(28.06.2015 17:49)Vojtech Langer napsal(a): Prvý, kvetový, stočený 6.6. 2015 obsah vody cca 17.5% vody z troch rodín 40kg, druhé stáčanie 27.6.2015 obsah vody cca 16-16,5% vody zo 6 rodín 80kg medu. Plásty krásne zaviečkované po celej ploche, až na jedno včelstvo, ktoré sa nemalo zanesený celý plást, ale len "elipsy" a komplet zaviečkované. Všetko zateplené, dno sieťované a vysoké.
Jen pro info. - kolik jsou u tebe hory ? Jestli máš stanoviště pod 700m.n.m. tak jsi ve špatném tématu.
Sice už jsem v 800m.n.m. včera taky točil a není to špatný, ale snůška teprve začíná - co bych točil 6.6. teda fakt netuším - ze sněhu ?
Tak to je asi na diskusiu, co uz su a co nie su hory, 800m urcite su, no aj vsetko nad 500-600m by som zaradil do tejto temy, kedze su to minimalne "vyssie polohy", aspon ja sa teda s mojimi 650timy na nizinu necitim
Pozeram, ze ste uz co to povytacali, ja som len tak zbezne nazrel do mednikov po dvoch tyzdnoch cez vikend - moc im tam toho nepribudlo, ale nastastie ani neodbudlo, po troske zacinaju vieckovat, takze este ich necham tak a o dva tyzdne cez vikend asi vytocim co bude - snad teraz vyjde pocasie a este to doplnia.
Včelár od roku 2005, rm 37x30 - 10r - 2-3 VN, rm 37x30 + 37x17 - 11r - 1 VN + 3 NN, SR - Orava - 650 mnm
Rozdíl ve včelaření hory/údolí je hlavně o hospodaření okolo. Já mám nížinu 550m a maj tam řepku, kukuřici, sady - rozdíl oproti vyšším polohám, kde se pasou jen krávy a je tam chladněji je obrovský.
Když dole točím řepku tak nahoře se život začíná probouzet.
Je to jiný styl. Jasně, že ve 200 točí tu řepku ještě dřív, ale furt je to zemědělská krajina, stejně, jak moje údolí v 550m.
Sice i u nás zkoušely Vojenské Lesy a statky, blahé paměti, kukuřici v 900m.n.m., ale měla 20cm v půlce září. Dneska je tam už Národní park.
Michal i ja bývam v údolí(ako ty vravíš) . No naše údolie je chladné,len les a lúka. Voĺakedy komunisti i tu pestovali zemiaky,kukuricu,pšenicu či skúšali i repku! Dnes len trávu, vďaka EU! Takže nižšia nadmorská výška neznamená automaticky prosperitu! Hlavne ak klímu ovplyvňujú Tatry,ako u mňa!
Kukurica a repka sa dnes už pestuje aj v 700 mnm a veľmi úspešne. Hlavne jarné repky, ktoré kvitnú práve teraz. Viď Bobrov (650 - 700 mnm). Je tam i mnoho hektárov pestreca mariánskeho, pohánky, ľanu, kukurice atď. Nadmorská výška ešte nemusí nič znamenať. Ale na druhej strane, v 400 mnm v nejakom údolí môže byť pokojne horšia znášková oblasť ako v 900 mnm. Keby sme chceli byť striktní, tak v horách by znamenalo nad hornou hranicou lesa, všade nižšie by to bolo pod horami.
Vysial som toho roku zopár árov facélie. Prvé tri už kvitnú, zvyšné by mali začať kvitnúť za týždeň, dva. Krásne to vo facélii hučí. Video nie je moc kvalitné, ešte sa mi do toho privandroval aj susedov cinkulár, ale na dokumentačné účely postačuje. Dnes prišli poštou i nové matky línie Singer. Snáď sa ujmú a budú dobre slúžiť v nasledujúcej sezóne. Doterajšia línia Carnica Sokol začala byť extrémne rojivá a príliš často sa u nej objavovalo vápenatenie plodu. Tie (C. Sokol), ktoré sa nerojili a nemajú vápno, sú vynikajúce, ale je ich menšina.
