Včelařské fórum – o včelách a včelaření

Úplná verze: Přikrmování včelstev
Prohlížíte si holou variantu vašeho obsahu. Prohlédněte si úplnou verzi s příslušným formátováním.
Stran: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Ja som zakŕmil 20kg cukru na včelstvo, odložence 16kg, jeden roj len 11kg (svojich zásob mal tak 2kg), viac nechcel brať. Zatiaľ všetky žijú. S tým, čo zobralo len 11kg som sa už lúčil (je iba na 6 plástoch - viac nevystavali, 30 cm dlhých, v neuteplenom úli), no stále žije. Jedno včelstvo sedí od začiatku zimy v dolnej časti úľa, pri otvorení vysokého dna krásne vidieť, ako visia včely v podmete. Iné včelstvo zase skoro celú zimu pravdepodobne trochu ploduje (usudzujem podľa stálej vlhkosti nad chumáčom) - sedí v hornom nadstavku a vytvára skôr stĺp ako chumáč... (inak sa veľa včiel nápadne ponáša na ligustiky..., matka je z tichej výmeny, ale neviem o tom, žeby niekto v okolí experimentoval s ligustikou). Mŕtvoliek je akosi viac, ale stále v norme. Som zvedavý, ako to celé dopadne. Včera sme vyháňali s kolegom zimu Smile Kričali sme na ňu, nech už ide preč, tak uvidíme Smile Inak raz sme nechali osirené včelstvo zimovať, včely žili bez matky ešte v polovici júna nasledujúci rok. Matku nemali už cca od augusta. Testovali sme ako dlho prežijú zimné včely.
(03.04.2013 22:36)Anton Turčáni napsal(a): [ -> ]
(03.04.2013 15:30)goro napsal(a): [ -> ]Jaro,
ja keď som musel niekedy na jar zachraňovať oddelky a nemal som plásty zo zásobami, tak som jednoducho nalial do prázdneho plástu/souše tekutý med a párkrát to zopakoval...
vždy to zabralo...

Jediný spôsob aby sme na jar nemuseli zachraňovať hladné včelstvá, je dať im toľko skutočných zásob, aby sme nemuseli nasilu dopĺňať zásoby, stačí im dať na jeden plást 2 kg invertovaných zásob (celkove cca 20 kg zásob nie cukru), ale skutočných. Je omylom každého, kto sa unáhli s podávaním zásob začiatkom augusta a zabudne, že do skutočnej zimy včely spotrebujú určité množstvo zásob. Na uvoľnené miesto po zásobách sa usadí zimný chumáč, zbytok zásob do polovici zimy vyjedia, dostanú sa až k horným latkám a v prípade mínusovým teplotám sa nebudú môcť presunúť k zásobám a včelstvo hynie.

Ešte k tomu dodávam, vraciam sa spomienkou na roky 50-te a 60-te, v tých časoch bolo zvykom včelstvo ešte pred dokŕmením zúžiť až na 7-6 plástov. Tento spôsob mal veľkú výhodu v tom, že som nemusel dodať včelstvu toľko zásob, neboli potom rozťahané na 10-tich plástoch. Tento zvyk zanikol postupne preberaním prijatím nadstavkového včelárenia preberaného zo západu, dať včelám do nezúženého priestoru toľko, aby na každom pláste bolo v priemere aspoň 2 kg skutočných zásob.

