Příspěvek: #590

No to je este nic oproti ulom co mal dedo. Mam tu poslednu spodnu latku z plodiskoveho ramika 473x40x9 a mam slamenny ul z plodiska vnutorny rozmer 490x370 hlbku neviem lebo mam v nom zelezny srot, kto vie co je na dne, ale meter mi ukazuje 330mm. Rad by som zistil co je to za vytvor v com vcelaril. Pamatam sa ze nadstavky mednikove boli nizke a poriadne siroke. Uz len ten plodiskovy nadstavok ked som ho raz prenasal bol ako olovo.
Myslim si ze v dnesnej dobe su vseliake pripravky na kolesach a presunut celu rodinu by nemal byt problem. Co tak citam o Dadant systeme je ze cim menej manevrovat s plodiskovym nadstavkom. Ked aj niekdo podhadzuje NN aj to sa da poriesit, alebo ako tu popisovali, v jari je plodisko este relativne lahsie.
Inac, ked som toho roku zaviedol mednu komoru, tak aj B10 plna sladiny bola ako olovo! A tie 20-30 rocne uteplene nadstavky su v tak zalostnom stave ze po dvihnuti (tie nadstavky z tatranskym profilom bez uchytnych madiel-ruciek, preklinal som) mi zacali v rukach plavat, proste pucili sa do vsetkych stran, no to bola robota. Takze hociaky Dadant system ma proste tuto vahovu vrubku alebo ako sa to nazve. A vsetci co maju vyssie nadstavky ako 150 budu raz nadavat na ich vahu. Takze sa s tym zmierit a najst si system. Osobne som zistil, ze pre NN som dost lenivy, zeby som hral sachy a este som to ani poriadne nezvladol aby som robil len z cisto z komplet nadstavkami (a zda sa mi, moj nazor ze aj tak vsetci NN vcelari lustruju aj samostatne N), a ked som sa parkrat pristihol v momente, ze mam rozlozene 5 nadstavky a este rozlustrovane a kmitajuc hore dole po ramiky a kde co do skladu, tak mi priroda a vcely nieco jemne naznacovali, ze chcu trochu inac. Mozno moje pohodlie, ale ved sme tak nastaveny. Clovek stoji, chce si sadnut, sedi, chce si lahnut. Ja som vzdy hladal jednoduchost pri praci. Nemyslel som si ze opustim NN system a chcem si nechat zopar rodin, uz len pre vlastne porovnanie. Na tomto fore ale aj na SR je tak vela informacii, skusenosti, uzasny vcelari, kazdy by mohol napisat vlasnu knihu a mam radost, ked vcelari navzajom polemizuju, konzultuju, radia si, chvalia sa svojimi skusenostami, lebo sa chcu podelit, ukazat na co prisli. Uzasne. A potom clovek nadabi na cierne vlakno ako velki vcelari spekuluju s financiami, smutne, velmi smutne aki sme ked mame prilezitost.