Včelařské fórum – o včelách a včelaření

(12.10.2015 18:41)MilanBencúr napsal(a): [ -> ]Normovaná miera D má rozmer 36,6x36,6 cm a miera zo 60. rokov, JU, 37x30 cm.

Tu som nedával pozor a slovenskú mieru D som zamenil s Baloghovou mierou rámika. Od roku 1956 máme na Slovensku normalizovaný rámik miery "D" 376x310 mm. Ospravedlňujem sa za moju nepozornosť.

---

V Spojenom kráľovstve je národným úľom úľová zostava WBC. William Broughton Carr navrhol štýl včelárenia v úli WBC a publikoval jeho dizajn v roku 1890 v "Journal Bee a Record", kde bol redaktorom. WBC úľ bol vždy veľmi populárny, nie však preto, že má obzvlášť dobrý dizajn, ale preto, že si ho mohol každý postaviť z ľahko dostupných debničiek na ovocie. Včely sa tiež cítia celkom dobre v tom obydlí, pretože sú vždy chránené vonkajším plášťom a strechou pred dažďom, slnkom aj vetrom, hoci žijú v nadstavkoch s pomerne chatrnými stenami.

Aj dnešná kartonová škatuľa od banánov má podobné rozmery, len nie je drevená. Našťastie sa vtedy ešte nevyrábali chladničky a televízory, ale nakoniec aj Nymsov úľ má podobné rozmery.
Mimochodom, včelia medzera je vlastne prázdny vzduch, tak ako mu to mohli patentovať ?

(10.10.2015 11:18)Igor78 napsal(a): [ -> ]Mne skorej príde logickejšie že ten úľ trafil (Langstrot) parametrovo perfektne k tomu že sa tam začal používať prvý normálny rámik ,je dobré že nadstavok je podstatne dlhší ako širší ,rámik je veľkosti dvoch štvorcou vedľa seba a čím dalej o tom uvažujem tým mi to všetko dáva zmysel ako to bolo postavené .

Nič parametrovo netrafil. Ten plást dávno pred ním "vymysleli" včely. Luneburgskí včelári dotiahli v 19. storočí priam do priemyselnej dokonalosti včelárenie v košniciach. O včelárení v košniciach vydali aj knihu, ktorá vyšla v júli 1880. Luneburgská košnica sa pletie na kopyte a má vnútorný priemer asi 35 cm. Jej vnútorná výška je približne 45 cm a keď včelár na jar podstaví pod košnicu slamený prstenec, aby včely mohli stavať nové dielo, tak sa jej vnútorná výška predĺži na 50 cm. Podľa rozmerov košnice včely postavia zvyčajne 8 až 9 plástov, ktoré upevnia na povalu a steny úľa. Kto skúsil včeláriť v košnici, tak určite odpozoroval, že tie plásty majú rozmer približne 45 cm na výšku a ich šírka (vždy po dva plásty) je stanovená obvodom košnice asi na 35 cm, 30 cm, 25 cm, 20 cm a ten posledný, deviaty, je asi 15 cm široký. Včely môžu byť uložené na veľmi veľa spôsobov. Kto zvalí košnicu nabok, tak včely postavia opäť plásty dlhé 45 cm, ktorých výška bude rôzna, pretože výšku jednotlivých plástov určí obvod košnice. Luneburgská košnica kopíruje veľkosť včelieho hniezda a zároveň v nej majú včely dostatok prietoru na uloženie zásob, aby prežili. Túto skúsenosť využili všetci konštruktéri rámikových drevených úľov. Langstroth bol určite sčítaný človek. Dá sa teda predpokladať, že dĺžku Langstrothovho rámika určila výška Luneburgskej košnice a výšku jeho nadstavku zas určila šírka dosky, ktorá bola podľa normy v jeho časoch pílená na všetkých amerických pílach na rovnakú mieru.
Aj luneburgskí včelári zostrojili rámikovú košnicu z košíka, v ktorom nosili vo fľaškách šnaps.
Podľa uvedeného určite nie je náhoda, že Imre Zoltán Szabó Boczonádi zostrojil svoj rámik na mieru 42x36 cm, Charles Dadant na mieru 42x26,6 cm a Enoch Zander zas na mieru 42x22 cm.

