Příspěvek: #401

(01.10.2015 7:01)KaJi napsal(a):  Někdy si, i když liberál, myslím, že před pořízením jakéhokoli zvířete,i včel, dětí případně manžela/ky měl každý zajít na přezkoušení a k psychologovi.

Poněkud přezíravé... I přes ten smajlík.

Příspěvek: #402

Takže včielky už zimujú, aj keď teploty tomu nenasvedčujú. Cez weekend som poťažkal niektoré úle a zdali sa mi ľahké. Tak som vzal váhu (závesnú) a zvážil som všekých svojich 10 úľov. Výsledky ma prekvapili - niektoré včelstvá vážia až o 8 kg menej ako vážili pred 10 týždňami. Niektoré vážia o trochu menej a niektoré vážia tak isto. Nedáva mi to logiku, iba ak v septembri bol ešte nevyliahnutý plod a ten skreslil vtedy váženie, včelstvá majú rôznu spotrebu, alebo je možné aby v teplejších dňoch v októbri a novembri rabovali? Tie s menšími zásobami (cca 9 kg) vydržia do jari? Má s tým niekto skúsenosti?

Příspěvek: #403

Čo tak napísať koľko mali zásob na začiatku, prípadne aké sú ich súčasné zásoby s ohľadom na úbytok zásob, prípadne doplnkové info, na koľkých nádstavkoch zimuješ, prípadne či sú to odložence alebo produkčné včelstvá?

Příspěvek: #404

Tak som to poskladal a takto to vyzerá:

Skutočná hmotnosť zásob 2015 Vážené 25.9 6.12
Počet nástavkov Prázdny Včely Váha úľa Zásoby Váha úľa Zásoby
Úľ číslo 1. 2E 21,2 3 42,5 18,3 34,6 10,4
Úľ číslo 2. 3E 27,5 3 49,4 18,9 43,8 13,3
Úľ číslo 3. 1E+1E 21,2 2 30,8 7,6 31,1 7,9
Úľ číslo 4. 3E 27,5 3 56,6 26,1 50,7 20,2
Úľ číslo 5. 2E 21,2 3 33,5 9,3 32,2 8,0
Úľ číslo 6. 3E 27,5 3 50,1 19,6 43,2 12,7
Úľ číslo 7. 2E 21,2 3 40,5 16,3 34,1 9,9
Úľ číslo 8. 3E 27,5 3 48,4 17,9 41,7 11,2
Úľ číslo 9. 2E 21,2 2 39,2 16,0 33 9,8
Úľ číslo 10. 2E 21,2 2 29,6 6,4 30,8 7,6


č.3 je spojený z 2 odložencov v 09.2015
č.10 je odloženec z 06.2015

---

Vidím, že tabuľku to úplne rozhodilo takže prvý riadok:
Počet nástavkov 2 (2E) Zásoby 25.9 - 18,3 kg, zásoby 6.9 - 10,4 kg, ostatné riadky obdobne

Příspěvek: #405

Predpokladám, že teraz už trochu prituhne a spotreba zásob sa zníži. Tipujem, že do začiatku marca vydržia a potom si nachystaj cesto.
Teraz s tým aj tak asi už nič nespravíš.

Ja som na tom asi podobne kŕmil som 18-24 kg cukru na úľ.

Příspěvek: #406

pan jaroslav v #1 prispevku pišeš zasieťovane dna su skôr na škodu ako na osoch.Pochop ma spravne nechcem to spochybňovať len chcem vedieť dôvod vyhody a nevyhody vyrabam si ule sam a učim sa,

Příspěvek: #407

Kým sa vyjadrí Jaroslav, tak podľa mňa nemá zasieťované dno v takýchto "nebotyčných výšinách" na stabilnom stanovišti žiadne výhody. Dostatočné vetranie ale treba, regulovateľné, ja mám na zadnej stene dna. Vstup do dna tiež nutný- bežné sanitárne úkony, liečenie..., ja mám zozadu...

