Příspěvek: #341

(24.07.2015 23:49)Jožko58 napsal(a):  Jaro,kilometer je málo,to by chcelo tak 6-8km,aby sa nevrátili lietavky a aspoň na týždeň.
Ja som jeden rok odtiahol na repku cca 6km,lebo nablízku nikde nebola a lietavky sa vracali.Boli povešané na kríku,pod ktorým som mal predtým napájadlo,ako roj.Tie som striasol do úľa na plásty,pridal som zrelú MB pred vyliahnutím a nechal som ich tam až do Novembra.Potom som ich presťahoval na trvalé stanovište.

Tu má Jozef pravdu. Kilometer je málo. Ja by som skôr pridal už vyliahnutú matku, kŕmil a nechal aspoň 2-3 dni v chlade, tak okolo 13-15°C

---

(25.07.2015 9:14)MilanBencúr napsal(a):  Áno, prispôsobia sa, ale nie staré upracované a zomierajúce lietavky.

Aj staré lietavky sa dokážu vrátiť k svôjmu počiatku, t.j. starostlivosti o plod. Dokonca je preukázané, že keď pestanú lietať von z úla a venujú sa výchove plodu, zastaví sa ich starnutie. Mimochodom, jediný rozdiel medzi zimnými a letnými včelami sú práve odlietané kilometre. Od prechodu na lietavku začína starnúť, ale je to aj pozastaviteľný proces. Keď je dlhšie leto s neskorou znáškou, alebo krátka zima, tak si to môžme najlepšie všimnúť. Výpadky starých včiel začínajú skôr.

Příspěvek: #342

Na mieste kde sú včely sa ide stavať stajňa a zakladať ovocný sad.

---

Aká je minimálna vhodná vzdialenosť na sťahovanie? Pán Turčáni myslím na slovenskom fóre písal, že za plnej sezóny sťahoval včely o 500m a bolo to bez problémov... Stačilo dodržať to, aby na pôvodnom mieste nič nezostalo...

---

Ono sťahovať to po mrazoch a pred preletmi by i tak bol problém. Pred preletmi z viacerých dôvodov. Jednak bude mokro a nebudú sa tam dať úle priviesť. Jednak určiť dopredu prelety je takmer nemožné. Môže tam byť i mesiac rozdiel. A musím to mať naplánované dopredu, keďže robievam preč. No a pokojne môže prísť jedno prudké oteplenie v januári, kedy bude ešte kopa snehu a to sa na to miesto nebude dať dostať vôbec. Úle sa tam dajú previesť autom iba za sucha, inak sa na to miesto dostať nedá. A nosiť po jednom úli na chrbte 1km sa mi nechce a trvalo by to strašne dlho... Po prvých mrazoch si myslím, že sa tam autom tiež už nedostanem. A nedá sa tam dostať nejako šetrne, bude to cesta plná výmoľov, jám a hŕkania. Teraz v auguste sa tam ešte autom dostať viem po vysušených lúkach a včely by to v pohode prežili, neodtrhli by sa od zásob a podobne. Chcel som to pred kŕmením, naložiť úle do kufra a na niekoľko krát ich tam previesť. Inak to miesto... Neviem, ako tam bude so znáškou, jarné stromy budú pasé, ak tak len lesný med, prípadne niečo z lúk, takže asi znáška slabšia ako teraz, ale ten kľud a tá atmosféra... Dostať tam tie včely a chodiť tam potom k nim relaxovať... Ešte som ale dnes dostal 2 typy na iné miesta, jedno 2 km a druhé 2,5 km vzdialené. V pondelok ich pôjdem obzrieť.

