Příspěvek: #301

Včelstvá začínajú slabnúť. Ich sila je oproti času spred cca mesiaca či niekoľko týždňov podstatne menšia. Včelstvá obsadajúce tri VN pred mesiacom teraz vojdú do 2 VN a to sa tam ani nemusia nejako tlačiť. Medníky sú už poväčšinou neobsadnuté, sú len udržované skupinami včiel (výnimkou sú včelstvá v 2 VN, kde 1VN je plodisko a nad mriežkou 1VN medník). Napriek nedávnemu točeniu a menšej sile včelstiev, ktoré sa už pripravujú na zimu, vo väčšine medníkových rámikov sa leskne sladina, čo je super. V postate, na základe vypozorovaných súvislostí na jednej včelnici, 3 VN v mojich podmienkach dokážu včely obsadiť tak najviac jeden mesiac v roku a to v júni. Pred tým a potom tri VN obsadnúť nedokážu. Jedny včely som mal na 1NN dole + 1VN plodisko a 3 NN medníky, no teraz už plne obsadajú iba 1 NN + 1 VN a medníky iba udržujú a napĺňajú. Ten prudký pokles početnosti ma tento rok prekvapil, no v zošite z iných rokov mám tento jav zaznamenaný tiež presne o takomto čase. V niektorých rámikoch som objavil "niečo" podobné melecitóze. Podľa literatúry je to ona, no je iba v jednom včelstve a len v dvoch rámikoch, ostatné rámiky ju neobsahujú. Tento rok je doslova medový a medovicový zároveň, pretože medovice je neúrekom. Práve preto ma prekvapil ten pokles početnosti. V priemernom roku by to bolo ok, ale tento rok stále výborne meduje smrek a jedľa a dnes rozkvitli lipy. Včely sú na kvetoch i na listoch, z ktorých kvapká sladká lepkavá hmota. Dva dni však má pršať, tak nevedno, či medovica z lipy ešte zostane... Výhody uteplených úľov sa tento rok neukázali, v tenkostenných bolo podstatne viac medu. Dokonca aj mnou zavrhnuté a v garáži založené NN úle tento rok (teda tie, čo ostali na včelnici) lámu rekordy. Naopak, uteplené úle sú na tom tento rok o poznanie horšie. Teraz už dám včelám pokoj, dnes som ich poriadne prehliadol, všetko klape ako má a nezistil som žiadne nezrovnalosti. Sem tam bude treba ešte možno prikŕmiť dva neskoré odložence, ale inak už len vyčkať do polovice augusta a nazrieť do medníkov, ako sa včely činili. Znáška stále pokračuje. Potom podľa situácie buď začať kŕmiť, alebo ak bude ešte medovica nechať včely nosiť. Objavil som v neďalekej dedine v Poľsku obrovské vresoviská, poľskí včelári tam kočujú. Možno by to stálo za to, zakočovať tam budúci rok. Vresový med je rarita. Tento rok som mal rojivý (žiaľ), medový (našťastie) a krásny. Zatiaľ najlepší včelársky rok a verím že do zazimovania sa už nič nečakané neudeje. Pred kŕmením ma ešte čaká sťahovanie jednej včelnice. Tú terajšiu musím opustiť (dohoda so susedmi). S najväčšou pravdepodobnosťou pôjdem s včelami vyššie, niekde do 1000 až 1100 mnm. Mám vytipované 3 miesta, no ešte sa musím dohodnúť s majiteľmi pozemkov. Zatiaľ, a verím že i naďalej, s týmto rokom veľká spokojnosť. Vlani som to chcel po všetkých problémoch, ktoré sa nakopili, vzdať. Manželka ma však povzbudzovala, aby som to nevzdal. Nechal som sa presvedčiť a dobre som urobil. Dnes som za to všetko vďačný. Manželke i včelám.

Příspěvek: #302

Netreba to vzdať,aj keď prídu neúspechy! Les sa mení a načo sme boli zvyknutí pred desaťročiami,tak to padá. Môj otec mal znášku i z vresu,nechýbala malina a medovica. Žiaľ mne ostala iba medovica a občas lipa. Znáškové pomery sa zhoršili natoľko,že od roku kočujem(resp.mám viac stanovíšť). Ten to rok je medovicový,podľa lesákov to už naznačovalo peľovanie stromov.Len to extrémne počasie sa mi nepáči!