Bola to dobrá metóda, pretože posledných 30 rokov bol u nás včelársky raj, myslím včelstvá mali už dobrý základ zbytkových letných zásob, potom stačilo dodať lne 4 až 10 kg zásob a mali nadstavok (veľký B 10) zanesený. Žiaľbohu to posledné dva roky prestalo a ak dodáme včelstvu zásoby podľa tohoto zvyku včelstvo je poddimenzované a vzniknú nám jarné patálie s nedostatkom zásob, aj ich majú aj nie, pretože sa k nim nemôžu dostať pre nepriazeň počasia. Rozmýšľam, či sa nevrátim k zužovaniu úľového priestoru na zimu. Je to kontraproduktívne, ale daný nepriaznivý stav s nedostatkom zásob koncom zimy, si to niekedy vyžaduje.
(04.04.2013 8:36)karelretik napsal(a): [ -> ]Co mě zaráží a asi je to normální, tak jsou celou zimu...vždy když mi to nedalo a mrknul jsem se rychle....tak jsou furt na stejném místě a když jsem prohlížel plásty jen tak zezhora přes folii, tak mi příjde že jsou furt stejně tlusté, že žádná zásoba neubyla. Svědčí o tom i spad na podložce...je ho strašně málo a furt jen vepředu . Ve všech 3 úlech.
Čtvrtý úl, ale tam jsem přes folii nic neviděl. Žádný chomáč. Tak jsem se lekl a fouknul dovnitř. A začaly pomalu vylézat....ale ty už jsou podle mne rozlezlé po celých plástech, protože lezly ze všech uliček.
Každý úl jsem na podzim nakrmil cca. 17 kg cukru 3:2. Na podložkách moc mrtvých včel není...spíše jednotky než desítky. Jak bys řešil ten čtvrtý úl?
Proč včely v těch prvních třech úlech jsou celou zimu na jednom místě?
Díky K.

Skúsil by som opatrne nadvihnúť foliu a pozrieť, či v tých stejne tlustých plástoch niečo je. Pohľad cez foliu môže pomýliť. Stačí aj odhadom - naklonením úľa a porovnaním váhy s tým plným štvrtým. Máš odložence na VN a 17 kg je pre odloženec dosť zásob. Myslím, že to je OK. Zostali na jednom mieste pretože mali predpisovo uložené zásoby okolo zmenšujúceho sa plodiska. Ten štvrtý odloženec prestal skôr plodovať a uložil si viac zásob do uvolnených buniek nad hlavu. O týždeň by to už malo lietať, tak po prelete ich už môžeš smelo otvoriť, lebo už vedia kam patria a vrátia sa domov.
(04.04.2013 9:08)Anton Turčáni napsal(a): [ -> ]...bolo zvykom včelstvo ešte pred dokŕmením zúžiť až na 7-6 plástov.... potom stačilo dodať lne 4 až 10 kg zásob ....

Pán Bencúr by to pripísal múdrosti našich dedov, ja by som to pripísal múdrosti a limitovaným možnostiam (cukor bol do kávy, nie pre včely).

Tak či tak bol to výborný spôsob ako nemŕhať peniazmi. Mal som na to prispôsobené ležaný na teplú stavbu a zadné čelo som mal pohyblivé, teda nemusel som v úľoch robiť prepážky a vypchávky. Zadné čelo som posunul k poslednému plástu.
Bol som čerstvo ženatý, tri malé deti, stavba, pôžička... Každá koruna (za cukor) sa šetrila.
misan,

to je síce pekné, ale koľko si potom z takéhoto včelstva vytočil medu? Môžeš takto chovať včelstvá, ktoré budú veľkostne ako odložence, lenže za akú cenu? Musíš ich na jar pracne rozširovať, niekedy aj kŕmiť (ak vôbec prežijú), ťahať ich pracnými zásahmi do sily a nakoniec donesú o polovicu menej, ako poriadne zazimované včelstvá s 20 - 25 kg zásobami. Ideálne je zimovať na mede, kto má takú možnosť. Kto nemá, musí dokŕmiť ak chce silné včelstvá. Cukor je a bude vždy lacnejší ako med, prečo potom na ňom a na včelách šetriť, ak nám to niekoľko násobne vrátia? Nevidím v tom logiku. A aby sa cukor neobjavil v jarnom mede, na to mám jednoduchú metódu, kde pred znáškou z čerešne a ovocných stromov zásobné plásty zo včelstiev vyberám a použijem pre odložence. Verte mi že už aj malý odberatelia si dokážu analyzovať obsah sacharózy v mede. A ak odberateľa raz obabrete, môžete si druhý krát pískať.
Patko

Tak točil som asi 20 až 30 kg. Aby si si nemyslel že si vymýšľam, tak tu som to spomínal, (http://www.vcelarskeforum.cz/tema-Kolik-...pid30231).
Tak povedzme že 25 kg/včelstvo. Doplňoval som asi 7 kg cukru/včelstvo.
Tak si to spočítaj 25/7=3,57 (3,57 násobok cukru)
Potom podľa Tvojho dokrmovania 20 kg/včelstvo by si mal točiť 3,57 násobok cukru
20*3,57=71,4.