Příspěvek: #343

Jaro nenechaj sa odradiť a sprav to teraz tak ako ti to napísal Albert.Já ti poviem, že som mal inak v nohaviciach,já som musel presťahovať 50 rodín o nejakých 600m a v tejto situácii som sledoval a čítal všetko možné po fórach rôzne dohady M.Bencúra s Tonom či iných,taktiež na českom fóre a nevedel som sa rozhodnúť čo mám vlastne robiť,pretože to bolo v čase tesne pred repkou a mal som veľkú obavu že včelstvá prídu o lietavky,tých katastofických scenárov som mal doslova plnú hlavu.Ono ak to niekto spraví v znáške,je pochopiteľné,že lietavky nocujú vonku a tie už svoj úľ nenájdu,takže potom si to niekdo môže vysvetliť po svoj,pretože skúsenosť nemá dobrú.Já za seba ti píšem z mojej skúsenosti,že dopadne to dobre,do troch dní bude kľud a zoslabenie včelstiev nepostrehneš žiadne.Já som vtedy točil z repky tak isto a zrejme aj viac ako včelári v dedine,takže nemohli sa lietavky vytratiť a zomrieť na stromoch v chumáčoch či kríkoch,vedeli presne od kiaľ ráno vyleteli,to že hľadali tri dni staré miesto kde nezostalo nič je normálne,ale večer boli všetky v úľoch.Ty nemaj strach z toho čo sa všetko píše,ak to spravíš dobre,tak ako Tono popísal svoj postup,já som to cez súkromné spravy tiež s ním prebral,nebudeš mať problém,tomu já na 100% verím.

Příspěvek: #344

(25.07.2015 10:58)Vojtech Langer napsal(a):  

(24.07.2015 23:49)Jožko58 napsal(a):  Jaro,kilometer je málo,to by chcelo tak 6-8km,aby sa nevrátili lietavky a aspoň na týždeň.
Ja som jeden rok odtiahol na repku cca 6km,lebo nablízku nikde nebola a lietavky sa vracali.Boli povešané na kríku,pod ktorým som mal predtým napájadlo,ako roj.Tie som striasol do úľa na plásty,pridal som zrelú MB pred vyliahnutím a nechal som ich tam až do Novembra.Potom som ich presťahoval na trvalé stanovište.

Tu má Jozef pravdu. Kilometer je málo. Ja by som skôr pridal už vyliahnutú matku, kŕmil a nechal aspoň 2-3 dni v chlade, tak okolo 13-15°C

---

(25.07.2015 9:14)MilanBencúr napsal(a):  Áno, prispôsobia sa, ale nie staré upracované a zomierajúce lietavky.

Aj staré lietavky sa dokážu vrátiť k svôjmu počiatku, t.j. starostlivosti o plod. Dokonca je preukázané, že keď pestanú lietať von z úla a venujú sa výchove plodu, zastaví sa ich starnutie. Mimochodom, jediný rozdiel medzi zimnými a letnými včelami sú práve odlietané kilometre. Od prechodu na lietavku začína starnúť, ale je to aj pozastaviteľný proces. Keď je dlhšie leto s neskorou znáškou, alebo krátka zima, tak si to môžme najlepšie všimnúť. Výpadky starých včiel začínajú skôr.

Ďakujem Vojto,je to tak,tomuto prípadu sa hovorí,že včely-/v tomto prípade lietavky/ "omladli".
V mojom prípade som nemal poruke novú matku,keďže som chovateľ matiek,mal som nalarvenú sériu pred vyliahnutím,tak som im ten matečník pridal.
Keď som odtiahol s vozom,bol som zvedavý,ako to bude.Tie včely,kým som ich osadil,tam viseli štyri dni.Najprv malý strapec,ktorý sa deň čo deň zväčšoval,no neodleteli,stále pribúdali.Bolo mi ich ľúto,tak som urobil,ako somuž písal.
Píšem z vlastnej skúsenosti,každý nech si urobí,ako uzná za vhodné.

Příspěvek: #345

Citace:Aj staré lietavky sa dokážu vrátiť k svôjmu počiatku, t.j. starostlivosti o plod.

