Aj rozohrievanie vo vodnom kupeli moze byt pre med uplne bezpecne, avsak je to vyrazne menej "blbuvzdorne" ako rozohrievanie v termoboxe, preto prispevky o rozohrievani prvym sposobom bez vyrazneho upozornenia na nutnost dodrzania specifickeho postupu a moznych rizik povazujem za nie stastne. Navyse termobox je izolovana sustava, takze spotrebuvam neporovnatelne menej energie nez v pripade vodneho kupela, no hlavne nemusim to neustale kontrolovat, zapinat, vypinat, cakat, prikladat do sporaka. Usetreny cas, ktoreho nemam nazvys, radsej venujem potrebnejsim cinnostiam. Termobox tiez umoznuje vcelku vernu reprodukciu predchadzajucich procesov, takze ak raz vychytam pripadne chybicky, tak pri dalsich pouzitiach mozem kludne spat (nocny prud je lacnejsi), lebo viem, ze ma rano nic neprekvapi a dostanem presne taky vysledok, aky som si predstavoval, resp. som dostal v minulosti. Pokial med predavam spotrebitelovi, tak tento prispevok do manazmentu kvality je velmi podstatny, nakolko som mu schopny garantovat rovnaku akost tovaru z roznych "sarzi", a preto nebude (nemilo?) prekvapeny ani on.
Kazdy si vhodnost/nevhodnost zvoleneho typu rozohrievania moze jednoducho overit pomocou vhodne umiestenenho teplomeru, ktory jasne ukaze, ci v danom mieste bolo prekrocenych 40-45 st. C alebo nie, a dalsia diskusia je zbytocna. Tiez by sa to dalo namodelovat v ANSYS-e alebo podobnom modelovacom programe. Avsak ako som uz pisal, mne sa uz raz med vo vodnom kupeli "prehriat" podarilo, takze to mozne (a podla mna aj velmi pravdepodobne) je. Tiez ma presvedcuje aj moja zbezna uvaha, vychadzajuca z predpokladu, ze stekucujem stuhnuty med, lebo inak by ho nebolo treba stekucovat, takze vrstva medu tesne pri stene, obzvlast dne, bude zazivat vyssie teploty, nakolko sa nemoze premiesat s chladnejsim medom hore (to bude mozne, az ked sa vyrazny podiel medu stekuti, co trva dostatocne dlho) a skrystalizovany med teplo excelentne nevedie. Navyse med (hoc aj pri vyssich teplotach) je vyrazne viskoznejsi nez napr. voda a aj tento faktor spomaluje premiesavanie, t.j. prenos energie prudenim.
Tym netvrdim, ze takto prehrejem cely objem medu, avsak nejaku cast (tu povodne sa nachadzajucu sa pri dne) urcite. Takyto tovar by som vsak uz zakaznikovi nepredal s cistym svedomim. Co sa tyka navodu od p. Titeru - opat treba overit, ci uz experimentalne alebo simulaciou, ci ma na mysli, ze tymto sposobom sa med stekuti setrne (ziadna cast medu sa neprehreje) alebo len relativne setrne, t.j. za sa prehreje len relativne mala cast medu, pricom kvalita zbytku zostane zachovana, co je pre zakaznika prijatelne, vzhladom na jecho technologicke moznosti ako aj skutocnost, ze tento med dalej nepredava. Ono je tiez rozdiel v tom, ze v rychlovarnej kanvici sa rozohrieva med v obale z rel. hrubej vrstvy skla, ktore je ovela horsim vodicom tepla nez napr. hlinik (
http://cs.wikipedia.org/wiki/Tepeln%C3%A1_vodivost ), takze prenos tepla do medu bude vyrazne pomalsi. Tiez voda v kanvici sa zacne varit takmer okamzite, teda v samotnom procese zohrievania vody prakticky nezohrievam pohar s medom, takze med v okamihu ustanovenia tepelnej rovnovahy bude mat med nizsiu teplotu ako by mal v hrnci/konve. Ale za pravdivost tejto uvahy nedam ruku do ohna.