S halierami a s dekami sa nehrajme, ruku na srdce a povedz pravdu, naozaj točíš 71 kg priemerne? Od niektorého 50, od niektorého 100 a viac?

Nechcem sa Ti vysmievať, som si vedomý že ide o inú technológiu. Ja sám teraz znovuzačínam s LG 159 a oddelku som nalial 26 kilo cukru (aj s prikrmovaním). Uvidíme čo to urobí, uvidíme či dosiahnem ten výnos 3,57 násobok cukru.
Dlhé roky som mal priemer 50 kg na včelstvo ( čo som osobne presvedčený, že je to málo a určite chcem ísť s výnosom hore), pokazil to vlaňajší rok.

Nerozumiem Tvojim prepočtom. Ja to vidím takto: 20 kg cukru na rodinu - 20€, 7kg cukru na rodinu - 7€. Tvojich 30 kg medu - 150€, mojich 50 kg medu - 250€. Samozrejme je to veľké zjednodušenie, ale keď zjednodušuješ Ty, tak som to urobil aj ja. Netvrdím, že čím viac prikŕmim, tým viac vytočím. Čo ale tvrdím je, že ak zimujem z cca 25 Kg zásobami, mám podstatne silnejšie včelstvá ako na tých Tvojich 7 kg. Nevycucal som si to z prsta, ja som tiež začínal včeláriť s dedkom a ten používal rovnakú metódu, ako Ty ( tiež som to tak robil).

Keď som začal s NN včelárením, včelstvá som zimoval v dvoch nadstavkoch, dopĺňal na 15 kg zásob a na jar som mal včelstvá v jednom nadstavku, druhý neobsadili. Teraz kŕmim v auguste na cca 25 kg zásob a včelstvá sú v dvoch NN silnejšie zasahujú do tretieho. U mňa nie je o čom, včelstvá jednoducho nikdy nenechám na menej ako 10 - 15 kg zásob, hoci by som ich mal kŕmiť okamžite po vytáčaní.

A ešte som zabudol. Ja priemerný výnos rátam nie na vytáčané včelstvá, ale na prezimované. To znamená, že do priemeru rátam aj mrzáky (zlá matka, veľký výpadok včiel, ...), ktoré zimu prežili a nedonesú takmer nič. Niektorí v mojom okolí totižto rátajú len včelstvá, ktoré vytáčajú.
Patko

Môj výpočet je veľmi jednoduchý
V auguste investujem 7 kg cukru,
Na druhý rok v júni vytočím 25 kg medu.

Daj si to do trojčlenky (do rovnice)

U Teba:
V auguste investuješ 21 kg cukru (trikrát viac ako ja)
a v nasledujúci rok v júni by si mal vytočiť 75 kg medu (trikrát viac ako ja)

A ešte k pojmu "oddelok", "roj", "preleták"....a podobne,
Takéto výrazy som používal iba dočasne počas jarných a letných mesiacov. To čo som mienil zazimovať, to čo som začal v auguste kŕmiť, to bolo pospájané a v takej sile, že už sa nepatrilo oslovovať to odloženec, alebo roj. Skrátka zásoby som doplňoval iba "včelstvam". Nemal som síce na jar zásobné matky, ale tiež si nepamätám že by mi na jar včelstvo nevyletelo (možno niekedy).
Ako ja nie som ekonóm, ale neviem či nechápeš, alebo len jednoducho nechceš pochopiť.

Ty investuješ 7 € do včelstva a získaš za to dajme tomu 25 x 5€ = 125€. Ja investujem 21€ do včelstva a získam na tom 50 x 5€ = 250 € (zjednodušene povedané samozrejme). Kto je na tom lepšieHuh

Tvoja trojčlenka by pre mňa "neekonóma" bola zaujímavá iba vtedy, ak by stálo kilo cukru rovnako ako kilo medu.

Ja naopak zazimujem aj slabšie odložence na jednom NN nadstavku. Mám výhodu, že v mojej oblasti ich viem pred agátovou znáškou dostať do sily. Repku ani ovocné stromy nevyužijú, ale agát už majú ako ostatné včelstvá a ekonomicky sa mi to vyplatí.