Súhlas ,ale.Neverím že výška nadstavku LG bola určená doskou ktorá bola štandardne pílená . 448x232 a420x220 ,sú myslím dosť komerčne používané a pomerovo dlžka výška je zruba rovnaká .Tuším pri NN a aj pri týchto dvoch vyšších mierach(meditácia o tom štvorci s 2 r nad sebou ) ,na jar po zaplodovaní horného nadstavku včely samé prejdú plodovať aj do spodného a s tým môže včelár potom čachrovať . To len ma tak napadlo a možno aj dobre či pri vyššom rámiku či rámiku s iným pomerom strán niesú potrebné iné metodiky a preto má aj ten plodiskový r Dadant iný a Boc. tiež že včelárili odlišne kedže si len zvalili tú košnicu nabok a Dadant ju aj znížil kedže pridával hore medníky ,Boczonádi neznižoval ,ten mal ležan a nerozširoval o nadstavky dohora ani nadol a ak by jeho rámik niekto použil do dadantu tak sa nič nedeje ,ale v dvoch tnadstavkoch tej miery by sa včela dovtedy vyrojila kým by prešla do dolného ,alebo radšej ,a tak by včelár musel upraviť režim prevesovaním plástov čo je časove náročnejšie ako len prehodenie nadstavkov .Teda vychádza mi zhrnuto že azda je použiteľná zhruba rovnaká metodika pri NN ako pri miere LG a zander ,ale či je to použiteľné pri vyššom rámiku ,či vyššom a užšom si nie som tak istý a tí čo to používali ,ako Dadant a Boczonádi používali inú metodiku a azda teda tá úprava výšky rámika nebola daná štandardnou doskou ,lebo nič také neexistuje ako štandardná doska ,omietané dosky na mieru sú vždy drahšie bo stromy sú rôzne hrubé .

Možno sú to len táraniny ,ja som neskúsený a len to odhadujem podľa toho ako mi to dáva zmysel .

Rád by som upozornil, že pôvodná miery LG sa uvádzajú v palcoch, prípadne v stopách. A miery sa uvádzajú v celých palcoch (cóloch), alebo ich zlomkom, napr. 2 3/4 palca. A z toho sa potom prevádzali miery do metrickej sústavy.

(14.10.2015 5:50)MilanBencúr napsal(a): [ -> ]V Spojenom kráľovstve je národným úľom úľová zostava WBC. William Broughton Carr navrhol štýl včelárenia v úli WBC a publikoval jeho dizajn v roku 1890 v "Journal Bee a Record", kde bol redaktorom. WBC úľ bol vždy veľmi populárny, nie však preto, že má obzvlášť dobrý dizajn, ale preto, že si ho mohol každý postaviť z ľahko dostupných debničiek na ovocie.

A najdou se i tací, kteří jsou schopni napasovat na WBC bedýnku od ovoce i tu Langstrothövu bedničku od whisky
http://www.beesource.com/build-it-yourse...teve-moye/

Áno, dnes sú už aj konštrukčné plány na vonkajší plášť WBC pre 10-rámikové úľové zostavy Langstroth, Dadant, Zander.

A načo je ten vonkajší obal ? Myslím celkom na nič ,len to dobre vyzerá u pracháčov či romantikov na záhrade .

Meral som plastovú bedničku na jablká , 38x28x20 to by celkom šlo na 7-8 plástov 36,4x19,2 akurát by im fúkalo

Inak by som ešte dokončil myšlienku hoc je to monolog .
No že kadečo dalej čítam a stále ma to viac utvrdzuje v tom že tým že si naši predkovia pôvodný LG úľ upravili na pôdorys truhlíkov v ktorých včelárili či takmer naň si vlastne a svojim potomkom vytvorili na krk sľučku v podobe bludnej dvoj priestorovej metodiky ,vymýšľali novosti proste bačovia s titulmi a ťažko sa im teraz odučiť toho . Kto chce včeláriť prírodne lepšie by azda asi spravil keby včeláril v truhlíku bez rámikov o pôdoryse 34x34 max ,to je akurát na 9 plástov v prípade že to postavia rovnobežne zo stenou náhodou ,čo sa asi nestane či ten sedliacky úľ 30x30 minimálne ,len už aj do toho vymysleli aj mikro rámiky .Alebo bol u nás vývoj iný a učili sme sa od Prokopoviča ?A ešte aby som konšpiráciu dokončil ,možno takto vlastne vzniklo oslovenie ,,ty si ale truhlík ,, a zároveň slovenské meno chrobáka v seriáli Ferdo mravec .