Vojto, s tým súhlasím, nepopieram to. Aj roj, prirodzený alebo umelý, po osadení najskôr húfne lieta dva, tri dni, orientuje sa, a potom tri týždne sedí v úli. Ja však píšem o zmetenci zo starých včiel. Príbeh, ktorý tu napísal Jožko58, je prvý, v ktorom som sa stretol s tým, že sa mu podarilo urobiť zmetenec z lietaviek.
V roku 2012 som v polovici júna vo včasných ranných hodinách premiestnil štyri včelstvá podľa rady Turčániho asi 1,5 km za dedinu. Lietavky z "kočovky" sa v odpoľudňajších hodinách vrátili v hojnom počte na pôvodné trvalé stanovište, aj keď miesto s ich rodnými úľmi zostalo po odchode na kočovku prázdne. Bolo ich tak do jedného nadstavka miery B. Aj na tretí deň lietavky húfne hľadali svoje úle na pôvodnom mieste. Potom sa vytratili. Podľa mňa zomreli. Všetky úle z "kočovky" na 1,5 km za dedinu stratili lietavky. U mňa metóda premiestnenia včelstiev na krátku vzdialenosť bez straty lietaviek nefunguje. To naši dedovia mali zlé dĺžkové miery keď museli včely bez rizika, že stratia lietavky, sťahovať najmenej aspoň na vzdialenosť troch až päť kilometrov?

Citace:Pán Turčáni myslím na slovenskom fóre písal, že za plnej sezóny sťahoval včely o 500m a bolo to bez problémov... Stačilo dodržať to, aby na pôvodnom mieste nič nezostalo...

Vyskúšaj. Nikto Ti v tom nebráni. S istotou viem z praxe potvrdiť, že včelstvá premiestnené v neskorej jeseni a vo včasnej jari nemajú taký problém. Keby si mal matky, tak metóda s odložencami, ktorú uvádza KaJi, by bola po následnom spájaní koncom augusta pre tie včelstvá bezúrazová.

Příspěvek: #346

9.7. som tiež sťahoval pár včelstiev o necelý kilometer. roje, ktoré mali otvorené len očko. premiestnil som ich večer pred zotmením, zatvoril očko, otvoril letáč a pozapichoval pred ne nahusto vetvičky. na pôvodnom mieste som nechal tri rodiny. minimum lietaviek sa vrátilo na pôvodné miesto a vžobralo sa. zajtra idem premiestniť 2 z tých troch.

Příspěvek: #347

(25.07.2015 16:38)MilanBencúr napsal(a):  

Citace:Aj staré lietavky sa dokážu vrátiť k svôjmu počiatku, t.j. starostlivosti o plod.

Vojto, s tým súhlasím, nepopieram to. Aj roj, prirodzený alebo umelý, po osadení najskôr húfne lieta dva, tri dni, orientuje sa, a potom tri týždne sedí v úli. Ja však píšem o zmetenci zo starých včiel. Príbeh, ktorý tu napísal Jožko58, je prvý, v ktorom som sa stretol s tým, že sa mu podarilo urobiť zmetenec z lietaviek.
V roku 2012 som v polovici júna vo včasných ranných hodinách premiestnil štyri včelstvá podľa rady Turčániho asi 1,5 km za dedinu. Lietavky z "kočovky" sa v odpoľudňajších hodinách vrátili v hojnom počte na pôvodné trvalé stanovište, aj keď miesto s ich rodnými úľmi zostalo po odchode na kočovku prázdne. Bolo ich tak do jedného nadstavka miery B. Aj na tretí deň lietavky húfne hľadali svoje úle na pôvodnom mieste. Potom sa vytratili. Podľa mňa zomreli. Všetky úle z "kočovky" na 1,5 km za dedinu stratili lietavky. U mňa metóda premiestnenia včelstiev na krátku vzdialenosť bez straty lietaviek nefunguje. To naši dedovia mali zlé dĺžkové miery keď museli včely bez rizika, že stratia lietavky, sťahovať najmenej aspoň na vzdialenosť troch až päť kilometrov?

Citace:Pán Turčáni myslím na slovenskom fóre písal, že za plnej sezóny sťahoval včely o 500m a bolo to bez problémov... Stačilo dodržať to, aby na pôvodnom mieste nič nezostalo...