Příspěvek: #303

(05.07.2015 20:03)Jaroslav Stoklasa napsal(a):  Všeobecne sa tvrdí, že hlavnou medonosnou rastlinou v podhorí a v horách je malina. No a práve tá mi nedá pokoj. Zamýšľam sa, nakoľko je naozaj hlavnou "medodajkou". Včelárim už piaty rok a nejako mi to nesedí. Včiel je tu namraky, pomaly v každom desiatom dvore kopa úľov + viacero včelínov a včelníc po lesoch. Prevčelenejšiu lokalitu v podhorí by som asi hľadal dlho. Koľko tej maliny by tu muselo byť, aby sa naozaj dalo hovoriť o jej hlavnej úlohe? Podľa mňa poriadne množstvo hektárov. Chotár mám ako tak schodený a nezdá sa mi, žeby jej tu bolo toľko. Holoruby sa už tiež nie veľmi používajú, takže tým sa jej výskyt ešte zmenšil. No a ďalšia vec je, že med z maliny sa všade v literatúre uvádza ako svetlý až veľmi svetlý... Lenže ja som za tých 5 rokov v tom období, kedy by mala byť znáška z maliny, svetlý med nemal a ani tí včelári, ktorých poznám a ich med som videl. Medy sú väčšinou dohneda alebo vyslovene tmavé. Malina v nich určite bude, ale podľa môjho názoru nie je hlavnou medonosnou rastlinou. Oveľa väčší význam má podľa mňa medovica, pichliače potočné a rôzne lúčne byliny... Začína ma prenasledovať otázka, či to s tou malinou nie je zase jeden zo včelárskych mýtov, akých býva kopa, alebo či to nie je len hudba minulosti, ráz krajiny sa podstatne za posledné desaťročia zmenil.

Malinový med je žltý a chuť aromatická jak cukríky lesná zmes, taký čistý malinový med je napr. v Košickom Klečeňove. Tak isto je taký med aj v rusku pri Moskve a aj je ho hodne na Sibíri a Altájsky Kraj Kazachstán kde po maline nabehne kvalitná medovica z borovíc vysokých 52m čo majú šišky dobrých 25cm velké.

Příspěvek: #304

Taky musím dát opět, jako vždy, mojí mnželce za pravdu, já byl slepý.
Prostě jsem přijal pravdu od jiných že je "malina". Manželka skepticky poznamenala o kolika hektrech maliny okolo vím?
A skutečně jí tady moc není. Bývaly časy, kdy lesy byly za sociku neudržované a polomy prorostlé maliním. Dnes je jen u cest.
Zatracený pořádek.

Ale to, čím mi můj optimismus - silná včelstva = jarní snůška - napravoval jeden zkušený včelař - tak jsem se draze (mnoho rojů) přesvědčil, že u nás na silná včelstva se.... Bílý tesák i příroda.
Měl pravdu, stačí když jsou medníky na konci prvního týdne v červnu. Letos bude možná výnos i ze silných oddělků a přilétlých rojů.

Tože na Medarda tady začíná snůška, sice to sedí s malinami, ale je to celý les, pokud dává.
A letos tedy hučí. Lípy byly okolo včel z úlů cítit pěkně.

Tady se kdysi prý po válce přejímal jeden Sověstký svaz - náš vzroe - sadba jajko v tajze. Smrk, borovice, dub, lípa (malolistá) nebo tak nějak a co se ujalo to rostlo. Bohužel se to moc neujalo (zbytek je monokultura) , ale pár hektarů takové směsky tady je.

Příspěvek: #305

(12.07.2015 12:24)Jaroslav Stoklasa napsal(a):  Včelstvá začínajú slabnúť. Ich sila je oproti času spred cca mesiaca či niekoľko týždňov podstatne menšia.
...
Zatiaľ najlepší včelársky rok a verím že do zazimovania sa už nič nečakané neudeje.

