Příspěvek: #481

http://podpilskom.blogspot.sk/2016/06/slnovrat.html

Příspěvek: #482

(20.06.2016 9:51)pavian napsal(a):  

(20.06.2016 5:47)Jaroslav Stoklasa napsal(a):  Znáška je "silno" lokálna. Hore v dedine je znáška vynikajúca. Smerom dole je to horšie a horšie. Sú miesta, kde sa dalo točiť už dvakrát (jar a prvá medovica) a sú miesta, kde už bolo treba dokrmovať. A to všetko pozdĺž rieky na piatich kilometroch. Dokonca ešte na kratších vzdialenostiach sú obrovské rozdiely. Tri včelnice máme od seba vzdialené 500m (A-B) a 1000m (B-C). A rozdiel je obrovský. A super, B nádejne, C bieda.

Asi to bude tým, že to tam hore nezmrzlo, je to poznať aj u nás. V dolinách nič, na vrchoch znáška je, aj keď menšia.

Ja mám skúsenosť,že práve neskoré mrazy predznamenali slušnú medovicu. (rok 2007) Medovica je lokálna záležitosť. (okruh cca 3km) Ja som premiestnil časť včelstiev a vyhol som sa suchotám. O chvíľu budem točiť druhý krát.

Příspěvek: #483

Pár poznámok k úľovej otázke v horách po 6 rokoch: Tento rok okrem Dadantov mám na včelnici aj uteplené VN B10 (produkčné rodiny). Musím povedať, že im akosi neviem prísť na chuť. Začínal som s NN, potom časť NN na rovnakom pôdoryse som previedol na Dadant. Spočiatku som však nedosahoval dobré výsledky, tak som sa nechal uhovoriť na uteplené b10 s falcom, klasiku, čo tu majú skoro všetci. A dodnes to banujem. Sú dobré akurát pre slabé včelstvá. Najlepšie výsledky, čo sa týka medného výnosu sú jednoznačne v neuteplenom dadante, na pôdoryse LG, kde plodisko celoročne tvorí jeden VN nadstavok miery 28,5 x 44,8 cm na desať rámikov, niekedy podstavím 1NN pre lietavky, ale matka tam nikdy neploduje, medníky zvyknem mať 2 až 4 NN, podľa potreby a znášky. Čo sa týka množenia včelstiev, tak tu jednoznačne je najefektívnejší NN. Robiť odložence v NN systéme je najjednoduchšie, čo existuje, rovnako, ako chov matiek. V NN systéme je to brnkačka a netreba sa báť ani chýb, veľmi ľahko sa dajú napraviť (na rozdiel napr. od Dadantov, kde sa každá chyba vypomstí dvakrát - na pôvodnom včelstve i na novom odloženci). Síce som tento rok chcel NN zavrhnúť, no kapacitné možnosti ma donútili ešte sa ich nezriekať. Mám tak teraz na včelnici LG NN, LG Dadant a B10. Postupne ich ujednotím, podľa toho, ako budú na tom so životnosťou. LG pôdorys mi pasuje viac, asi sila zvyku, takže béčkový pôdorys postupne opustím. A neplánujem ani uteplené úle. Je to zbytočnosť. Slabým včelstvám pomôžu, ale inak v nich výhodu nevidím. A slabé včelstvá je lepšie nechovať. Čo sa týka rojenia, mal som skúsenosť, že tu hore sa najviac roja na NN. Ale po dvoch rokoch si musím túto skúsenosť pozmeniť, najviac sa roja v uteplených VN úľoch. Nechcú ísť poriadne do sily a radšej sa vyroja... Chovať včelstvá len dvojpriestorovo je neefektívne a pri utplených B10 sa radšej včely vyroja ak sú silnejšie ako 2 VN, aj keď majú priestoru a roboty dosť. Možno je to aj genetika. Tu sa silné včelstvá potláčali cielene, pretože sa nedali udržať v dvoch priestoroch B10. Chovali sa tu dlhé desaťročia skôr včelstvá priemerné až slabšie. Do maliny dostatočne zosilneli na obsadnutie plodiska aj medníka a nechceli sa rojiť. Lenže potom aj priemerný výnos bol slabší. Ja som videl minulý rok na dadantoch, čo dokáže silné včelstvo. Rekordér mal výnos 62,5kg za rok, priemer skoro 40kg za rok na každé prezimované dadant včelstvo. Tento rok majú dadanty priemer zatiaľ 20kg, uteplené b10 som ešte netočil, nebolo čo. Výhodou dadantov je aj využitie jarnej znášky (to je dôvod tých rozdielov vo výnosoch oproti iným včelstvám). Dvojpriestorové včelstvá vedené klasicky ako sa to tu robieva, ju veľmi využiť nevedia. Chýba im na to potrebná sila. Pomaličky som tento rok prišiel " na kĺb" aj NN systému a asi som pochopil, prečo som mal v nich slabšie výnosy. Aj to bol jeden z dôvodov ešte si ich nechať. Ale či sa nemýlim, to ukáže poriadne až budúci rok. Prinajhoršom budú zásobárňou plástov do medníkov v dadantoch. Uteplenie úľa a úľovú otázku mám tak po 6 rokoch definitívne uzavretú. Utepľovanie je nepotrebné, chov slabých včelstiev neefektívny a výška rámika v plodiskách vo vyšších nadmorských výškach v kombinácii s nízkymi medníkmi dáva včelstvám oproti iným rodinám vedeným na iných systémoch nedohnateľný náskok.