Vyskúšaj. Nikto Ti v tom nebráni. S istotou viem z praxe potvrdiť, že včelstvá premiestnené v neskorej jeseni a vo včasnej jari nemajú taký problém. Keby si mal matky, tak metóda s odložencami, ktorú uvádza KaJi, by bola po následnom spájaní koncom augusta pre tie včelstvá bezúrazová.

Včely sa "nazmetali"samé,viseli v strapci ako roj.Boli dokonale skonsolidované.Bol ich plný nádstavok Béčka.Po pridaní matečníka dostali aj medzistienky,ktoré aj vystavali.Časť z nich pokračovala v znáške,časť-zrejme tie vekovo mladšie plnili funkcie v úli.
Samozrejme,že do troch týždňov vypadli,no to sa už vyliahol všetok plod z toho rámika,čo som im pridal.Matka sa pekne rozkládla a v ten rok som mal od nich aj znášku zo slnečnice.

Příspěvek: #348

(25.07.2015 12:13)Jaroslav Stoklasa napsal(a):  Aká je minimálna vhodná vzdialenosť na sťahovanie? Pán Turčáni myslím na slovenskom fóre písal, že za plnej sezóny sťahoval včely o 500m a bolo to bez problémov... Stačilo dodržať to, aby na pôvodnom mieste nič nezostalo...

Turčáni sa v jeho článku opiera len o správanie sa mladušiek počas ich prvého orientačného preletu na včelnici. Vtedy si mladušky zafixujú miesto ich domova na včelnici. Ak budeme ich úľ každý deň posúvať o pol metra, tak včely, ktoré už boli na orientačnom prelete budú až do konca ich života hľadať svoj úľ pri návrate z paše na mieste, ktoré si zafixovali pri ich prvom orientačnom prelete. Keď tam svoj úľ nenájdu, buď sa vžobrú do okolitých úľov alebo budú každý deň hľadať letáč svojho úľa podľa vône matky.
Včely zberateľky pri ich každodennom vyletení z úľa už nekontrolujú a neobnovujú si informácie o mieste ich domova orientačným preletom, ako sa domnieva Turčáni. Pomýliť ich v tom môže bludisko, ako uvádza L.Mikuš alebo ich k novému orientačnému preletu donúti nové stanovište, ktoré je vo vzdialenosti väčšej ako bol ich pôvodný okruh doletu. Zberateľky vyštartujú z letáča za znáškou ako strely. Neobzerajú sa. Cestu za nektárom a cestu od kvetov k letáču majú zas zafixovanú podľa orientačných bodov v teréne. Preto, ak premiestnime včelám ich domov do vzdialenosti v okruhu zberateľského doletu lietaviek, budú sa vždy staré zberateľky nektáru, peľu a vody vracať na miesto pôvodného stanovišťa ich rodného úľa.
Denne sa v sezóne narodí približne 1500 až 2000 včiel, a približne taký istý počet včiel zomiera. Za štyri dni sa tak v úli vymení 60 až 80 dkg včiel. Za desať dní je to 1,5 až 2 kg včiel. Ak vieme, že v úli sa v sezóne nachádza asi 4 kg včiel, možno o nejaké kilo viac, tak tých 60 až 80 dekov nie je zanedbateľné množstvo. Sú tu uvádzané príklady premiestňovania včelstiev z obdobia kvitnutia repky, možno aj agáta, kedy skončili staré lietavky, ktoré odchovali generáciu mladých jarných včiel, takže je možné, že včelár pri premiestnení včelstiev na krátku vzdialenosť ani nepostrehne výpadok lietaviek. Je to obdobie hojnosti, nástupu rojovej nálady, denne sa rodí viacej včiel ako ich zomiera, počet mladušiek prevláda nad lietavkami, veľký počet mladušiek pri nárazovej znáške dokáže vynechať práce v úli na ich niekoľkých pozíciách, prestanú striedať funkcie a okamžite sa preorientujú na pozíciu zberateliek... A kým včely nazbieraný nektár premenia na med, tak tie mladé zberateľky už nebudú na žive.
V mojom príbehu som premiestnil včely na krátku vzdialenosť v období znáškovej prestávky a obmedzeného plodovania po jarnej znáške z vŕb, ovocných stromov a lúk. To je úplne iný príbeh. Ale to nič nemení na skutočnosti, že sa lietavky v okruhu ich doletu budú vždy vracať na pôvodné miesto ich rodného úľa.