Oravské Veselé, 1000 mnm, SR.
(Tento příspěvek byl naposledy změněn: 30.06.2015 20:41 od Jaroslav Stoklasa.)
(30.06.2015 12:56)Michal Schützmeister napsal(a): Jen pro info. - kolik jsou u tebe hory ? Jestli máš stanoviště pod 700m.n.m. tak jsi ve špatném tématu.
Sice už jsem v 800m.n.m. včera taky točil a není to špatný, ale snůška teprve začíná - co bych točil 6.6. teda fakt netuším - ze sněhu ?
Mám včely na lazoch - kopanice. Okolo sú lesy a lúky. Dnes tu už nikto nič nepestuje. Sú tu tak tri desiatky ovocných stromov, starých tak 60-70 rokov. Okolo sa pasú tak kravy, na druhej strane doliny ovce. Žiadne priemyselné plodiny tu sa nepestujú. Nevhodný a členitý terén, ktorý je problém aj kosiť.
Síce 6.6. tu nemám sneh azda tak do polovice, či konca apríla. Takto skoro ale tiež zvyčajne nevytáčam. Vlani 28.6. - 60kg z 9 rodín, za celú sezónu 69kg. Predvlani asi tak v polovici júla - cca 40kg.
Vojto.
B9, B10, 42x27,5, od r. 2013 aj 42x17 - všetko uteplené, Strážovské vrchy, 575 mnm, teraz aj 325mnm
(Tento příspěvek byl naposledy změněn: 30.06.2015 23:28 od Vojtech Langer.)
Do toho terénu by si mal zasiať koriander a ten by bol jak burina čo by vzišiel sám a pre včely by to bolo vynikajúce čo by bol aromatický aj ostatný med. Napokon pre zver je to jak droga a tam by sa ti nastahovaly aj divé zvery čo by to spásali.
(30.06.2015 23:26)Vojtech Langer napsal(a): Mám včely na lazoch - kopanice. Okolo sú lesy a lúky. Dnes tu už nikto nič nepestuje. Sú tu tak tri desiatky ovocných stromov, starých tak 60-70 rokov. Okolo sa pasú tak kravy, na druhej strane doliny ovce. Žiadne priemyselné plodiny tu sa nepestujú. Nevhodný a členitý terén, ktorý je problém aj kosiť.
Síce 6.6. tu nemám sneh azda tak do polovice, či konca apríla. Takto skoro ale tiež zvyčajne nevytáčam. Vlani 28.6. - 60kg z 9 rodín, za celú sezónu 69kg. Predvlani asi tak v polovici júla - cca 40kg.
(01.07.2015 6:26)Merkuri napsal(a): Do toho terénu by si mal zasiať koriander a ten by bol jak burina čo by vzišiel sám a pre včely by to bolo vynikajúce čo by bol aromatický aj ostatný med. Napokon pre zver je to jak droga a tam by sa ti nastahovaly aj divé zvery čo by to spásali.
..nemáš tip,kde by sa dalo zohnať osivo vo väčšom množstve než sú tie malé vrecká v záhradkárskych potrebách?
(01.07.2015 11:50)Michal Schützmeister napsal(a): Co tam točíš ? Javor ? Pampelišku ?
Nevytáčam jednodruhovė medy. Okolo je zmiešaný les. Na lúkach je zmes lúčných rastlín - mäty, materina dúška, skorocel atď. Zvláštnosťou je ale mäta bahenná, ktorá sa tam nachádza. Vzhľadom na to, že je tam mokraď, niektoré roky ju po poslednom vytáčaní v mede cítiť. Medy mám prevážne kvetovo-medovicové, medovicové alebo v posledných rokoch melecitózu.
Tohto roku bola na začiatku sezóny plná prekvapení vŕba, ktorá sa podpísala na vynikajúcom rozvoji včelstviev.
Vojto.
B9, B10, 42x27,5, od r. 2013 aj 42x17 - všetko uteplené, Strážovské vrchy, 575 mnm, teraz aj 325mnm
(01.07.2015 12:35)gusto napsal(a): ..nemáš tip,kde by sa dalo zohnať osivo vo väčšom množstve než sú tie malé vrecká v záhradkárskych potrebách?
