Včelařské fórum – o včelách a včelaření

U ledu je zajímavá diskuze. Nevím jestli je to dogma, že Langstroth použil bedny od whisky pro úly. Ale protože jsem takový badatel s cílem něco vykoumat, pomozte mi toto ověřit. Je to fakt nebo mýtus? Cílem této diskuze je najít zdroje o této informaci a ověřit tak tuto informaci.

Zatím jsem našel fotky a rozměry bedny z roku (podle obrázku) 1947, cože je 100 let rozdíl oproti období života Lorenza L. Langstrotha. Standardizace ale občs překoná staletí.

http://www.etsy.com/listing/111276016/wo...hite-horse

"This offering is for an old vintage wood White Horse Cellar Scotch Whiskey Box. The box measures 17" X 9" X 12". It would make a great display piece."

Já četl že viděl u obchodníka bednu od ryb. To se mi nezdálo, tak jsem začal tvrdit že je Langstroth z bedny od whisky což je mi na langstrothu v podstatě nejsypatičtěšjí.
Je někde nějaké jiné tvrzení o whisky starší cca 5-7 let?
Předtím jsem to nikde nečetl a můj žert se mi zdál originální. Nehledě na to, že výška Langa odpovídá spíše výšce láhve než ryby.

Dokonce jsem měl připravený marketingový tah, že kdybych rozjel tehdy seriovou výrobu bednářským způsobem, tak bych ke každé 50. bedně dával láhev bourbonu.

Vies kolko by si toho musel vypit ?

Tak s těma rybaba by to nemuselo být také k zahození. Našel jsem fotku staré bedny od ryb např.:
http://www.rcgroups.com/forums/showthrea...058&page=3

To už ale vypadá tak na prapůvodního Dadanta. Rozměry u fotky nevidím. Má i plechovou vložku.

A všimněte si bytelného a jednoduchého povedení bedny - staletími ověřeno - hřebíky, sponky do kříže, bez čepů, cimbuří. Pokud by to bylo na konzervy tak několikrát těžší jak nástavek.

Paní píše že je historik.

http://www.ravelry.com/patterns/library/langstroth-sr

Třeba by věděla. Já se ale svou angličtinou raději ptát nebudu. Nerad bych způsobil že se za 5-7 let bude po celé Americe tvrdit že první Langstrothovo úly byly z beden od chlastu.

V minulosti som v ležanoch používal rámiky z rovných 10x28 mm latiek spájaných na tupo a bez medzerníkov. Skrátka najjednoduchšie ako sa dá.

Teraz ma kamarát nahovoril na langy a oddelok mi dal na rámikoch hoffmanoch LG 2/3.
No a tak som sa pustil aj do výroby rámikov hoffmanov.

Neviem koľkí nadšenci hoffmanov sa teraz urazia, ale keby som mal popísať výrobu týchto rámikov, tak by som určite použil arzenál tých najneslušnejších slov.

Tak komplikované tvary a toľko zbytočných rezov na tak triviálne použitie som ešte pohromade v živote nevidel. A to som si v minulosti okrem stavebného bednenia vyskúšal aj výrobu nábytku.

Tak mi z toho vychádza že pán Hoffman si dával vyrobiť tie rámiky u stolára ktorý nikdy nevidel včelu.

PS. A som si kúpil tak krásne 2/3 hoffmany, že som v rozpakoch. Skrátka výroba tak komplikovaného rámiku sa oplatí iba vo veľkovýrobe...
A prečo ten príspevok dávam sem? Jednoduchosť LG nástavku (bedne od whisky) mi pripadá v ostrom protiklade s tvarom hoffmana.

