Dlho som rošmýľať, či tento môj článok dať na túto stránku, nakoniec som tak urobil i keď si uvedomujem, že je to diskusné fórum.
TECHNOLÓGIA: Prečo spájať včelstvá v októbri ?
Poslané od Sunday, 16 October 2005 (22:04:15) CEST podľa Anton Turčáni
Vo všeobecnosti každý chovateľ včiel vie, že len silné včelstvá dokážu maximálne využiť prírodou ponúkaný nektár či medovicu. Potreba silných včelstiev sa javí vtedy, keď znáška je bohatá je bohatá ale krátkodobá, ako je to v prípade agátovej, ktorá v dlhodobom priemere trvá 10 dní a denný prínos v čase vrcholenia znášky môže byť aj 8-12 kg. Teda sila včelstva v množstve jedincov 60-80 tis spolu s dostatkom miesta na ukladanie nektáru, sú alfou a omegou maximálnych výnosov medu.
Tento stav môžeme dosiahnuť len vtedy, keď prezimujeme dostatočne silné včelstvá. Čo je to dostatočne silné včelstvo? Čavojský vo Včelári č.7/90 s.148 (včelstvo pred zazimovaním): do 1 kg slabé, od 1 do 1,5 kg stredné a nad 1,5 kg silné. Wilde,Imdorf OVP 3/83 za celkom normálne považujú včelstvá o sile 0,7-1 kg po prezimovaní. No a tu je problém lebo táto sila nedáva predpoklad na využitie jarných znášok, do ktorých zahŕňame znášky z repky olejky a aj agátu. Tieto znášky potrebujú silnejšiu generáciu včiel.
Včela kranského typu (teda aj naša včela) prirodzenou cestou vytvára na zimu včelie spoločenstvo zimných dlhovekých včiel o reálnej hmotnosti (po prezimovaní) 1 až 1,3 kg plus- mínus 0,3 kg, čo nedáva predpoklad na vytvorenie silných včelstiev s počtom jedincov 60-80 tis. Pripraviť včelstvo s hmotnosťou 2-2,5 kg nie je prirodzenou cestou možné a je skôr výnimkou. Včelstvo ako také v čase diferenciácie (júl, august) sa letných včiel na zimné- dlhoveké, nereaguje na umelé podnety včelára, ale dokonca ani na prírodné podnety, aby vytvorilo obrie včelstvá ( pokusy v Bielefelde vo Švajčiarsku!. V našich chovoch je známy fakt, že včelstvá idúce do zimy nie sú rovnocenné, ale 1/3 spadá do slabšej skupiny, 1/3 do strednej a len 1/3 do silnej. Preto včelári všade vo svete totožných zemepisných pásiem hľadajú cesty ako tento prirodzený kód zmeniť a zazimovať všetky včelstvá silné a silnejšie (2 - 2,5 kg) s väčším či menším úspechom.
Je cesta ako dosiahnuť silné včelstvá na znášku?
Kočujúci včelári za znáškou rýchlo zistili, že s nevyrovnanými včelstvami by kočovanie bolo nerentabilné (náklady by pohltili zisky), preto hľadali cesty ako ísť do znášky s vyrovnanými ale i silnými včelstvami. Na trvalých stanovištiach začali s chovom pomocných včelstiev v množstve 30-35% na stav včelstiev v kočovnom voze. Z týchto po úspešnom prezimovaní v čase prípravy včelstiev na znášku odoberali zaviečkovaný plod aj so včelami a v kočovnom voze posilňovali tie včelstvá, ktoré zaostávali (slabé a stredné), čím dosiahli vyrovnané včelstvá v kočovnom voze na znášku. Zdôrazňujem, kočovníci v takto ponímanom utváraní silných včelstiev pristupovali až pred znáškou napr. repkovou To je jedna z ciest ako pripraviť včelstvá na znášku na kočovanie ale i pre trvalé stanovištia. Ešte dodám, že silné včelstvá nie sú včelárovým tromfom len na hlavnú znášku napr. agátovú, ale i do ďalších letných znášok (medovica, les, slnečnica)
Moja metóda na prípravu silných včelstiev.
Je ten tá istá ako predchádzajúca, len ja vytváram druhé včelstvo "in situ" t.j. na mieste materského, pretože je to jednoduchší (nepotrebujem ďalšie úle) a z prebytku včiel vo včelstvách v tom čase (25.6-5.7), môžem za pomoci medzidna utvoriť v každom včelstve druhé včelstvo bez negatívneho vplyvu na prípadnú znášku. Je len na mne, či ponechám do jari dve včelstvá, alebo ich spojím v jeseň. Spôsob deleného včelstva (SDV) som dôkladne opísal v Kalendáriu vo Včelári 1999/2000, a jeho kompletný systém bude zverejnený aj na týchto stránkách, preto ho popíšem len letmo.