(12.10.2015 18:41)MilanBencúr napsal(a): [ -> ]

Citace:Ak má Milan Bencúr pravdu /42X26,6/, tak whisky sa pila aj na Slovensku v r. 1926, ked sa na mierach slovenskí včelári dohodli.

O pôvodnom Dadantovom úli a rámiku som sa dočítal v jeho životopise. "He invented the Dadant bee-hive, which has a 42 × 26.6 cm frame and founded in Hamilton one of the first factory of bee-keeping tools. The Dadant factory is still owned by the Dadant family."
Neviem či sa slovenskí včelári v roku 1926 dohodli na rámikových mierach, ale určite viem, že v roku 1935 prijali normu na výrobu rámikov A, B a C. Normovaná miera D má rozmer 36,6x36,6 cm a miera zo 60. rokov, JU, 37x30 cm.
Miera rámikov pôvodného Slovenského nadstavkového úľa je 42x36 cm. Je to vlastne miera Boconádyho. Medníkové nadstavky sú na polovičnú rámikovú mieru 42x18 cm. Dr. Ján Gašperík, bol vo Viedni v roku 1925 na včelárskej výstave s týmto úľom. Všetci tí tamojší priatelia hovorili: "Nie je to pre naše okolie, my si nemôžeme nechať zamrznúť naše včely, to je veľký úľ." Na Slovensku sa hádam vtedy whisky nepila, ale zvykom v tých rokoch bolo, zakopať v ovocnom sade na niekoľkoročné dozrievanie súdok s výbornou domácou slivovicou.

Pane Bencúre, v knize Dadant System of Beekeeping, kterou napsal v roce 1920 C.P.Dadant
viz odkaz: http://www.threepeaks.net/PDF/Dadant%20S...201920.pdf
se můžete dočíst mimo historie včelaření pana Dadanta, rozměry jeho původního úlu, porovnání úlu Dadant / Langstroth a důvody proč přešel na rozměr Langstroth.
Promiňte, ale nechápu onu věčnou polemiku (teď konkrétně nemyslím tu vaše, ale i vaši) kolem rozměru úlů a vše kolem toho. Věřte, že bedna od Whisky apod. to rozhodně nebyla

Přeji vše dobré

Jaroslav

Jaroslav, mne ten odkaz nefunguje. Úľová otázka je téma nekonečná. Ja zas nerozumiem, prečo sa v Tvojej reakcii obraciaš práve na mňa.

(15.10.2015 10:53)Root napsal(a): [ -> ]Promiňte, ale nechápu onu věčnou polemiku (teď konkrétně nemyslím tu vaše, ale i vaši) kolem rozměru úlů a vše kolem toho. Věřte, že bedna od Whisky apod. to rozhodně nebyla

Přeji vše dobré

Jaroslav

Tiež nechápem tú polemiku, keďže odpoveď už bola daná ale nieto to točil aj na slovenskej stránke a hádzal tam rámikové miery...tiež nerozumiem načo a čo s tým. Ale ináč si v právnom vlákne. Kde si na to prišiel , že to nebola bedna od whisky? Však ľudia sú radi, že to bol chlast a nie vitamíny.

No ja som to , s tým že chcem aby mi niekto potvrdil že rámikový úľ má nejakú ideálnu stavbu a že to najskorej už LG trafil dosť presne do ideálu k jednoduchej obsluhe (rozmer rámika a úľa)a že další sa to snažili vylepšovať (truhlíkovia),lebo im kadečo behalo po hlavách a chceli sa tiež zapísať do análov či už neviem čo ,a len to doondiali ,možno okrem nízkych nadstavkov . V podstate a zhruba to samé prednášal pán F v BB a zrejme mal pravdu . + mi trocha vadilo ako pán Milan de facto zhadzuje LG .On vlastne truhlíkuje doteraz ,ležany, čechoslováky ,waré bez rámikov s rámikmi ,Bčka .Potom má asi najlepšiu enciklopedickú stránku v našej aj cz republike ,len mi príde mierne zavádzajúca ako program na spektre .

Už s tým nebudem otravovať ,evidentne to zaujíma len mňa.

