 Příspěvek: #1
Z biológie a anatómii včely medonosnej vieme hádam všetko, isté pochybnosti mám o správnosti hľadania potravy včelou. Samozrejme, že viem o pokusoch prof. Karla von Fischera a jeho teórii o tancoch včiel, ktoré prilietajúce včely s potravou oznamujú včelám na plástoch, ktorými dokážu oznámiť zdroj potravy smer, ktorým sa nachádza a dokonca aj smer (uhol spojnici úľ-slnko úľ-zdroj), ktorým smerom zdroj majú hľadať. Sem tam sa prenikne však aj svetlo z tmy, čo v preklade znamená, že vôňa potravy, ktorú zdroj vydáva do priestoru je dôležitá a možno najdôležitejšia.
V minulom roku som pozoroval (ale i predtým) včely, ktoré rýchlo našli zdroj potravy umele podanej voľne na včelnici.
Taký lapidárny príklad som zaznamenal v lete minulého roka, ktorý protirečí poznaniu, ktoré nám predkladá vedecké vysvetlenie orientácie včiel ku zdroju potravy.
Po tie dni som robil s medom uloženým vo veľkoobjemovom cedidle- med začal kryštalizovať, musel som ho vypustiť. Bol pekný deň, tak som nádobu a pomôcky zo zbytkami medu vyložil na včelnicu 30 m od včiel, medzi nimi bola široká a dosť vysoká prekážka, takže včely museli nad ňom prelietať. Prúdenie vzduchu bolo od úľov.
Prvé včely začali prilietať k zdroju potravy asi po 5 min. z boku včelnici proti prúdeniu vzduchu, v ktorom vôňa upozornila na zdroj potravy. Po 30 min. ich bolo toľko, že som mal z toho strach. Včely to však zvládli bez problémov, po zistení presnej polohy potravy a vôni prilietavali včely aj boku ale čím ďalej tým ich prilietalo aj ponad prekážku kzdroju, keď sa začal vzduch ochladzovať prílet ustal vlastne med všetok odobrali, na druhý deň ešte nejaké nalietavali, ale časom aj to prestalo. Keďže zdroj potravy odnosili a tým aj vôňu, prestali na nádoby nalietavať.
Na druhý deň, som znovu vyložil plastové nádoby od medu, ale od pôvodného miesta asi 15 m bokom za kočovný voz. Znovu sa opakoval rituál, zo zostatkov medu, znovu vychádzala vôňa vietor ju odnášala smerom od úľov, postupne na zdroj prilietali včely proti prúdeniu vzduchu.
Po 15 min. úľové včely oboznámené včelami donášajúce potravu začali prilietať húfne na zdroj potravy.
Ale oveľa viac ich prilietalo na predchádzajúce miesto kde už zdroj potravy nebol a to v takej miera, že ma to šokovalo, trvalo im to asi hodinu, kým pochopili (miesto zdroja potravy mali dokonale zafixované), že tam nič nenájdu a postupne sa preorientovali na nové miesto kde potravu nachádzali.
Pointa. Aj n v tomto prípade včely o novom mieste zdroja potravy včely odlietavajúc po zorientovaní sa kde sa zdroj nachádza do úľa, určite oznámili včelám oznámili tancami (to sa nedá vylúčiť) kde sa zdroj nachádza.
Prečo potom miesto na nové miesto, včely zalietali na staré miesto, ked už nič nebolo?
Podľa prof. von Frischa, ktorý vysvetlil, ako to funguje, včely , ktoré priniesli potravu, určia tancom uhol voči slnku a dokonca vzdialenosť tohoto zdroja.
V tomto prípade to zlyhalo, pretože pre včely oboznámená v úli leteli priamo na miesto kde už potravu nenašli a dlhú dobu hľadali to, čo tam nebolo, až kým ich vôňa nepriviedla k zdroju.
Potom podľa mňa hlavným určujúcim faktorom bola pamäť, ktorú včely majú dokonale vyvinutú. Rozhodujúcim momentom však je vždy vôňa potravy, ktorú včely zachytia pri svojom lete v priestore a vždy letia proti vôni, ktorá ich privedie k cieľu.
Čo ale vtedy , keď je zdroj potravy npr. lán repky je vzdialený od stanovišťa včiel 1km npr. 1 km od stanovišťa, a prúdenie vzduchu je smerom od stanovišťa včiel, vtedy nemôžu zachytiť jej vôňu a tým nevedia o tomto zdroji, je ťažké a možno ani nie vysvetliť, ale pokúsim sa. Včely hľadajúce zdroj potravy pravidelne sliedia a lietajú v kruhy včelnici a vôňu potravy zachytia, kvety vôňu produkujú v nektári a vo vôňových žľaziach. Ak kvet prudukuje nektár, včely ho nazbierajú a ich tance včelám oznámia, že našli potravu a odovzdajú im aj vôňu, ktorú priniesli s nektárom. V tomto prípade predsa len včelám pomáha zdroj nájsť podľa odovzdaného azimutu.
Takže ak si to dám dokopy, tak hľadanie zdroja potravy je založené na vôni potravy a tancom vyjadrený azimut zdroja a možno aj vzdialenosti, ktorú udajú prvé lietavky. Isté, je že slnko, alebo aspoň jeho priesvit cez oblaky ich vedie za cieľom, ale má skúsenosti, keď včely vyletujú za zdrojom aj pri zatiahnutej oblohe. Možno v tomto prípade ich vedie vôňa a naučený smer letu podľa známych bodov v teréne.
Tieto riadky píšem hlavne preto, že sa nájde niekto, čo to potvrdí alebo vyvráti.
|
Ako včela nachádza potravu