Příspěvek: #408

Dôvody sú najmä dva. Teplota a vlhkosť v horách. Jedinou výhodou sita na trvalom stanovisku je ľahké zapálenie Avartinu pod sitom, bez rušenia včelstva. Ak sa včelár sita nechce zrieknuť, tak ideálne je dno, ktoré má sito a pod ním šuflík na vyťahovanie, no celé je to zozadu uzavreté a dole pod šuflíkom je dno celodrevené. V podstate je to bednička zospodu uzavretá, v ktorej sú dva šuflíky, dolný na melivo a horný so sitom. Zozadu po otvorení dna sa dajú oba vytiahnuť. A teraz k tej teplote a vlhkosti. Často sa rozpráva o tom, že studený vzduch hore nejde a preto má otvorené dno na včely z pohľadu ochladzovania úľového priestoru zanedbateľný vplyv. Naopak, ako výhoda sa uvádza odvádzanie vlhkosti v zimnom období. Ono to má ale pár háčikov. Po prvé, v úli je včelstvo. To výrazne mení prúdenie vzduchu a nemožno sa spoliehať iba na fyzikálne zákony, hrá tu rolu i aktívny chumáč. To by sa dalo považovať za zanedbateľné vtedy, ak by chumáč bol ďaleko od dna (napr. tak to robí L. Dvorský myslím, zimuje v úľoch s mnoho nadstavkami). Ďalej literatúra uvádza, že silné včelstvá s tým problém nemajú (so sitom). Lenže čo je to silné včelstvo? A je možné to, čo dolniaci považujú za silné včelstvo, dochovať v 1000mnm? Ono nie je ani tak problém v zime. Priveľa nadstavkov vadí na jar po rozvoľnení chumáča a pri väčšom plodovaní. Vtedy je vhodnejší priestor, ktorý včely obsadajú tak akurát, lenže to nie v 1000mnm až tak vysoko od dna. Viac ako tri NN, resp 2 VN to určite nebudú, niekedy ani to, lokality sú na znášku chudobné... No a problém nastane tiež neskôr v máji a v júni. Ťažko to pochopia ľudia z dola, ale keď v júni prídu tri týždne dažďov a po nich ráno z času na čas menší mráz, tak na medníkoch sa to prejaví nad zasieťovaným dnom neuveriteľne. Nehoriac o rokoch a periódach, kedy aj celé týždne teplota nepresiahne výraznejšie 15 stupňov... Mal som kadejaké dná, ale voľne otvorené sito dopadlo vždy najhoršie. Každé väčšie ochladenie (a nemyslím ochladenie z 30 na 15, ale napr. z 20 na 5 a ranné mrazy, čo nie je výnimočné v niektorých rokoch i v lete) bolo na včelstvách s otvoreným sitom veľmi vidieť. Najlepšie z pohľadu vitality včelstva a medného výnosu mi u nás v horách vychádzajú jednoduché dná urobené z odpadu zo stavebného reziva. Napílim dosky hrubé 2,5cm na potrebnú šírku, po obvode preložím po dĺžke takou istou doskou, i vzadu (vpredu nie, tak vznikne letáčový otvor) a zošrobujem pár vrutmi a hotovo. Takéto dná testujem už dva roky, nestoja skoro nič (jedine pár centov za vruty), ľahko sa vyrobia a včelám vyhovujú najviac. Akurát ten Avartin sa ťažšie zapaľuje, treba ho zasunúť cez letáčový otvor. Podľa mojich doterajších skúseností, celodrevené čo najnižšie dno a vyšší rámik na plodovanie majú v prvej polovici roka vždy navrch. Izolácia úľa (zateplené / nezateplené) mi vychádza bezpredmetná.

Příspěvek: #409

Sieťované dno je dobrá vec, hlavne ak človek plánuje včelstvá občas "prevetrať", kočovať alebo ináč s času na čas meniť stanovište. Ak,ale nemáš také ambície a stačí ti stabilné stanovište,tak si ušetríš stolársku prácu - či financie a jednoduché zadom prístupné dno stačí!

Příspěvek: #410

Mne na vysokom dne vyhovuje, že v prípade veľkého tepla sa majú kde včely vyvesiť. Cez zimu mám v nich suchšie, ako nezasieťovaných a nízkych. Všetko na jednom stanovišti....

Příspěvek: #411

Ďakujem za odpoveď Planujem tak do 5 včelstiev,a stanovište pevne na zahrade.Kedže si ule vyrabam sam preto sa pytam skôr ako niečo vyrobym a potom budem prerabať.

Příspěvek: #412

Viliam, musíš rozlišovať zasieťované dno s pevnou podlahou a bez pevnej podlahy, vysoké a nízke, viacúčelové a jednoduché... Konštrukčných riešení zasieťovaného dna je veľa. V zásade však platí, že pri dnešných postupoch ošetrovania včelstiev je zasieťované dno nutnosť a pevná podlaha tiež.

Příspěvek: #413

(03.01.2016 21:33)VILIAM napsal(a):  ... vyrabam si ule sam a učim sa,

wiliam urob si dno tak, aby sito (pod ním podložka) boli vysúvateľné dozadu, sito podľa potreby nahradíš preglejkou, ktorú miesto neho zasunieš, a máš dno aké potrebuješ...