Příspěvek: #349

(24.07.2015 23:22)Juraj Kosmel napsal(a):  

(24.07.2015 16:52)Albert Gross napsal(a):  Juraj, spoj ich až po zakrmení koncom septembra a na jar to bude kombajn.

Dakujem za odpoved. Mam vsak dvojpriestorove ule, tak by som to chcel nejak este potom preusporiadat do jedneho nastavku a neviem ci by bol dobry napad potom na jesen im to tam este nejak prehadzovat a ukladat ked tam budu mat uz ulozene zasoby a vsetko upravene podla vlastnych predstav.

OK, je to problém dvojpriestorových včelárov nie úľov. Dá sa odstrániť tak, že budeš zimovať v dvoch B10 a na jar môžeš pridať další. Treba pritom zabudnúť na definitívne označenie nástavku plodisko/medník a prispôsobiť priestor rastu včelstva. A to je skôr mentálny problém, než technický a na to nemám kvalifikáciu;
Spojenie môžeš urobiť aj skoro na jar, včely sú už aktívne a urobia si poriadok aj po nedokonalom zásahu včelára.
Spájanie včelstiev je dobrý predpoklad na úspešnú jarnú znášku. Ak však nevyjde počasie, tak ich naopak treba redukovať kvôli rojovej nálade. Tak či tak je tvorba mladých včelstiev základ včelnice - doplnenie strát, posilnenie, výmena M resp. predaj. Niekto tu má v profile napísané: Kto nemnoží, živoží - a je to tak.

Příspěvek: #350

Este k tym lietavkam. S vozikom o osmich vcelstvach som zimoval na trvalom stanovisti. Niekedy koncom maja som ich presunul o 1,65 km vzdusnou ciarou, krizom cez dolinu. Nad povodnym miestom den kruzilo dost vela vciel, tak som tam postavil stojan s ulom, vystavanym dielom a matkou v klietke, ktoru som na treti den jednoducho vypustil. Do jesene z toho bolo pekne vcelstvo.
pekny den

Příspěvek: #351

Pán Filip, bolo by užitočné, keby ste ten Váš príbeh doplnili o informáciu, či tých osem včelstiev pri presune na takú krátku vzdialenosť prišlo o lietavky. Z toho čo uvádzate je jasné, že lietavky sa vrátili na pôvodné stanovište a vžobrali sa do Vami pripraveného úľa. Je to ten istý scénár, ktorý som sledoval aj ja v podobnej situácii, čo uvádzam v mojom príbehu. Pre Jara Stoklasu by bolo dobré vedieť čo najviac takýchto informácií. Zaujímajú ho skúsenosti ostatných, preto tu položil otázku, ako má do konca augusta čo najšetrnejšie premiestniť jeho včelnicu na krátku vzdialenosť.