Tak já ti nevím, Michale. Jen jestli to není rukama. Při troše dobré vůle zjistíš, že to s tou pracností není zase tak žhavé. Já, když mám u někoho manipulovat s plásty, kde rámky mají mezerníky, to by mne čert vzal. Ale možná, že je to také rukama.
Ono vše má nějaké ty mouchy.
JK

Josef, ja mám len jeden medzerník (upravený térový klinec s plochou hlavičkou) na bočných stranách a máš pravdu, sem tam sa mi stane, že rámik sa mi vkladaní zasekne, ale je to daň toho, že i otec to takto mal. No na druhej strane je tento rámik jednoduchý a najlacnejší, treba naň menej dosiek. Vždy je to uhol pohľadu každého človeka, spolu s tradíciou, ktorej sa len ťažko vzdáva, nakoniec by to bolo trochu zložité, takže môj vlak ide ďalej.

(06.12.2012 6:49)KaJi napsal(a): [ -> ]A všimněte si bytelného a jednoduchého povedení bedny - staletími ověřeno - hřebíky, sponky do kříže, bez čepů, cimbuří. Pokud by to bylo na konzervy tak několikrát těžší jak nástavek.

Pokud probije sponky či hřebíky do vloženého špalíku v rozích uvnitř,tak to bude držet.Jinak ne.



Nebo zde je špalík s pokosem.


A ještě dodám,že je nutné vzít v úvahu to,že tyto bedny jsou navíc,oproti nástavkům,zpevněné dnem.Což je velké plus.Nástavek je v podstatě jen "věnec", kde je pevnost závislá právě jen na zvoleném konstrukčním spoji v rozích.

L. L. Langstroth použil bednu od banánů.

Langstrotháři všech zemí vzpomeňte na den 5.10.1852 kdy L.L.LANGSTROTH obdržel patent na BEEHIVE.

Za dva roky by jsme mohli po Hruškovi slavit svatého Langa.
Loni opět prošvihli adamcáři výročí Adamce, tedy 110let od sjezdu, který přijal tu českou kopii Langa.

Pro připomenutí Lorenzo Lorraine Langstrotha

Keby nebol Dadant zaslal dokumentáciu na patentový úrad, tak o Langstrothovi dnes nikto nevie.
V tom období však pôsobil v regióne Tešína Dr. Ján Dzierzon, 1811-1906, ktorý zaviedol v polovici 19.storočia novinku - včelí trámik s medzerníkom. Otázku udržania šírky plástov v potrebnej vzdialenosti od seba vyriešil Dzierzon rozšírením oboch koncov trámikov a tým boli dané počiatky dnešných medzerníkov. Trámik je z mäkkého dreva, jeho dĺžka je 27 cm, šírka v prostriedku 26 mm, na rozšíreniach 35 mm, hrúbka trámika je 6 mm. Tento vynález zdokonalil neskoršie Dzierzonov vrstovník A.Berlepsch pristavením drevených bočníc a spodného trámika a tak vznikol skutočný včelí rámik zhruba v podobe, ako ho používame. Vidíme, aké jednoduché myšlienky zapríčinili vo včelárstve veľký pokrok a sú v podstate stále platné.
Pre svoj vynález je považovaný Dzierzon za objaviteľa úľa s pohyblivým dielom, hoci pôvodnosť tejto myšlienky - pokiaľ možno dnes zistiť - patrí nadanému prírodovedcovi Fr.Huberovi, 1750 - 1831, ktorý prvý zostavil rozoberateľný úľ, pomenovaný podľa podoby úľom listovým. A pionier včelár, Johann Ludwig Christ, 1739 - 1813, bol nemecký pastor, odborník ovocinár a entomológ, propagátor včelárenia v trámikových úľoch tej doby a o včelárení v jeho vertikálnom TBH napísal fascinujúce knihy.

A nakonec se pak ukáže, že veškerý pokrok, rámky, drátky, mezistěny (recyklace vosku), rozběrné dílo, dloho udržované úly včelám pravděpodobn škodí, nebo zcela určitě neprospívají.

Všetko je relatívne .