Pripravím si dostatok mladých matiek. Úľová zostava pozostáva v tom čase z troch debničiek: oddeliteľné dno, plodisko, materská mriežka a dve debničky medníkové. Všetky tri debničky odložím na kozlík, matku vložím do klietky Tic-tac a do otvoru vložím 5mm vrstvu CMC, klietku s matkou umiestnim cez letáč
do podmetu. Na úľové dno položím medníkovú debničku s plástmi so zásobami3-4 kg a debničku uzavriem materskou mriežkou, ako druhú nasadím ďalšiu medníkovú debničku a uzavriem medzidnom s vlastným letáčom.
Z doterajších skúseností môžem tvrdiť, že časť včelstiev je dobré prezimovať ako dve včelstvá a druhú časť spojiť v jeden celok ešte do zimy. Pri prvom spôsobe t.j. prezimovaní dvoch včelstiev, mám istotu, že mám na jar k dispozícii matku, ktorú môžem použiť do včelstva kde sa matka stratila, prípadne využívam prebytočný plod a včely na posilnenie zaostávajúcich. Pri druhom spôsobe t.j. spojením včelstva vytvorím silnejšie včelstvo a usporím na zimných zásobách. Zdá sa mi, že takéto silné včelstvo, čo je samozrejmé, lepšie prezimuje ale hlavne lepšie využije jarné znášky (ovocné stromy a repku olejku!. Zdôrazňujem, závisí to len a len od včelára, ako sa rozhodne.
Problém dlhovekých zimných včiel
Pojem dlhoveké zimné včely každý pozná, lebo na stránkach všetkých včelárskych časopisov sa skloňuje vo všetkých pádoch, ale obísť ho ani pri tejto úvahe nemôžem. Nie všetky včely pred zimou sú dlhoveké. Čo to pre včelára znamená? Mať v septembri plný úľ včiel ešte neznamená, že aj do zimy pôjdu v takom množstve a sile, lebo ich množstvo sa do jari markantne zníži. Vysvetlenie je "skoro" jednoduché, nie všetky boli dlhoveké, preto sa z úľa vytratili, ich životný potenciál bol nulový.
Teória vzniku DZV nie je ešte celkom známa a ustálená, je názorovo rôznorodá, preto sa pri pri formovaní silného včelstva na zimu nedá využiť. Včelárski odborníci v Bielefelde svojimi dlhodobými pokusmi dokázali, že všetky odporúčané metódy ako dosiahnuť nadpriemerne silné včelstvo do zimy nevedú k žiadanému cieľu. Aj keď svojimi zámermi dosiahli v priemere väčšie rozlohy plodu u podnecovaných včelstiev ako nepodnecovaných, v konečnom dôsledku množstvo prezimovaných včiel nebolo adekvátne k väčším rozlohám plodu v auguste a ani vynaloženým prostriedkom. K týmto záverom som nezávisle dospel i ja počas dlhoročných experimentoch s letným podnecovaním a vyrovnávaním včelstiev spojeným s tzv. taxáciou plodu tak ako to odporúčal P.Silný. V auguste (10.8 ) muselo mať každé včelstvo minimálne 40 dm2 plodu, silnejším odoberať a slabším pridávať. V konečnom dôsledku sa to na sile včelstiev neprejavilo. Ako potom na to?
Zároveň som sa začal zaoberať aj otázkou vzniku dlhovekých zimných včiel, (DZV) , lebo to mohlo byť kľúčom k rozriešeniu tohoto problému. Tušil som, že mechanizmus vzniku DZV musí byť iný ako sa všeobecne prezentuje. V tom ma utvrdzovali aj moje neúspešné pokusy s tvorbou silných včelstiev v auguste. Usúdil som, že proces vzniku dlhovekých zimných včiel prebieha postupne a to vnútornou diferenciáciou a trvá od 7 do 9 mesiaca, kedy sa tento proces končí. Zimné včely počas tohoto procesu získajú tzv. tukové teliesko, ktoré je zásobárňou energie zimných až do jarných mesiacov. Tukové teliesko včely získavajú postupne a to kŕmením sa dusíkatými látkami, ktoré obsahuje požieraný peľ. Ak prinášaný peľ je chudobný na dusíkaté látky (pod 22% dokázali austrálski výskumníci) , objavuje sa v týchto včelstvách známy "kanibalizmus" t.j. požieranie vlastného plodu (vajíčok a larvičiek, čo sa nesprávne pripisuje hladovaniu včelstiev), využívajú budúce DZV na získavanie potrebných látok aj takouto cestou. Toto je okrajové vysvetlenie vzniku DZV a vrátim sa k nemu osobitným článkom. Pojem "vnútorná diferenciácia" interpretujem na základe empirických skúseností získaných rokmi praxe a pozorovania včiel. Pravdivosť tohoto tvrdenia potvrdí alebo vyvráti len budúcnosť a dôsledný vedecký výskum.
Integrácia včelstiev v októbri
Prečo práve tento termín, keď tak môžem urobiť koncom augusta alebo začiatkom septembra? Môže sa pýtať každý z vás! Veď včelstvá svoj vývoj ukončili, sú dokŕmené a spojením v auguste by ešte mohli využiť ponúkaný peľ prírodou. No nie je to tak. Pri týchto vetách sa musíme zastaviť a vysvetliť si tento slovný "galimatiáš".