Příspěvek: #484

Já dávám palec za informační hodnotu i když nesouhlasím, nebo nemám názor.
V tomnto případě bych měl dát dva.

Jen technická - napsal byh 10r oůdorys Langstroth, Lang jich má víc, od 8 do 12 co jsem tak narazil.

Ale ta jarní snůška to byl i jeden z argumentů proč Dadant, když byl jeden mizerný rok na medovici - ale ve srovnání s L1/1 vedených jako NN. Slabší rok, a nebo se mi tady začaly objevovat ty problémy.

V soutěži s NN co nyní mám, ale na plastu, tam nevidím moc rozdílu, krom rizika že vytočím i zásoby.
Mohl by jsi to Jaroslave nějak rozvést? Děkuji.

S tím uteplením souhlas, opakovaně mě to překvapilo (na stejném rámku) to je pak lepší tam slabším strčit zateplovací přepážky.

Jaké chyby při tvorbě oddělků - matka? Jak je děláš v NN? Pro srovnání.

Příspěvek: #485

(26.06.2016 10:14)KaJi napsal(a):  ... i když nesouhlasím, nebo nemám názor.

kua kajo, to som nepochopil, nesúhlasom vyjadruješ svoj názor, ktorý ale nemáš... som sa nejak zahrčkal...

Příspěvek: #486

(26.06.2016 10:14)KaJi napsal(a):  V soutěži s NN co nyní mám, ale na plastu, tam nevidím moc rozdílu, krom rizika že vytočím i zásoby.
Mohl by jsi to Jaroslave nějak rozvést? Děkuji.

Jaké chyby při tvorbě oddělků - matka? Jak je děláš v NN? Pro srovnání.

a) Kladenie. Problém s NN bol v sile včelstiev, resp. v rýchlosti rozvoja. Najmä na jar veľmi výrazne zaostávali. Bol som na návšteve u jedného profivčelára v ČR, včelári vo vyšších nadmorských výškach a má/mal NN zostavy. I on ale uvažoval o Dadante, tak neviem, či ich ešte má. Celý problém, prečo chcel dadant tkvel v spôsobe kladenia matky. Skúsim to vysvetliť. V jarných mesiacoch vypozoroval, že matka kladie takýmto sytémom/postupom:

1.) snaží sa vajíčka klásť do kruhu na pláste.
2.) keď položí kruh na jednej strane plástu, prejde na druhú, keď položí kruh tam, prejde na vedľajší plást
3.) keď matka prejde všetky plásty po šírke nadstavku, najprv sa vráti skontrolovať všetky plásty (prejde ich ešte raz) a až potom prejde do iného nadstavku

No a tu vyvstal podľa neho celý problém. Jednoducho podľa jeho pozorovania matka potrebuje viac času na zakladenie rovnakého množstva plodu v NN ako pri VN plodisku (teoretický model v prílohe). No a v horách toho času moc nie je, nehovoriac o teplote, ktorá býva nízka a matka často nerada schádza do nižších nadstavkov (najmä na jar) a tak často nakladie plodu oveľa menej pri NN. Samozrejme, záleží aj od matiek a konkrétnej lokality. Ale mne to sedí. Plus vyhriať kompaktné plodové teleso je určite ľahšie, ako nekompaktné, o čom sa tiež presviedčam na množstve preplodovaných zásob.