A myslím že aj pre včely je lepšie, ak majú vždy viac zásob ako menej.
To už odbočujeme od témy
Než tady dořešíte tu nesmyslnou ekonomiku, tak tomu Laďovi ty včely možná padnou hladem... Sad Ptal se, zda a jak je dokrmit teď, když je ještě zima.
Po lopate,

teraz dokŕmiť medom, hoci ho aj natrieť na plást a prisunúť k chumáču. Budúci týždeň sa oteplí, to už môže prikŕmiť aj medom z nejakého krmítka, ja používam nádobky od Ramy. A nech mu je to ponaučením, že na zimné zakŕmenie nestačí pár kilo cukru.
Včelstvo by mělo dostat tolik zásob aby jim to stačilo do prvních vydatnějších snůšek(pak už nadměrné zásoby spíše překážejí) a k tomu něco pro strejčka příhodu.Kolik těch zásob nemusí být u každého včelstva stejné.Jak to fungovalo dříve u dvouprostorového včelaření ?Při posledním takzvaném rabování se včelám vzal téměř všechen med a to i z plodiště okamžitě se začla krmit na jeden nástavek - medník se odebral a nakrmilo se zhruba 13 kg cukru pouze do jednoho nástavku následně se odebrali všechny prázdné souše od zadu většinou se včelařilo na teplé stavbě a včely při krmení začaly ukládat zásoby hned za plod čímž se omezilo kladení tedy se zimovalo nepoměrně slabší včelstvo než dnes tomu pak většinou zůstalo 8-9 rámků na jaře se ještě kvůli teplu zůžilo o rámky z kterých byli spotřebovány zásoby.Včely šly do malého prostoru a zásob měli pouze tolik aby vystačili do těch prvních vydatných snůšek.Včelám to vyhovovalo včelaři méně jelikož pak musel kvaltem rozšiřovat s tím že doplnil mezistěny a stavěcí rámek a pak už převěšením plodu rozšířil na medník.To bylo celé včelaření pak už jen točil ,vylamoval matečníky popřípadě sbíral roje.Ovšem i tak se dá v dobrém roce dostat ze včel poměrně dost medu a nejeden včelař tak včelaří dodnes.
U modernějšího včelaření je to trochu jinak včelaříme na více nástavcích rovněž zimujeme na více nástavcích,včely nerabujeme pokud by sme to udělali tak by 30kg cukru k nakrmení nebylo nic neobvyklého,snažíme se o co nejdelší dobu kladení k tomu potřebujeme mít větší prostor a děléme další a další úkony abychom si ušetřili práci,vytěžili co nejvíce medu a zároveň nepřivedli včely k nějaké následné újmě.I toto má ale své proti jako odtržení od zásob,neuhlídání zásob a následné částečné či úplné vyloupení,příliš velký prostor pro aktuální stav včelstva které pak jen tak živoří obzvláště v brzkém jaru.
Pokud to shrnu tak každé včelstvo musí mít dostatek místa a zásob na svůj aktuální v případě zimování i očekávaný stav tedy k přežití a následnému rozvoji někde to bude oněch zmiňovaných 7 kg někde 25 kg avšak množství zásob nemusí dávat záruku vysokého výnosu k tom je třeba ještě mnoho jiných faktorů je to jen jeden důležitý kamínek do celé mozaiky.
ono,najlepšia ekonomika je nekrmiť vobec,a urobiť priemer 50-60 kg..v pohode to včelstvá dokážu aj v dvojpriestorových úľoch..(samozrejme ak majú znáškové podmienky)
(03.04.2013 22:36)Anton Turčáni napsal(a): [ -> ]Goro prepáč, od roku 1982 si nemusel v chladnej jari zachraňovať ani odložence, ani kmeňové včelstvá ....