Vcera som vytacal a tiez som si vsimol, ze v mednikoch ich je uz pomenej - na druhej strane paradna robota, lahsie sa ramiky ometaju Inac su ale vcelstva stale v sile, plodiska plne plodu, dokonca aj odlozence co som spravil kedysi v juni uz zaplodovane a zamedovane na 5-6 ramikoch - dalej ich uz nemam kde rozsirovat kedze ich mam po dva v starych uloch predelenych napoly a ani neviem co s nimi vlastne teraz, kedze som ich planoval az pred krmenim spajat s ostatnymi vcelstvami -aspon som im po jednom ramiku vymenil za prazdny, nech nieco postavia

S tym najlepsim rokom musim len suhlasit, priemer zatial 15kg, co je na moje pomery celkom dost a do augusta vari este nieco pridaju a za posledne dva roky ziadny roj - pritom vcely tie iste co sa predtym rojili jedna radost. Myslim, ze to bude kombinaciou Vcelarske forum+LBV+odlozence+serioznejsi pristup vcelara

Příspěvek: #306

Citace:Bývaly časy, kdy lesy byly za sociku neudržované a polomy prorostlé maliním.

Ja si myslím, že to bolo práve naopak. Rúbaniská štátne lesy udržiavali a malina mala dostatok priestoru na svoj rast.

Příspěvek: #307

Ono je to o spôsobe hospodárenia v lesoch. Prv sa využívali plošné holoruby, ktoré umožňovali rásť na veľkých plochách maline. Tieto plošné holoruby sa postupne v poraste posúvali. Starý sa nechal zarásť vysadenými stromami, urobil sa obďaleč druhý a podobne. Jednoducho holoruby boli stále prítomné. Plus kalamitiská, na ktorých vznikol podobný priestor ako pri holorube. V súčasnosti sú holoruby zakázané a využívajú sa iné formy ošetrovania lesov. Tzv. maloplošné, resp, výberkové a podobne. A tie neumožňujú rásť takému množstvu maliny, ako veľkološné holoruby. Druhým dôvodom je to, že sa kvôli dotáciám kosí, resp. mulčuje až takmer ku kmeňom stromov na koncoch lúk. Keď som bol malý, na každom prechode lúky a lesa bolo malinčie. Maliny boli všade. Teraz je len lúka a naraz les. Tá prechodová fáza vymizla. Čím viac pokosených hektárov, tým viac dotácií...

Příspěvek: #308

Milan: Neviem, práveže som sa pýtal staršej generácie, nakoľko mám 21 rokov a tá mi povedala, že keď sa vyrúbalo sa rok nechalo odpočinúť a po roku sa vysadili mladé stromy. Teraz vyrúbu a nechajú tak, takže malinie má čas rásť. Možno to záležalo aj od kraju...

Úprava: Jaroslav: holoruby a zakázané? V oblasti konci obce Veľké Rovné ako ideš na Turzovku sú kopce holé, všetko vyrúbané... Asi myslíš ty zákaz na ťažbu, tu to všetko vysekali kvôli lykožrútovi.

M.

Příspěvek: #309

To nemusia byť holoruby. Môže ísť o kalamitnú ťažbu. Vyzerá to v podstate ako holorub.

Příspěvek: #310

(13.07.2015 19:27)Maroš1 napsal(a):  Milan: Neviem, práveže som sa pýtal staršej generácie, nakoľko mám 21 rokov a tá mi povedala, že keď sa vyrúbalo sa rok nechalo odpočinúť a po roku sa vysadili mladé stromy. Teraz vyrúbu a nechajú tak, takže malinie má čas rásť. Možno to záležalo aj od kraju...

Úprava: Jaroslav: holoruby a zakázané? V oblasti konci obce Veľké Rovné ako ideš na Turzovku sú kopce holé, všetko vyrúbané... Asi myslíš ty zákaz na ťažbu, tu to všetko vysekali kvôli lykožrútovi.

M.

No svojím spôsobom máte všetci pravdu,ale počul som čosi o chorobe malinčia a možno,že to bude pravda. V 80-tych rokoch minulého storočia bola u nás veľká veterná kalamita. Po vyťažení vyrástlo toľko malín,že ako deti sme zbierali plné vedrá a zarábali "veľké" peniaze. Dnes sa masívne šíri černica,mnoho krát na úkor maliny a z nej je znáška oveľa slabšia.Ťaží sa stále "vraj" kalamita,len vykášanie a sadenie stromčekov škrípe! Je to prosto iné a ja dávnejšie hovorím - les sa mení! Zmizli vresoviská,zarástli lúky,ťažia sa storočné jedle a množí sa krovisko a rýchlo rastúce dreviny a zatrávnili sa polia! Tak,to zhruba vyzerá u nás!

Příspěvek: #311

(13.07.2015 20:11)Jaroslav Stoklasa napsal(a):  To nemusia byť holoruby. Môže ísť o kalamitnú ťažbu. Vyzerá to v podstate ako holorub.