   

b) Odložence. Keďže včelárim vysoko, plodu býva menej, neskôr, často sú plodové prestávky vynútené nízkymi teplotami (tento rok mrzlo aj v júni, ako konieckoncov každý rok). No a tu je problém. Ak sú už včelstvá rozbehnuté, nie je problém zobrať z NN zostáv povedzme 5 rámikov s plodom, zásobami, peľom. 5 NN rámikov produkčné včelstvo príliš neoslabí a je to dostatočný počet na to, aby odloženec do jesene dorástol do potrebnej sily a mohol zimovať na dvoch, resp. troch NN bedňach (odložence tvorené apríl, máj, začiatok júna). Pri Dadante je trošku problém, koľko plástov zobrať. Ak zoberiem veľa, včelstvo sa oslabí, ak zoberiem málo, odloženec priestor VN dobre nezvládne a pôjde do zimy o hodne slabší ako ten na NN, hoci plástová plocha pri tvorbe bola porovnateľná, dokonca väčšia (myslené plodom, ktorý bol do odloženca odsatý z pôvodného včelstva). Tento rok som bral 3 plásty z dadantov. Takže celkovo včelstvá vystavali v plodiskách 6 rámikov. 3 boli odobraté v skorej jari (vyradené) a tri na odložence. Problém dadantu je trafiť správne množstvo. Aby aj odloženec aj produkčné včelstvo priniesli úžitok. Problém tiež nastane, ak nemáš matky, nekupuješ, nepodarí sa odchovať, núdzová sa nevráti z oplodňovacieho preletu, nemáš zvyšný matečník. Potrebuješ im dať plást s vajíčkami. Ak sa nechceš babrať s vyrezávaním, tak potrebuješ celý. Ďalšie oslabenie kmeňového včelstva. Pri NN to nie je problém. Jeden NN rámik mali či nemali, je jedno. A podobné problémy. Preto uvádzam, ako jednoduchšiu tvorbu odložencov v NN. Pri Dadantoch sa mi javí ako lepšia tvorba zberných odložencov.

Příspěvek: #487

Ja Ti Jaro nerozumiem! Uvedom si staré heslo,že "úľ med nepotí"! Je dosť ťažko porovnávať úľové zostavy,ak je každý rok iný! Ja mám vtom už roky jasno a bez hľadania. Hlavným problémom je dobrý plemenný materiál a prispôsobenie technológie včelárenia danej situácii. Mám staré B-čka,nové B-čka. Aplikujem viac nástavkov i klasiku. Kladenie matky v jednom nadstavku,či v dvoch. Každá matka sa chová ináč a iné potrebuje(hoci my sa snažíme aby sa chovali rovnako) Teraz som točil. Dobré matky mi dali rovnako zo starého,tak i z nového. Snažím sa množiť,len kvalitný materiál,no príroda je občas proti. A včelár sa nestačí diviť,že " kvalitná" matka a jej včelstvo je slabšie ako "obyčajná" matka vlastného chovu. Ďalším a hlavným faktorom je dobré stanovište. Pri súčasnej zmene klímy,ťažbe lesa a "euro-kosbe" lúk je slušná znáška problematická! A tam ti výmena úľa nepomôže. Ja som doviezol z repky do lesa 20 rodín a včelstvá zareagovali rôzne. Jedné sa napakovali medovicou,ďalšie sa rozkládli a medu nevenovali takú pozornosť a boli aj také čo sa vyrojili! Takže tak! Čo je teraz mojím cieľom? No analizovať včelstvá a matky,ale nie úle!

Příspěvek: #488

Tak za ty roky co se snažím včelařit a nabral nějaké zkušenosti (téměř 30 let), tak se také musím přiklánět k tomu že to není až tak o úlu, ale o práci s ním + se včelami a hlavně ten chovný materiál. Dost jsem do chov. materiálu investoval, zkoušel, porovnával. Pokud to shrnu, tak s mojí technologií včelaření a našich podmínkách úplně vyhořel npř. Singer (materiál přímo z AT) a další do kterých jsem vkládal naděje.
Naopak poslední roky jedu ve Vigor a chov. materiál od p. Rajsigla. Je s podivem že p. Rajsigl (Cell) je od Uher. Hradiště, výběr provádí na své podmínky, ale zde na Vysočině je to materiál vynikající. S oběma materiály jsem spokojený.
Ale je také třeba pamatovat, jak již psal Jenda Havelka, že to není jen o medu, ale dnes již také o citlivosti na kleštíka a viry. Je lepší mít o něco méně medu, ale včely bez komplikací.
Možná bych Járo ještě nějakou kačku (u vás euro) investoval, vyzkoušel a pak se rozhodl. Nedělám žádnému materiálu reklamu, protože si jsem vědom že o pár metrů dál a s jiným stylem včelaření závěry mohou být úplně jiné.
PN.