skutočne máš pravdu, kmeňové včelstva nikdy,
ale
tie odložence ano, nie kvôli tomu že by to vyžadovala jar, teda priebeh počasia ale preto, že odložence som zimoval len na dvoch nízkych nástavkoch a dal som im zásob, koľko sa tam vmestilo, žiaľ každý sa učí na vlasných chybách a podcenil som aktivity mladých matiek (teda nekontroloval som že majú plod aj na konci októbra a zásoby už nie sú Angry), mea culpa, mea culpa, mea maxima culpa ....
preto ten med
a nič to nemení na mojom názore že je na jar najvhodnejší na záchranu
(ak to treba, práve som prišiel zo včelnice a v rodinách je ešte asi 4-5 kg zásob, a keďže od 15. apríla má byť leto Big Grin, tak som kľudný)
Já som včera kontroloval stav zásob vo včelstvách.Odložence ktoré mali celkové zásoby pred zimou približne 18-19 kg, majú všetky zásob dostatok.Kontrolu som robil len nahliadnutím,kde na každom pláste bolo vidieť rozšírené zaviečkované zásoby.Krajné plásty kde nezazahoval chumáč boli stále nedotknuté a plné zásob.V jednom včelstve som si overil stav zásob nadvihnutím nadstavku a myslím, že dobrých 10kg majú zatiaľ rezervu.Kmeňové včelstvá mali celkový stav zásob pred zimou 20-25kg,pričom tri včelstvá som mal poznačené, že zásoby boli len v jednom nadstavku a male zbytky nižšie,takže zásoby som odhadol na nejakých 16-17kg.Tieto včelstvá tiež prešli kontrolou a zásob je i tu dostatok.
Ak niekomu zostáva teraz v úľoch 4-5kg zásob,tak si myslím, že sa nedá odvolávať na počasie či plodovanie matiek,ale na slabé celkové zásoby pred zimou,či iný problém, ktorý včelár nepostrehol.Včera bola okolo obeda celkom príjemná teplota a včelstvá sa veselo preleteli,no zarazilo ma,že som nevidel ani jednu jedinú včelu prinášať peľ.Ten má teraz cenu zlata a práve jeho nedostatok, brzdí plodovanie včelstiev.Myslím si,že v tejto sezóne bude zrejme ťažšie mať včelstvá kondične zrelé,na využitie jarných znášok.Ale možno predbieham a všetko bude na koniec inak.Netrpezlivo očakávam oteplenie a prvú skutočnú prehľiadku včelstiev,tá napovie viac.
Dnes mi přišlo těsto Medopip, přišel s ním i jakýsi popis, který na internetu není:

[Obrázky: Medopip.jpg]

Co říkáte té informaci o tom, že jej včely neukládají do plástů? Dá se tomu věřit?
Jozef333: Jistě máš pravdu v tom, že nedostatek zásob je dán podzimním zakrmením, na druhou stranu ty už máš prolet a řešíš, že nenosí pyl, zatímco někteří z nás ještě hledají úly ve sněhu. Někde si včely na jaro počkají déle a tím pádem budou mít i větší spotřebu.
(05.04.2013 22:18)Martin z Toho Lesa napsal(a): [ -> ]Jozef333: Někde si včely na jaro počkají déle a tím pádem budou mít i větší spotřebu.

V tomto nemáš tak úplně pravdu.Ideální pro včely je pokud je stálá zime která jim umožní prolet a následný pomalý nástup jara .Pokud pak zima v tomto případě trvá déle samozřejmě nesmí trvat až do léta tak včely mají pořád dostatek zásob za předpokladu že jich dostaly dostatek k zazimování.Aktivita včel je pomalu vzestupná a i zásoby ubývají pomaleji.
Co včelám nesvědčí je zima teplejší a proměnlivá tedy střídání tepla a zimy v delších intervalech viz loňská sezona obzvláště po zimním slunovratu teplo je vnímáno jako začátek sezony matky se rozkladou a následné prudké ochlazení zase nutí včely k vyhřívání většího prostoru kde je již plod a k tomu je potřeba zvýšit energi tedy odebrat více zásob.Také ti dnes mnoho včelařů potvrdí že pořád mají zásob ještě na jednu zimu tedy doposud z mého pohledu ideální zima jiná věc je co bude následovat, pokud nastoupí jaro brzy bude pěkně pomalé bez výkyvů počasí pak může být klidně i nadprůměrná sezona ale to se teprv uvidí.
Poznal som včelára, ktorý cez zimu nikdy ku včelstvám nechodil. Bol prednostom stanice, ako ich na jeseň zazimoval, tak až na jar ich navštívil. Netvrdil, že mu nikdy žiadne včelstvo neuhynulo, ale určite nie na konci zimy, alebo jar. Zásadne zakrmoval dovtedy, kým včelstvá cukrový sirup odoberali.
Stran: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Referenční URL's