Příspěvek: #352

Neviem či moje informácie pomôžu,ale skúsim upresniť ako to bolo u mňa.Já som sťahoval včelnicu z dôvodu,že som mal moridlom otrávené včely,nakoľko bolo abnormálne sucho,moridlo z obilovín mi vo forme prachu sa dostávalo do letáčov,to bola jedna z možností nakoľko podobné problémy mali len včelári ktorý mali včelnice pred takýmito porastami a druhá možnosť bola,nešťastná kombinácia postrekov,kde mi včely odoberali z porastu kontaminovanú vodu,takže som sa okamžite rozhodol včelnicu premiestniť.Pred letáčmi a v podmetoch som mal doslova za hrste včieľ a tu mi Milan B. pripomenul obrovskú vitalitu včelstva na jar, ktoré u mňa aj druhou ranou v podstate premiestnením, kde teda mohlo prísť o nejaké lietavky,sa dokázalo zmobilizovať a využiť nakoniec veľmi dobre znášku z repky.Já som premiestnil včelstvá skoro ráno a našťastie v tom dni bolo počasie také,že včelstvá po otvorení letáčov nelietali.Všetko to začalo až na druhý deň,na pôvodnom stanovisku boli mraky včieľ,až mi bolo ťažko na duši.Včely hľadajúce boli väčšinou aj z obnôžkami peľu,no pri úľoch to od prvého dňa vyzeralo tiež rovnako a lietavky ten peľ do úľov prinášali.Nakoľko druhé nové stanovisko bolo priestrovo v dohľade,tak zo smeru letu včieľ ktoré hľadali svoje staré miesto bolo jasne vidieť,že včely krúžia určitý čas,ale časť včiel lieta naspäť smerom k novému stanovisku,to sa pri 50 včelstvách a pri tých mrakoch včieľ čo boli vo vzduchu nedá prehľiadnuť,tie včely sa vracali,to je fakt.Takže museli lietavky nájsť svoje premiestnené úle,inak si to vysvetliť neviem.Prišieľ večer,já som bol opäť kontrolovať staré stanovisko a nebolo tam ani včely.Na druhý deň sa to znova opakovalo dosť intenzívne a v podstate až na 5 deň staré stanovisko navštívila sem tam včela a už bol kľud.Ešte dodám,že v prvý večer na starom mieste som si všimol chumáč včieľ na zemi,ked som ich rozobral,tak v podstate tam zostali len kvôli kúsku plástu ktorý som zrejme pri práci odlomil a zahodil.Takže na pôvodnom mieste nesmie zostať naozaj nič.A na Jarovom mieste ak teda musí sťahovať,tak by som to spravil čím skôr,moje včely tiež v slnečnici prišli o lietavky,ale stále majú dosť času a do zimy pôjdu silné.To píšem len preto ,ak by predsa len niečo nevyšlo čo si nemyslím,aby Jaro z toho nemal až tak veľkú obavu,dlhovoké včely sú ešte v plástoch a tie v úli aj zostanú.Včely sa vedia o tomto čase dať rýchlo do poriadku,do po znáškach zo slnečnice kde mi zostali včely nakoniec len v plodisku ,veľmi dobre poznám.

Příspěvek: #353

Z uvedených príbehov som si urobil podobný záver ako Jozef 333.

1. Keď včelár premiestni včelstvá na krátku vzdialenosť za znáškou, povedzme na repku, agát alebo malinu, tak sú vo včelstvách ešte vitálne a neupracované lietavky. Tie sa vracajú na predchádzajúce stanovište. Keď zberateľky svoj úľ na pôvodnom mieste nenájdu, vžobrú sa do okolitých včelstiev, ktoré tam prípadne zostali. Ak predchádzajúce stanovište zostalo prázdne, vžobrú sa do včelárom pripraveného úľa s vystavaným dielom, s pridanou materskou bunkou alebo s pridanou matkou v klietke. Uvádza to Jožko58 aj pán Filip. Funguje to podobne ako pri preletáku, demaré pláne alebo pri radikálnom oddelení lietaviek a mladušiek keď včelstvo postaví rojové materské bunky a včelár chce zabrániť rojeniu. "Záchrana" lietaviek je úspešná a včelár získa naviac nové mladé včelstvo.

2. Keď znáška skončí, upracované lietavky vylihujú na letáčoch alebo visia vo vysokom podmete. Tiež sa grupujú v chumáčoch na konároch stromov, keď včelár odtiahne včelstvá z kočovného stanovišťa. Včely z visiacej brady už nie je možné využiť na posilňovanie alebo rozmnožovanie včelstiev. Naznášali nektár pre včelí superorganizmus a čakajú na svoj koniec.