Příspěvek: #489

Trošku nerozumiem narážkam na úľ. Táto debata vôbec nie je o úľoch, ale o metodike vedenia včelstiev a o kvalite matiek. Ja tu nikde nerozoberám, ktorý úľ je najvhodnejší. Ak hovorím o dadante, o NN, či o B, nehovorím o type úľa, ale o spôsobe ošetrovania včelstiev. Inak, skúste krabicu od topánok. Alebo starý plechový hrniec, veď úľ medu nepotí. Taká papierová krabica v 1000mnm bude celkom zábava. Ak to vyznelo, ako hľadanie najvhodnejšieho úľa, tak to nebolo tak myslené, išlo o ošetrovanie včelstiev, ktoré sa ale čiastočne viaže k určitým typom úľov (nejde napr. o to, aký presne dadant, ale dadant metodika je podstatná, na akomkoľvek pôdoryse, či už LG, B alebo Adamec, čokoľvek). Kvalitné matky a spôsob ošetrovania sú samozrejme top, ale práve pre spôsob ošetrovania si treba zvoliť správny typ úľa. Úľ je len prostriedok. K líniám matiek pridávam svoje skúsenosti z doterajšej praxe s tými líniami, ktoré som mal možnosť si otestovať: Línia Carnika Sokol a línie Čiernik (odvodená od Sokola). Včely mierne, dobre využívajú medovicovú znášku. Avšak vysoký podiel rojivosti a najmä veľmi vysoký podiel včelstiev s vápenatením plodu, čo by som hodnotil ako najväčšie negatívum. V prvom aj druhom roku vynikajúce plodovanie, neskôr výrazný pokles, ešte väčší podiel rojivosti. Podiel vlastností u voľne párených dcér F2 veľmi nízky. Zvýrazní sa rojivosť (aj u matiek v prvom roku) a plodovanie zhorší. Inklinovanie k vápenateniu plodu ostáva rovnaké, stále vysoké. Singer: bol som upozornený na veľkú rozbiehavosť tejto línie. Nepotvrdilo sa mi. Matky v prvom roku plodujú veľmi dobre, najmiernejšia línia, akú som skúšal. Rojivosť v prvom roku takmer nulová (aj u dcér F2 a F3). V druhom roku dochádza k výraznéj strate vyššie spomenutých vlastností s výnimkou miernosti, tá zostáva, či už s pribúdajúcim vekom matky alebo v nasledujúcich generáciách. Je to línia vhodnejšia na nektárové znášky, ale vie využiť aj medovicu, no nie tak dobre, ako iné línie. Sklenár: mierna nerojivá línia, ale slabý čistiaci/hygienický pud. F2 dcéry si zachovávajú vysoké percento vlastností po matkách, ale pomerne veľký podiel (i keď výrazne menší ako u predošlých línií) "nariedenia" vlastností u F3. S pribúdajúcim vekom matky klesá dosť výrazne (už v druhom roku) množstvo kladených vajíčok. Línia vhodná asi rovnako na nektárovú aj medovicovú znášku. Vigor: mierna, málo rojivá, drží si dobré vlastnosti do vyššieho veku ako predošlé. U voľne párených dcér menší podiel nariedenia vlastností (F2 a F3 dcéry si celkom slušne držia vlastnosti matiek, niektorí včelári mi však referovali opačnú skúsenosť). Čistiaci pud excelentný. Najlepšia línia na medovicovú znášku. Zimovanie (spotreba zásob a rýchlosť rozvoja) - najvyššia spotreba: Singer (najviac, veľmi zlé hospodárenie so zásobami), Carnika Sokol (Čiernik), Sklenár, Vigor (najmenej), rýchlosť rozvoja na jar: Vigor + Singer (najvyššia), Sklenár, Car. Sokol, Čiernik (najnižšia, ale stále dobrá). Využitie jarných znášok: Singer (absolútny top), Sklenár, a potom ostatné na rovnakej úrovni, využitie letných znášok: Vigor, Sklenár, Carnika Sokol, Carnica Čiernik, Singer.