No to zistím lebo PD u nás to pestovalo a aj Agrochemický podnik dodáva osivá na sadbu 25kg vrecká osív. Koriander je lahký a myslím že 1L váži 0.5 Kg.
Začala jedľová medovica. Ráno 6:00 som bol po kozy na dojenie a cestou som sa pristavil pod jedľami, krásne to v nich hučalo. Bolo vidieť množstvo včiel, ako zbierajú kvapky. Naďalej je aj smreková medovica, i v smrekoch je kopa včiel.
Všeobecne sa tvrdí, že hlavnou medonosnou rastlinou v podhorí a v horách je malina. No a práve tá mi nedá pokoj. Zamýšľam sa, nakoľko je naozaj hlavnou "medodajkou". Včelárim už piaty rok a nejako mi to nesedí. Včiel je tu namraky, pomaly v každom desiatom dvore kopa úľov + viacero včelínov a včelníc po lesoch. Prevčelenejšiu lokalitu v podhorí by som asi hľadal dlho. Koľko tej maliny by tu muselo byť, aby sa naozaj dalo hovoriť o jej hlavnej úlohe? Podľa mňa poriadne množstvo hektárov. Chotár mám ako tak schodený a nezdá sa mi, žeby jej tu bolo toľko. Holoruby sa už tiež nie veľmi používajú, takže tým sa jej výskyt ešte zmenšil. No a ďalšia vec je, že med z maliny sa všade v literatúre uvádza ako svetlý až veľmi svetlý... Lenže ja som za tých 5 rokov v tom období, kedy by mala byť znáška z maliny, svetlý med nemal a ani tí včelári, ktorých poznám a ich med som videl. Medy sú väčšinou dohneda alebo vyslovene tmavé. Malina v nich určite bude, ale podľa môjho názoru nie je hlavnou medonosnou rastlinou. Oveľa väčší význam má podľa mňa medovica, pichliače potočné a rôzne lúčne byliny... Začína ma prenasledovať otázka, či to s tou malinou nie je zase jeden zo včelárskych mýtov, akých býva kopa, alebo či to nie je len hudba minulosti, ráz krajiny sa podstatne za posledné desaťročia zmenil.
Jasně, říká se tomu malina a není to malina. Je to v té době, co kvete. Mám to zrovna tak a to tu je malin relativně dost.
Vidím to tak, ale nikdy jsem to nezažil, že ten opravdu malinový je jen z pasek - a ty musí být fakt veliký - viděl jsem takový kdysi v Rudohoří, z dvoumetrovýma malinama, jo, to by mohlo.
A nebo po té kalamitě v tatrách - možná. V normálním lese je to jen signalizační rostlina medovicové snůšky ze smrku, si myslím.
aj Rudohorie je s malinoviskami poslabšie. Prehnala sa Žofia a predtým ďalšie smršte a narobili nielen v lese paseku, ale aj okrajove na rúbaniskách (paseky). Už to nie je to čo bývalo. Nájsť poriadne malinčie čo by sa oplatilo ísť na zber sa už nedarí, lesáci vravia, že je to dôsledok kyslých dažďov a postrekov.
Rudohorie na niektorých miestach vyzerá vyholené a tieto časti zvyknú v lete aj horieť.
Poriadne maliniaky su uz len pod Tatrami na vyvratiskach po tej kalamite. Tam by sa pokial pocasie dovoli aj oplatilo zakocovat. Je tam toho viac nez dost, vlastne iba to tam rastie mam taky pocit ked som tam posledne bol na Hrebienku
Možno trochu mimo témy, ale došli mi 2 nové matky a cez weekend ich chcem vymeniť. Ako som už skôr písal, chodím na týždňovky, má niekto osvedčenú a rýchlu metódu na úspešnú výmenu matiek?
(09.07.2015 21:23)Frank napsal(a): Možno trochu mimo témy, ale došli mi 2 nové matky a cez weekend ich chcem vymeniť. Ako som už skôr písal, chodím na týždňovky, má niekto osvedčenú a rýchlu metódu na úspešnú výmenu matiek?