Včelařské fórum – o včelách a včelaření

Přesně tak. Toto téma je Debory. Upřímně řečeno já tohle taky nemusím, nebudu to ani číst, ani provozovat, ale ani hanit.

(03.01.2015 12:45)Debora napsal(a): [ -> ]Anton, či žiješ bez východných sprostostí, tak neviem prečo robiš fumigáciu?

Aby mohol žiť bez nich predsa

Souhlas s tím, že to hulení musí být excelentní! Nechceš se Deboro podělit? Přerovnat si to po Novém roce v hlavě je lákavé!!! Zdraví R. S.

Jako bych, Rudo, do tebe neřekl, že bys "hulil travku", tak bych neřekl do Debory, že by si něco chtěla rovnat v hlavě.....

Jáj no nič nové Debora! Treba trocha preštudovať alchymistov a pevná viera všetko zdolá...

Debora je kral! Nech je to akakolvek haluz, nerozumiem tomu a ani tomu moc neverim..., ale aj tak je mi to sympatickejsie ako kilo chemickych sraciek do kazdeho ula

Často a rád sa zastavím pri včelách. Pozerám sa a vnímam energiu ich života a naplňa ma to pokojom a šťastím. Ibaže ja tam nechodím počas zimy. Teraz by to nebolo to pravé.

(03.01.2015 10:54)Anton Turčáni napsal(a): [ -> ]Debora, choď (vieš kde), žil som bez reiki a iných východných sprostostí, bol som šťastný doterazý a budem šťastný až do smrti.

Milý Anton, ako môžeš s takou istotou tvrdiť že si bez toho žil? Možno si si to len neuvedomoval. Celý svoj život si prežil v neoddeliteľnom spoločenstve so včelami. Podmanili si Ťa. Každú voľnú chvíľu si strávil medzi nimi. Počúval si ich hlas, komunikoval si s nimi, hľadal cesty, ako optimálne naladiť svoj systém ich obhospodárovania, snažil si sa vniknúť do podstaty ich vzájomných vzťahov za účelom optimalizovať ich rozvoj, vytvoriť im také podmienky, aby sa u Teba cítili dobre. Čiže sa dá povedať, že celý život si ich neskutočne miloval. Nepripustiš možnosť, že tam ešte muselo byť niečo, čo si Ťa zotročilo ako droga, preniklo celým Tebou , ovplyvnilo aj tie Tvoje najelementárnejšie pochody nielen v hnedej ale i bielej hmote mozgu nielen na úrovni bunky, ba i štruktúrach, ktoré bunky priamo ovplyvňujú a že to môže byť niečo, čo Ti okrem medu, peľu, vosku atď. dávajú na oplátku včely? Kde sa berie tá nesmierna harmónia, prenikajúca včelára pri „intímnom“ kontakte so včelami, prečo niekedy dlhšie ako je nutný čas na plánovaný úkon držíme rámik v rukách, prečo nás niekedy láka prejsť len tak prstom po zhuku včiel. Alebo prečo niekedy dlhé minúty doslova „čumíme“ na premávku na letáči a cítime, ako si nás podmaňuje pocit šťastia, harmónie, nie a nie odísť... Vulgárne povedané „dobíjanie bateriek“- ktorý včelár nepozná tieto pocity? Z čoho pramení tá snaha včelára predsa len byť lepší, viac sa usmievať, tešiť sa zo života, nešetriť milými slovami, láskou....Debora to všetko len povýšila na „profesionálnu“ úroveň, ona v tom vidí i ešte ďaleko širšie súvislosti, je to asi jej životná filozofia. V jej náručí našla sama seba, je s ňou šťastná. My len na rozdiel od nej, i keď zdroj tej pozitívnej energie je rovnaký, jej dávky asi obdobné, nie sme ochotní si to nahlas priznať, sila nami prežívanej konzumnej reality potláča túžbu nechať sa podmaniť niečím nepoznaným....
P.S. Takže, Anton, nezabudni, zajtra o 20,00 hod.!!!

Daniel, ako krásne si to vystihol, ako by si čítal v našej duši.

Debora, len som myšlienky Tvojho príspevku preložil do "zrozumiteľnej" reči....Ináč to srdiečko je úchvatné!!! Ďakujem.

Ježiš marja jen to ne....