Mladí ľudia nech sa učia včeláriť v moderných úľoch. Ja sa prihováram za tých starších včelárov, aby nevyhadzovali peniaze za drahé úle nových vzorov, keď majú na včelnici dosť prázdnych úľov staršieho modelu. Aj v tých "starších" rámikových mierach, na Slovensku osvedčených béčkach a čechoslovákoch, sa dá včeláriť viacnadstavkovo. Dvojpriestorové včelárenie je už prekonané. Aj Langstrothov úľ bol navrhnutý ako dvojpriestorový, zložený z dvoch debničiek od whisky . Pri nepatrnej zmene sa dá aj starý úľ praxi prispôsobiť tak, aby vyhovoval aj moderným postupom pri dnešnom mnogokorpusnom včelárení. Ak má niekto doma zachovalé tridsaťročné úle s odoberateľným dnom, ktorých diely sú navzájom zameniteľné, tak ich predsa nepoužije na palivo. Málo je včelárov, ktorí len tak môžu vyhodiť pár sto euro, alebo aj tisíc, za nové moderné úle, keď starý úľ prakticky tiež úplne vyhovuje moderným technológiám. Kto nedosiahne úspech v starom béčku a čechoslováku, nedosiahne ho ani v novom langstrothe. Kto chce mať nové úle, ten si má z čoho vyberať. Čím menej komplikovanej práce, tým istejší a zodpovednejší spôsob včelárenia. Ja propagujem prirodzenosť chovu, jednoduché úle a jednoduchú manipuláciu.

(15.10.2015 14:33)Igor78 napsal(a): [ -> ]No ja som to , s tým že chcem aby mi niekto potvrdil že rámikový úľ má nejakú ideálnu stavbu a že to najskorej už LG trafil dosť presne do ideálu k jednoduchej obsluhe (rozmer rámika a úľa)a že další sa to snažili vylepšovať (truhlíkovia),lebo im kadečo behalo po hlavách a chceli sa tiež zapísať do análov či už neviem čo ,a len to doondiali ,možno okrem nízkych nadstavkov . V podstate a zhruba to samé prednášal pán F v BB a zrejme mal pravdu . + mi trocha vadilo ako pán Milan de facto zhadzuje LG .On vlastne truhlíkuje doteraz ,ležany, čechoslováky ,waré bez rámikov s rámikmi ,Bčka .Potom má asi najlepšiu enciklopedickú stránku v našej aj cz republike ,len mi príde mierne zavádzajúca ako program na spektre .

Už s tým nebudem otravovať ,evidentne to zaujíma len mňa.

Nezajímá to jen tebe. Myslím, že se ptáš správně.
Také jsem se ptal a dostával jsem většinou odpovědi typu několikrát vyplacené slámy.
Vše si vyzkoušej sám a neboj se experimentovat.
To jsou nejlepší odpovědi. Pak pochopíš, že debata
o úlové otázce není důležitá. Jde jen o způsob práce s každým jednotlivým typem úlu.
Pokud máš zdravá a silná včelstva (např. koncem dubna ve třech plně obsednutých nástavcích Langstroth 448x232, tedy original 1/1, žádný jiný dříve neexistoval, tak je můžeš mít v krabici od bot a je to fakt jedno).
Zde je základní otázka, jak se k tomu dopracovat.
Nechci tu o ničem polemizovat. Pokud je můj styl příliš přímočarý, omluvte mě prosím.
Chtěl jsem jenom poukázat na knihu v pdf formátu, která je volně ke stažení a mohla by tomu, kdo se bude chtít z historie včelaření něco dozvědět, třeba něco dá. Ten můj odkaz opravdu nefunguje.
Takže klasika - Google - zadat: Dadant System of Beekeeping - první odkaz stáhnout.

Přeji hezký zbytek večera

Jaroslav

Citace:Pane Bencúre, v knize Dadant System of Beekeeping, kterou napsal v roce 1920 C.P.Dadant
se můžete dočíst mimo historie včelaření pana Dadanta, rozměry jeho původního úlu, porovnání úlu Dadant / Langstroth a důvody proč přešel na rozměr Langstroth.