Příspěvek: #490

Ale to právě Jaro uvádím a úl vynechával. Ani to není vztaženo na tebe .Hodně je to o stylu vedení včelstev. To si každý musí cestu najít sám. Hlavně není dobré každý rok dělat v tom vedení moc změn. A pokud beru od někoho rady, tak jen od jednoho "radila". Kombinovat zkušenosti více "radilů" se mi osobně nikdy neosvědčilo.
Pokud se rozepíšu o vlastnostech hlavních linií a jak se u nás chovali:
Singer: mírnost - nic moc, jarní rozvoj - super, rojivost - ani vč. neobsedlo celý prostor a chtělo lítat, med - nic moc, ukládání zásob - roztahané po celém úle, stavba díla - nic moc
Rajsigl - Cell: mírnost - výborná, jarní rozvoj - super, rojivost - většinou mojí chybou (málo prostoru), med - výborný, ukládání zásob - super (pěkně "rozvrstvené"), stavba díla - chvalitebný, další vlastnosti které si vážím je to, že matka neleze klast nahoru, ale drží se dole
Vigor: k té jsem se vrátil po x letech, až po přestěhování (předtím začala být mírnost nic moc a tak jsem od ní utekl), Dnešní Vigor: mírnost -výborná, jarní rozvoj - pomalý, rojivost - včelařovou chybou, med - výborný, ukládání zásob - chvalitebný, stavba díla - chvalitebný . Od poslední insem.Vigorky jsem npř. váhal rozchovávat, právě z důvodu toho rozvoje. Nakonec to vše dohnaly a s medem na tom byly také nakonec nadprůměrně. Pozorováno na dcerách z loňska. Rozvoj není průběžný, ale mají takový skok. Na to si musí včelař zvyknout.
Pak tam mám "svoji" linii, nevím z čeho pochází, ale vlastnostmi podobné linii Cell. Velká výhoda - zatím se vlastnosti pořád dědí.
O ostatních se rozepisovat ani nebudu, nemělo by to až tak velký význam. Ani si tyto informace nikdo neberte moc k srdci. Je to vztaženo k našim podmínkám. Ani nerad moc radím, neboť dle zkušenosti vím že často ty rady moc jinde nefungují. Ne, že bych radu nechtěl dát, ale upozorňuji na tu funkčnost / nefunkčnost.
PN.

Příspěvek: #491

(26.06.2016 21:55)Jaroslav Stoklasa napsal(a):  Trošku nerozumiem narážkam na úľ. Táto debata vôbec nie je o úľoch, ale o metodike vedenia včelstiev a o kvalite matiek. Ja tu nikde nerozoberám, ktorý úľ je najvhodnejší. Ak hovorím o dadante, o NN, či o B, nehovorím o type úľa, ale o spôsobe ošetrovania včelstiev. Inak, skúste krabicu od topánok. Alebo starý plechový hrniec, veď úľ medu nepotí. Taká papierová krabica v 1000mnm bude celkom zábava. Ak to vyznelo, ako hľadanie najvhodnejšieho úľa, tak to nebolo tak myslené, išlo o ošetrovanie včelstiev, ktoré sa ale čiastočne viaže k určitým typom úľov (nejde napr. o to, aký presne dadant, ale dadant metodika je podstatná, na akomkoľvek pôdoryse, či už LG, B alebo Adamec, čokoľvek). Kvalitné matky a spôsob ošetrovania sú samozrejme top, ale práve pre spôsob ošetrovania si treba zvoliť správny typ úľa. Úľ je len prostriedok. K líniám matiek pridávam svoje skúsenosti z doterajšej praxe s tými líniami, ktoré som mal možnosť si otestovať: Línia Carnika Sokol a línie Čiernik (odvodená od Sokola). Včely mierne, dobre využívajú medovicovú znášku. Avšak vysoký podiel rojivosti a najmä veľmi vysoký podiel včelstiev s vápenatením plodu, čo by som hodnotil ako najväčšie negatívum. V prvom aj druhom roku vynikajúce plodovanie, neskôr výrazný pokles, ešte väčší podiel rojivosti. Podiel vlastností u voľne párených dcér F2 veľmi nízky. Zvýrazní sa rojivosť (aj u matiek v prvom roku) a plodovanie zhorší. Inklinovanie k vápenateniu plodu ostáva rovnaké, stále vysoké. Singer: bol som upozornený na veľkú rozbiehavosť tejto línie. Nepotvrdilo sa mi. Matky v prvom roku plodujú veľmi dobre, najmiernejšia línia, akú som skúšal. Rojivosť v prvom roku takmer nulová (aj u dcér F2 a F3). V druhom roku dochádza k výraznéj strate vyššie spomenutých vlastností s výnimkou miernosti, tá zostáva, či už s pribúdajúcim vekom matky alebo v nasledujúcich generáciách. Je to línia vhodnejšia na nektárové znášky, ale vie využiť aj medovicu, no nie tak dobre, ako iné línie. Sklenár: mierna nerojivá línia, ale slabý čistiaci/hygienický pud. F2 dcéry si zachovávajú vysoké percento vlastností po matkách, ale pomerne veľký podiel (i keď výrazne menší ako u predošlých línií) "nariedenia" vlastností u F3. S pribúdajúcim vekom matky klesá dosť výrazne (už v druhom roku) množstvo kladených vajíčok. Línia vhodná asi rovnako na nektárovú aj medovicovú znášku. Vigor: mierna, málo rojivá, drží si dobré vlastnosti do vyššieho veku ako predošlé. U voľne párených dcér menší podiel nariedenia vlastností (F2 a F3 dcéry si celkom slušne držia vlastnosti matiek, niektorí včelári mi však referovali opačnú skúsenosť). Čistiaci pud excelentný. Najlepšia línia na medovicovú znášku. Zimovanie (spotreba zásob a rýchlosť rozvoja) - najvyššia spotreba: Singer (najviac, veľmi zlé hospodárenie so zásobami), Carnika Sokol (Čiernik), Sklenár, Vigor (najmenej), rýchlosť rozvoja na jar: Vigor + Singer (najvyššia), Sklenár, Car. Sokol, Čiernik (najnižšia, ale stále dobrá). Využitie jarných znášok: Singer (absolútny top), Sklenár, a potom ostatné na rovnakej úrovni, využitie letných znášok: Vigor, Sklenár, Carnika Sokol, Carnica Čiernik, Singer.