Inak teda dobre ten pán Dadant spravil že to zaniesol na patentový úrad ,pán Langstroth bol evidentne tak trocha génius ,či proste podarilo sa mu vytvoriť úľ čo je svetová jednotka ,pán Bencúr s tým má problém lebo je pôvodom z imperialistickej ameriky a naši komunisti vymysleli naj geniálnejší Čechoslovák aj včeliu medzeru sami od seba nezávisle po 100rokoch . Tiež každý štát si to nacionálne upravil podľa rozmerov svojej lokálnej včely ,,medzi nohami . O pánoch čo tam spomína sa učí rovnako ako o LG len je evidentné že ten LG to dotiahol ,nech mu to vniklo čokoľvek dobre urobil .

Dadant a Langstroth sú dve rozličné osoby, ktorí skonštruovali dva rozličné úle a spôsoby včelárenia. V pôvodnom dadante už nevčelári asi nikto. Pôvodný dadantov úľ mal rámikvoé rozmery 475 x 300 mm vonkajšia miera. Dnešný Dadant v ktorom sa ešte včelári v Amerike a Británii má rozmery 470 x 285 mm, je to tzv. Quinbyho výška. Medníko vé rámiky jasne že 470 x 170 mm. Takže na SR žiaden Dadant nemáme! Ale všetci píšete o dadante. Na SR máme len dadantov systém včelárenia a ten sa rozumie v plodisku vysoké rámiky ® a v medníku nízke. Inak prvé rozoberateľné rámiky- nech sa páči história:
1683 - Anglicko - vyberateľné R
1792 Francois Huber - listový úľ - rozoberateľné R, len sa nedali vytiahnuť
1814 Prokopovič - predstavil rámikový úľ Peterburg
1840 Dzierzon - úľ Dvojak s polorozoberateľným dielom
1844 Szárka Sándor z Kovezdi vyhotovil prvý skutočne rámikový úľ na našom území (Uhorsko)
1851 Berlepsch - prirobil k trámiku latky
1852 LG - patent na prvý rozoberateľný rámikový včelí úľ

LG nevymyslel prvý rámik ale ako prvý pochopil význam bee space a v tom je jeho jedinečnosť. Vidíte, že pred ním boli R oveľa skôr skonštruované, len včely ich prilepovali, lebo sa nevedelo o včelej medzere. Takže aj tak sa museli vyrezávať z úľa von.

Prvenstvo by mal mať podľa mňa Prokopovič. ALe SLovania sa nevedia predať, nedávajú to na patentové úrady a nerobia to pre peniaze. AJ aplikátory na kys. šťaveľovú používali na UA už veľmi dávno. Prišli rakúšania ukradli myšlienku a vyrábajú a predávajú sublimátory na kys. šťaveľovú ako keby to bol ich výmysel.

Len stále nevieme či tie podklady na LG úľ bola bedňa od nábojov, granátov, banánov alebo dokonca aj rýb som sa dočítal. Ježiši zabudol som na bednu od Whisky.

Jaro v Poľsku je pôvodný dadant 475x300 ešte pomerne rozšírený. Majú ho často chovatelia včely buckfast. Quinby mal skôr rámik 448x285, nie 470, či? Aspoň tak som to našiel v literatúre ja.

No aj som zaraz hľadal toho Prokopoviča ,nejak som len v starých knihách našiel termín Prokopovičova mriežka . Toto som našiel online https://books.google.sk/books?id=WVh3AAA...ve&f=false

Svetová historia včelárstva a lovu medu ,neviete či je to aj preložené do češtiny ?(hoc mám strach z lektorovaných prekladov ) Do slovenčiny poťažšie Inak že z čoho urobil ten úľ LG je jedno ,určite to nerobil let tak,aj debničiek bolo určite viacej tipov ,a aj Zander to skopíroval v zmenšenom ,dva rámiky nad sebou dávajú zhruba štvorec , nejaký priemer medzi dielom a celkovou veľkosťou rámikov ,nebude to kôli tomu aby ochotnejšie liezli medzi nadstavkami ?