Příspěvek: #414

pan Milan pred 30 rokmy to bolo jednoduchšie viem že sa hodne zmenilo ale chcem maximalne zachovať sistem JU tvoje stranky fotky nemaju chybu pozeram na nich každy deň
pan goro toto my pomohlo mam už v tom ako tak jasno.

Příspěvek: #415

Predpoveď počasia vyzerá kadejako a hlavne veľmi rozdielne podľa mnohých modelov. Slovenský model predpovedá veľmi chladný marec, Nórsky model hovorí skôr o striedaní teplých a chladných periód a model ruských meteorológov predpovedá ešte na týždeň a pol chladnejšie počasie, no potom veľmi teplú druhú polovicu marca. Pri poslednej kontrole včelníc som zistil, že zásob je ešte viac ako dosť, s výnimkou niektorých včelstiev, ktoré plodujú takmer celú zimu. Ale ani u tých to nie je tak, žeby im hrozilo uhynutie hladom, pravda, ak nebude chladno do konca apríla. Tento rok som mal v pláne množiť čo najviac to pôjde. A stále to je priorita číslo jeden aj za cenu menších výnosov. Trápi ma však otázka matiek vo včelstvách. Mal som tri línie (Singer, Sokol, Čiernik) a potom miestny ekotyp. Lenže akákoľvek moja snaha o rozchov vhodnej línie stroskotala najprv na mojich nedostatočných skúsenostiach a keď sa mi ako tak podarilo tento problém odstrániť, tak som zistil, že sa okolo experimentuje s BF, vlaškami, nigrami atď... Nie som proti novým trendom, ale bol by som rád, keby to malo nejaké pravidlá a bolo by to v rámci nejakej dohody. Rozhodol som sa rozchovávať to, čo mám, ale už nie len tak pokusne, no cielene, s poriadnym zapisovaním. Vyberiem najlepšie krížence (z pôvodných línií už zostal len Singer a jedna matka Sokol) a tie budem cielene podľa vlastností rozchovávať. A bude mi jedno, či to bude kríženec BF/kraňka, kraňka/vlaška alebo čokoľvek. Čisté línie už rozchovávať nebudem, bez inseminácie to nemá za súčasných podmienok zmysel. Okrem toho som presťahoval včely o niekoľko km ďalej od dediny, na miesto, kde po prúde potoku asi 500m je jeden včelár, dole prúdom asi 1km ďalší a inak nikto. V dedine to síce bolo pohodlné, čo sa týka ošetrovania včelstiev, bolo to blízko, bola tam aj pestrá znáška, ale bolo tam veľké prevčelenie a s rozširovaním počtu včelstiev bolo čoraz viac počuť susedov a tak to sťahovanie bolo aj pre zachovanie dobrých vzťahov. Nové miesta (zatiaľ dve, tretie časom) sú pekné a tiché, ako stvorené na oddych. Dúfam, že aj znáškovo budú na tom dobre. Neviem sa už dočkať teplejších dní a práce so včelami. Tohoročný zimný absťák je akýsi prisilný

Příspěvek: #416

Já doufám v dlouhou a chladnou zimu co právě konečně přišla.
Podle mě je to nejlepší, včely jedou a příroda nespěchá.
Pamatuji když začal sníh tát na 1. dubna (asi 2004, nebo 5, byly malé povodně), do té doby mrzlo. Byl to vynikající rok.

Příspěvek: #417

Ja nie som proti dlhým zimám (mám podobnú skúsenosť ako ty), lenže včely sú už priveľmi rozbehnuté a tie, čo plodovali celú zimu, môžu mať časom problém... A to dostali toľko zásob, koľko ešte nikdy. Jednoducho dlhá zima je fajn, ale keď príde v októbri. Potom nech je pokojne aj do konca apríla. Lenže minulý rok po jeseni zima jednoducho neprišla a stále tu nie je. Teda u nás. Je to skôr taká dlhodobá jeseň, ktorá sa postupne prehupne do jari.

Příspěvek: #418

Včely co plodují celou zimu - dobře jim tak, pokud padnou na hubu zaslouží si to, selekce.
A ostatním to vyhovuje.

Příspěvek: #419

Jaro Stoklasa a medvede na nových stanovištiach?

Příspěvek: #420

Na dvoch z troch miest som zatiaľ medveďa nezaregistroval nikdy. Na tom treťom by to mohol byť problém. Na Hornej Orave je medveďov len veľmi málo. Je to skôr domovina vlka, ako medveďa. Na Dolnej Orave je to už o inom.Hore je medveďov minimum.