Príspevok 483. Citujem:" Pár poznámok k úľovej otázke!" Nabudúce napíš pár poznámok k metodike! Inak pohoda...

Příspěvek: #492

Súhlasím. Budem sa snažiť formulovať veci presnejšie.

Příspěvek: #493

Ináč celá "sranda"nazvaná metodika,je len schopnosť správne reagovať. Začínajúci kolega ma zavolal,či už môže točiť med. Lebo vraj ešte nieje zaviečkovaný. Úľ medom zatrieskaný(čechoslovák),plodisko taktiež a matky nezvestné. Stačilo včas vytočiť,alebo pridať ďalší nadstavok a nebol by problém. No ale keď med musí byť zaviečkovaný ,tak čakal... A moje kvalitné Singerky,ktoré som mu dal s odložencami v nenávratne.

Příspěvek: #494

(26.06.2016 21:55)Jaroslav Stoklasa napsal(a):  Trošku nerozumiem narážkam na úľ. Táto debata vôbec nie je o úľoch, ale o metodike vedenia včelstiev a o kvalite matiek. Ja tu nikde nerozoberám, ktorý úľ je najvhodnejší. Ak hovorím o dadante, o NN, či o B, nehovorím o type úľa, ale o spôsobe ošetrovania včelstiev. Inak, skúste krabicu od topánok. Alebo starý plechový hrniec, veď úľ medu nepotí. Taká papierová krabica v 1000mnm bude celkom zábava. Ak to vyznelo, ako hľadanie najvhodnejšieho úľa, tak to nebolo tak myslené, išlo o ošetrovanie včelstiev, ktoré sa ale čiastočne viaže k určitým typom úľov (nejde napr. o to, aký presne dadant, ale dadant metodika je podstatná, na akomkoľvek pôdoryse, či už LG, B alebo Adamec, čokoľvek). Kvalitné matky a spôsob ošetrovania sú samozrejme top, ale práve pre spôsob ošetrovania si treba zvoliť správny typ úľa. Úľ je len prostriedok. K líniám matiek pridávam svoje skúsenosti z doterajšej praxe s tými líniami, ktoré som mal možnosť si otestovať: Línia Carnika Sokol a línie Čiernik (odvodená od Sokola). Včely mierne, dobre využívajú medovicovú znášku. Avšak vysoký podiel rojivosti a najmä veľmi vysoký podiel včelstiev s vápenatením plodu, čo by som hodnotil ako najväčšie negatívum. V prvom aj druhom roku vynikajúce plodovanie, neskôr výrazný pokles, ešte väčší podiel rojivosti. Podiel vlastností u voľne párených dcér F2 veľmi nízky. Zvýrazní sa rojivosť (aj u matiek v prvom roku) a plodovanie zhorší. Inklinovanie k vápenateniu plodu ostáva rovnaké, stále vysoké. Singer: bol som upozornený na veľkú rozbiehavosť tejto línie. Nepotvrdilo sa mi. Matky v prvom roku plodujú veľmi dobre, najmiernejšia línia, akú som skúšal. Rojivosť v prvom roku takmer nulová (aj u dcér F2 a F3). V druhom roku dochádza k výraznéj strate vyššie spomenutých vlastností s výnimkou miernosti, tá zostáva, či už s pribúdajúcim vekom matky alebo v nasledujúcich generáciách. Je to línia vhodnejšia na nektárové znášky, ale vie využiť aj medovicu, no nie tak dobre, ako iné línie. Sklenár: mierna nerojivá línia, ale slabý čistiaci/hygienický pud. F2 dcéry si zachovávajú vysoké percento vlastností po matkách, ale pomerne veľký podiel (i keď výrazne menší ako u predošlých línií) "nariedenia" vlastností u F3. S pribúdajúcim vekom matky klesá dosť výrazne (už v druhom roku) množstvo kladených vajíčok. Línia vhodná asi rovnako na nektárovú aj medovicovú znášku. Vigor: mierna, málo rojivá, drží si dobré vlastnosti do vyššieho veku ako predošlé. U voľne párených dcér menší podiel nariedenia vlastností (F2 a F3 dcéry si celkom slušne držia vlastnosti matiek, niektorí včelári mi však referovali opačnú skúsenosť). Čistiaci pud excelentný. Najlepšia línia na medovicovú znášku. Zimovanie (spotreba zásob a rýchlosť rozvoja) - najvyššia spotreba: Singer (najviac, veľmi zlé hospodárenie so zásobami), Carnika Sokol (Čiernik), Sklenár, Vigor (najmenej), rýchlosť rozvoja na jar: Vigor + Singer (najvyššia), Sklenár, Car. Sokol, Čiernik (najnižšia, ale stále dobrá). Využitie jarných znášok: Singer (absolútny top), Sklenár, a potom ostatné na rovnakej úrovni, využitie letných znášok: Vigor, Sklenár, Carnika Sokol, Carnica Čiernik, Singer.