Lesníci dnes všeobecne radšej používajú názov kalamitná ťažba ako holorub... Pozri sa na Tatry a uvidíš

Příspěvek: #312

Aj takéto rána bývajú na Orave v júli. Cez deň 28°C a ráno mráz.

   

Příspěvek: #313

Z pozorovaní za posledných 5 rokov som sa pokúsil namodelovať fenologický kalendár základných znáškových rastlín v mojich podmienkach. Treba to však brať s rezervou, počasie sa každý rok mení, ale v priemere by to malo sedieť.

[attachment=3519]

Příspěvek: #314

Lipa stále kvitne, v medníkoch to pribúda, no pomaly. Všetko tlačia do plodiska. Zaviečkovaného plodu je veľa. Asi som mal počúvnuť starších včelárov a po točení začiatkom júla stiahnuť plodiská na max. jeden nadstavok B10, resp. 2 NN lG 2/3 alebo 1 Jumbo. Veľké plodiská, ktoré som im nechal, sú plné medných zásob pomiešaných s plodom... NN včelstvá stiahli z medníkov takmer všetko dole a až teraz začínajú zapĺňať medník. B10 včelstvá na 3VN (2 ako plodisko), natlačili veľa medu do plodiska, plodu je tak na 10 rámikov, ale je to rozťahané a pomiešané so zásobami na 20 rámikov. Keby som ich stiahol na 1 VN, bol by celý zaplodovaný a med vytlačený hore. Škoda. Ale medníky už sú spola plné. Pri dadantoch je medník z 2 NN tiež napoly plný, mali to roztiahnuté po obidvoch, teraz to stiahli do jedného NN. Akonáhle lipa dokvitne, niekedy budúci týždeň, vytočím čo majú, dám im vyčistiť plásty z vytáčania a už ich pozmenšujem na zimovanie a pripravím na sťahovanie na novú včelnicu.

Příspěvek: #315

Neviem Jaro ako to tam máš,len aby stej lipy nebola medovica. Ten to rok jej nevadia ani vysoké teploty. Pravdou,ale je,že u nás stále poprší.

Příspěvek: #316

Medovica z lipy bola, ale už nie je. Po jednej silnejšej búrke a ľadovci sa už neobnovila. Asi máš na mysli, či nebude medovica v plodisku na zimu? Či? Myslím že bude, napr. jedľová, možno trochu smreková. Ale zatiaľ s tým nebol problém. každý rok tvorí medovica časť zásob, dokonca som mal roje, ktoré mali v bielych plástoch tmavé zásoby, ničím som ich nezakrmoval a kamarát mi meral vodivosť, tak som si istý, že to bola medovica, mali jej veľa a zimovali na nej. Nikdy s tým nebol problém. Nevidím dôvod, prečo by nemohli včely zimovať na medovici. Myslím si, že je to mýtus. Ale možno si myslel niečo iné. V divej prírode včelám tiež nikto medovicu nevyberal z dutín...

Příspěvek: #317

Skôr som si myslel,že či ti ešte nenanosia do medníkov. A to zimovanie na medovici je diskutabilné!

Příspěvek: #318

No kiež by nanosili

Příspěvek: #319

Jarné medy z vŕb, repky a ovocných stromov tiež kryštalizujú v bunkách. Nie iba medovica. Kto skúšal zásobné plásty s medom vytočiť, povedzme z úľa, v ktorom padlo včelstvo, určite mal s vytočením problém. Všetky medy sú pri nízkej teplote stuhnuté. Kryštalizácia medu je zabrzdená pri teplote 0° až 4°C. Pri teplote 5° až 14°C med kryštalizuje najrýchlejšie. Aby včely mohli v zime odoberať z buniek med, tak k tomu potrebujú zohriať plást a mať zdroj vody na riedenie medu. K tomu je zas potrebná kondenzácia. Najlepším včelstvám zvykne mrznúť voda na letáči. S trávením medovicových medov majú včely problém vtedy, keď v zime nepríde deň s odmäkom, ktorý im umožní čiastočný prelet.

       

Příspěvek: #320

Posledné roky asi problém s medovicou nebol - zimy boli krátke, takže mali možnosť sa skoro vyprázdniť.

Lipa tohto roku ešte pred kvitnutím "ronila manu". A značne intenzívne.