Poznám tú knihu. Myslím, že som v tomto vlákne nenapísal nič také, čo by bolo v protirečení s údajmi v menovanej knihe. Všetky tie informácie o systéme včelárenia sa môže každý začínajúci včelár dozvedieť v ktorejkoľvek včelárskej abecede v českom alebo slovenskom jazyku. Ale aj tak ďakujem za ten odkaz.
Ešte jednu poznámku. Dadant mal obchodného ducha. Bol obchodný cestujúci s medom, voskom a včelárskymi potrebami. Veľmi dobre vedel ako sa robí marketing. A marketing závisí od reklamy a trhu. Uspel, stal sa z neho prosperujúci fabrikant.

Dobrý výber.
Mňa by zaujímalo aký rozmer (výšku rámika) pán Langstroth použil, či mal prístup k iným rozmerom a či ten svoj nejako zdôvodnil?
Nechce sa mi o tom vedátorovať a študovať ..., len ako zaujímavosť.

Táto polemika "Použil Langstroth bednu od whisky?" je čisto akademická .

Skutočná problematika a téma na diskusiu je asi niekde inde. Nízko nástavkové včelárenie verzus hlboké, alebo kombinované ...
Odporúčania technológií do určitých prírodných prostredí ..., nie iba prosté (sprosté) odporučenie, "začni v langoch, to teraz letí".

Otázka tiež je, či je LG úľ moderný, alebo módny?

No, já bych tomu docela věřil, že to byla bedna od whisky. Protože ten kdo ty bedny dělal musel používat material který je běžně k dostání. Já to vidím tak že to vše spočívá na materialu. Z 1"x10"x12' udělám akorát 2 bedny. I když výška není 10 palců ale jen 9 5/8". Což byla nominální velikost po opracování. V severní Americe se udávají velikosti řeziva v neopracované míře. Bohužel doba se mění a tak 1"x10"x12' už není ani 9 1/2" jak to změnili v okolo 1940 ale jen 9 1/4". No a to už nestačí, takže se musí buď laťka přilepit anebo si koupit 1"x12"x12'.

(15.10.2015 22:08)Kohout napsal(a): [ -> ]Nabídka Lagstrothových úlů.

Takáto šikovná bednička sa hodí na hocičo. Ja mám v podobnej dymivo do dymáka /Fomes fomentarius/ a v globalizovanej Amerike sa bednička skutočne mohla používať na všetko okrem spomínaných granátov. Niečo ako dnes plastový kýblik ... Dnes už na pôvodných rozmeroch nezáleží, hlavne, že to posunulo včelárstvo dopredu.

(15.10.2015 23:33)misan napsal(a): [ -> ]Dobrý výber.
Mňa by zaujímalo aký rozmer (výšku rámika) pán Langstroth použil, či mal prístup k iným rozmerom a či ten svoj nejako zdôvodnil?
Nechce sa mi o tom vedátorovať a študovať ..., len ako zaujímavosť.

Táto polemika "Použil Langstroth bednu od whisky?" je čisto akademická .

Skutočná problematika a téma na diskusiu je asi niekde inde. Nízko nástavkové včelárenie verzus hlboké, alebo kombinované ...
Odporúčania technológií do určitých prírodných prostredí ..., nie iba prosté (sprosté) odporučenie, "začni v langoch, to teraz letí".

Otázka tiež je, či je LG úľ moderný, alebo módny?

Skúsim ti od konca ,je prvý rámikový nadstavkový a postavený určite nie parametrovo náhodne ,nejde o modne trendy ,skorej praktická vec ,podľa tipu úľa je metodika a tá na tento je jednoduchá a čas šetriaca asi tak sa hodí pre farmy + svetová unifikácia úľov. Rátalo sa tam s dvoma nadstavkami ,ako aj pri dadante pôvodne ,podľa mňa šlo o štvorec z profilu u langa s rovnakou výškou nadstavkov a u dadanta rozdielnou a štvorec preto ,preto sa ten úľ predlžil a rámik znížil ,aby sa ochotnejšie včely rozšíri cez včeliu medzeru medzi nadstavkami ,ale toto som asi ani nečítal . Neviem. Anglicky moc nevládnem ,ale ak vládneš ,ale nechceš štúrať ,no mne je jedno

https://archive.org/stream/langstrothonh...7/mode/2up ani neviem aký a koľké je to vydanie

ja som to trocha lúštil ,len sa to blbo kopíruje do translatera

hop hore som opravil tú kocku z profilu kks blbé ráno