Jaro, kupuješ F1 alebo inseminované na rozchov?

Příspěvek: #495

Väčšinou F1, ale tento rok budú aj 2 inseminované.

Příspěvek: #496

Vigor?

Příspěvek: #497

Ak mám zhodnotiť končiacu sezónu z pohľadu výnosov u včelárov v horách, tak ku spokojnosti je to ďaleko. Myslím tých včelárov, ktorí majú stabilné včelstvá nad 600 m.n.m a s nimi nekočujú dolu. Teraz hovorím za seba: je to bieda. Ak napíšem, že za dobu 12 rokov, čo včelárim, tak je to tretinový výnos, tak neklamem. Ani jeden z predchádzajúcich rokov nebol ani zďaleka taký biedny. Eufória, ktorú vyvolal veľmi skorý príchod jari so sprievodným rýchlym rozvojom včelstiev a neobvyklou znáškou z vŕb a rakýt sa po dlhších ochladeniach v mesiacoch apríl a máj vytratila a v júni definitívne vymizla. Dokonca i tradične najsilnejší mesiac jún sklamal na plnej čiare a pritom počasie bolo celkom priaznivé. Znášková bieda pokračovala i v júli a trvá dodnes. Polovičku včelstiev som začal pomaly kŕmiť. Posledné augustové dni prejdem na režim podávania cukrových zásob u všetkých včelstiev.

Takže otázka: Kde bol problém? Zodpovedne prehlasujem, že v mojich technologických postupoch u mňa závažnejší problém nebol. Ani jednu prechádzajúcu jar som nemal tak silné a vyrovnané včelstvá, ako túto. Použil som LBV metódu celoplošne / overenie jej účinnosti ako PRO/ spoľahlivo zabrala a len u jedného včelstva som urobil preleták, pričom možno išlo o TV. Čiže žiadne roje. Kvalitu matiek síce nemám rovnakú, no tak tomu bolo i v podstatne výnosnejších rokoch predchádzajúcich. Preto si myslím, že za všetko môže dúfam že iba tohtoročný omyl prírody v podobe krátkej teplej zimy a veľmi skorého nástupu jari, tu na horách už v mesiaci február, čo následne prebudilo prírodu k životu minimálne o mesiac skôr, ako to je obvyklé, ako je to klimatickými zákonitosťami dané. Následné dlhšie ochladenia s mrazmi síce prírodu pribrzdili, ale ako keby vznikla akási dysharmónia vo vzťahu rozvoj včelstiev - rozvoj prírody. Bývalo bežné, že jar začínala koncom marca, ba i neskôr. Veľmi skorý začiatok plodovania viedol i rýchlejšiemu spotrebovaniu zimných zásob čo kompenzovala vysoká znášková ponuka z vŕb a rakýt, no bezletové periódy pri dlhších ochladeniach nahrávali vyššej spotrebe ako prínosu. Prečo „vybuchol“ jún – neviem. Medovica- pasé. Z malín bez sprievodnej medovice toho taktiež hodne nepribudne, naviac i tie boli na nektár akési skúpe...