V začiatkoch svojich pokusoch zimovať hmotnejšie včelstvá, bez bližšieho poznania mechanizmu vzniku dlhovekých zimných včiel, som včelstvá spájal už koncom augusta, pretože som si bol istý, že spojením dvoch včelstiev v tomto období, získam aj dvojnásobnú hmotnosť prezimovaného včelstva. Veď vtedajšie rady odborníkov sa niesli v duchu, "ak chceš prezimovať silné včelstvá, podnecuj ich, a posilňuj prebytočným plodom, spájaj slabšie včelstvá a pod. V čase spojenia a aj nasledujúce mesiace do zimy to tak bolo, ale prezimované včelstvá nepotvrdzovali očakávané výsledky, lebo ich hmotnosť sa prakticky nelíšila od včelstiev pripravených na zimu tradičným spôsobom. Bolo to pre mňa sklamanie, lebo práca s tvorbou pomocných včelstiev bola zbytočná a drahá! Ak som chcel rozlúsknuť tento oriešok, musel som pokusy opakovať, len s tým rozdielom, že som termín spájania postupne posúval na neskorší termín. Z augusta na september až október, až vtedy spojené včelstvá prezimovali naozaj dvojnásobne silné. Prax teda potvrdila, že proces tvorby dlhovekých včiel je dlhodobý, pre každé včelstvo osobitný a skončí len koncom septembra, kedy sa stáva nezvratný.
Doporučenie:
Ak sa rozhodneme integrovať - spájať včelstvá v jeden celok za účelom utvorenia silného zimujúceho včelstva, tak to robme zásadne v čase od 1 do 15. októbra.
Záver:
Tento nezbytný proces je podľa všetkého koncom septembra ukončený a je nezvratný a práve keď v tomto čase spojíme dve včelstvá v jeden celok sú naozaj aj dvojnásobne silné. Ak včelstvá spájame predčasne ako som to napísal v úvode, k cieľu z celkom prozaických príčin, včela kranská nevytvára také silné zimné populácie a keď v auguste spojíme dve rovnocenné včelstvá, ostane z toho prebytku len toľko včiel, aby bezpečne prežilo zimu. Túto vlastnosť včely získali evolúciou, lebo včely v prírode sa nechystajú prezimovať silné preto aby doniesli veľa medu v budúcom roku, ale preto aby prežili zimu a po zime sa znovu mohli rozmnožiť rojiť. A v tom je podstata celej problematiky prirodzenej sily včelstva v zime. Neskoré spájanie včelstiev na stránkach Včelařství propagoval J.Boháč, dokonca na prelome XII a I.mesiaca a aj ďalší autori poukazovali na tento priaznivý moment ( J.Hájek náhodne spájal dve včelstvá v XI.mes ), keď sa doslova rozplývali v nasledujúcom jarnom raste a výnose spojeného včelstva, len chýbalo praktické či teoretické zdôvodnenie tohoto postupu. Možno tento môj exkurz tento problém objasnil, prečo spájať včelstvá po ich biologickom "dozretí" až na konci jesene.
Je prirodzenou vlastnosťou človeka a nielen včelára pochybovať o tom čo je preňho nové , to je v určitom slova zmysle prijímané s nedôverou. Ako sa presvedčiť o správnosti diskutovanej téme je len jedna cesta, dôkladne ju odskúšať na svojej včelnici.
Anton Turčáni, Závada
(16.09.2013 10:07)DonPepe napsal(a): [ -> ].
Jak oddělky přidat? Mám v hlavě plán, že zruším M v oddělcích, dám je do oba do jednoho nástavku a ten přidám ke včelstvu. Jen nevím jak, jestli mám tento nástavek dat naspod a nebo nahoru. Pokud nahoru, pak ale vrchní nástavek nebude zakrmený, protože ty oddělky jsem moc nekrmil a včelstva mají zásoby v N2.
A taky nevím,kdy je ten správný čas. Mám i s tímto čekat řekněme na ten říjen?
Děkuji za rady jak na to.
Záložné včelstvo môžeš pridať tak nad materské včelstvo, ale tak isto i pod včelstvo, rozhodujúce je, ak by pridávané včelstvo malo lepšie zásoby ako materské, tak i nad včelstvo. Ak má slabé zásoby tak len pod včelstvo, ak v pridávanom včelstve sú slabšie zásoby a chceš aby si ich preniesli hore, treba ich keď sa spojené včelstvo skonsoliduje, môžeš odviečkovacou vidličkou rozrušiť. Spojiť včelst á môžeš už koncom septembra, ale môžeš počkať i začiatok októbra.
Prebytočnú matku môžeš použiť inde, ale ak nie, pridaj včelstvo aj s matkou, včelstvo si ponechá len jednu.
) i v listopadu. Zásoby od spodního bych dal ale určitě až nahoru a včely spojil bez prokládání novinami - no prostě na sebe naostro. Musejí se v nástavcích dotknout. Matku ať si vyberou sami, která bude dle nich lepší. Většinou vyberou tu mladší, ale není to vždy pravda. 