Ale raz už je to tak. Rôznorodosť podmienok pre včelárenie je v našom geopriestore veľká. Nikdy nebude tak, že bude vyhovené všetkým. Tento rok to, čo nás v horách „odfajčilo“, dolu plnilo medníky. Ja osobne si na ďalšiu sezónu želám, aby som mohol na prírodnom snehu behať na bežkách okolo dediny už od decembra a bežky odložiť začiatkom marca. V tom je povedané všetko a pritom nejde o lásku k bežkám ako prioritu, ale o med. V technológii urobím jednu korekciu. Včelstvá zakŕmim minimálne na 20 kg zásob. Na jar sa v horách náramne hodia, cukor ako palivo zjari je lacnejší ako horský med. Ten ako palivo je neodpustiteľný omyl. Naviac som si tento rok overil, aké účelné a jednoduché je v mojej zostave na jar plné zásobné plásty podsúvať pod plodisko a neskôr prázdne súše buď vrátiť do plodiska alebo vyradiť....

Příspěvek: #498

Nemozem nic, len suhlasit. Moja tohtorocna bilancia je 0 (slovom nula) kg Co pocuvam, tak kto bol blizko pri lese, tomu aspon nieco kvaplo, ja mam vcelstva pri dome v dedine, a to bola bieda aku som este nezazil, asi som narazil na limit svojej lokality. Jar celkom slubna, vcelstva silne, cosi aj do mednikov priniesli, no po odkvitnuti ovocnych stromov nebolo doteraz fakt nic. Vcelstva citelne slabsie v porovnani s minulym rokom o takomto case, cez vikend som zlozil medniky a nasadil krmenie, nech aspon nieco este vychovaju do zimy. Tak snad o rok ...

Příspěvek: #499

Juraj, do zimy už toho moc nevychovajú. Zimné včely sa liahnu prevažne v júli. Ale kŕmiť samozrejme treba. U mňa sú tiež včelstvá slabšie ako zvyčajne, takže budúci rok môžem pekné výnosy z jarnej znášky očakávať iba v prípade, že včelstvá na jar pospájam. Ja som mal výnos 12,5kg na včelstvo, ale všetko prevažne jarný med (asi 2/3, tá jedna tretina javor a potom pichliače v čase, keď mala kvitnúť malina). Potom, od začiatku leta nič. Tento rok žiadna medovica. Malina takmer vôbec nemedovala tiež. Jesenné byliny už odkvitli, resp. odkvitajú. O mesiac skôr ako inokedy. Neskoro sa kosili lúky. Biela ďatelina, nevädze a podobne tak nemohli naplniť očakávania. Stále tu pršalo a keď aj prišlo teplo, tak len nakrátko a potom zase zima a dážď. Peľová znáška je už tiež slabá. Oproti vlaňajšku majú včely veľmi málo peľu. Prileteli už aj myšiaky severské, včera už tiahlo zopár husí, drozdy vytvárajú veľké kŕdle ako pred zimou. Ovocie dozrelo naraz za pár dní, srnčia zver začína vytvárať väčšie čriedy už teraz, jelene už zišli z kopcov nižšie a ovciam rastie vlna oveľa rýchlejšie a oveľa hustejšia ako po iné roky... Takže možno sa Danielovi jeho želanie splní. Tak, ako bolo na jar všetko posunuté, tak je to aj teraz. Príroda sa správa ako v druhej polovici septembra. A aj tie teploty sú také.

---

Včera ráno, vo veku nedožitých 90 rokov, skončil svoju pozemskú púť manželkin dedo. Človek, ktorý ma priviedol ku včelám a včeláreniu. Včeláril skoro 70 rokov. Česť jeho pamiatke.

   

Příspěvek: #500

Chlapci je to tak. Aj najlepšia metodika je v háji, ak príroda prosto nedá. Mne ten to rok dala,lebo mala. A to som nepraktizoval najmodernejšie techniky a ani včelstvá som nemal vyrovnané(menili mi matky,ako najaté),ale les medoval ako už dlho nie! Koncom júla však prišla stopka a odvtedy je to iba "udržiavačka" a pokles. Preto končím a bilancujem. Dotočím a bilancujem... Predbežný odhad cca 40kg na včelstvo. Minulý rok to bolo slabšie... Kočovné včelstvá sem nerátam!