U Jara Stoklasu práve končí znáška. Urobí posledné medobranie, upraví včelám úľový priestor na zimovanie, prevezie ich na nové stanovište a tam im začne ihneď doplňovať zimné zásoby. Na starom stanovišti môže ponechať jeden úľ s odložencom alebo s niektorým slabším včelstvom, ktorý do konca augusta tiež prevezie na nové miesto. Všetko bude OK.

Příspěvek: #354

(26.07.2015 10:28)Albert Gross napsal(a):  OK, je to problém dvojpriestorových včelárov nie úľov. Dá sa odstrániť tak, že budeš zimovať v dvoch B10 a na jar môžeš pridať další. Treba pritom zabudnúť na definitívne označenie nástavku plodisko/medník a prispôsobiť priestor rastu včelstva. A to je skôr mentálny problém, než technický a na to nemám kvalifikáciu;
Spojenie môžeš urobiť aj skoro na jar, včely sú už aktívne a urobia si poriadok aj po nedokonalom zásahu včelára.
Spájanie včelstiev je dobrý predpoklad na úspešnú jarnú znášku. Ak však nevyjde počasie, tak ich naopak treba redukovať kvôli rojovej nálade. Tak či tak je tvorba mladých včelstiev základ včelnice - doplnenie strát, posilnenie, výmena M resp. predaj. Niekto tu má v profile napísané: Kto nemnoží, živoží - a je to tak.

Tak ja som samozrejme otvoreny viacerym nastavkom a do buducnosti to aj mam v plane (uz som sa zacal hrat s rozsirenim o polovicny nastavok, zatial len domacej vyroby). momentalne je vsak situacia taka, ze moju "vcelnicu" tvori 5 dvojpriestorovych cechoslovakov, ktore nie su kompatibilne ani medzi sebou co sa nastavkov tyka a ja som rad ked sa k nim dostanem aspon cez nejaky ten vikend, cize momentalne si musim poradit s tym co mam

Příspěvek: #355

Je jedna taká metodika dvojpriestorového včelárenia, ktorej sa hovorí "zimovanie v medníku".

Příspěvek: #356

(26.07.2015 21:42)MilanBencúr napsal(a):  Pán Filip, bolo by užitočné, keby ste ten Váš príbeh doplnili o informáciu, či tých osem včelstiev pri presune na takú krátku vzdialenosť prišlo o lietavky. Z toho čo uvádzate je jasné, že lietavky sa vrátili na pôvodné stanovište a vžobrali sa do Vami pripraveného úľa. Je to ten istý scénár, ktorý som sledoval aj ja v podobnej situácii, čo uvádzam v mojom príbehu. Pre Jara Stoklasu by bolo dobré vedieť čo najviac takýchto informácií. Zaujímajú ho skúsenosti ostatných, preto tu položil otázku, ako má do konca augusta čo najšetrnejšie premiestniť jeho včelnicu na krátku vzdialenosť.

Tych lietaviek sa vratilo ale nie tak vela aby boli premiestnovane vcelstva vyraznejsie oslabene. Ul bol na povodne miesto vozika dany az na druhy den k veceru /po cca 24-hodinach/ Mozno sa vela lietaviek nenajduc svoj domov na starom mieste vratila na nove, neviem . Vzdialenost 1650m je priama, cez dolinu v tvare mierneho S je to mozno 2000-2200m

Pekny vecer

Příspěvek: #357

Po zvážení všetkých pre a proti som sa odhodlal všetko presťahovať na novú včelnicu a staré dve včelnice úplne zrušiť. Nové miesto je veľmi pekné, podľa slov skúseného včelára z dediny aj znáškovo lepšie, ako doterajšie dve miesta. Presťahoval som všetky úle a nachystal si doma NN pre vrátiace sa lietavky, ak sa ich vráti veľa, matku by som pokusne pridal nasledujúce dni. Na prvú včelnicu sa vrátilo tak cca 10 včiel, na druhú asi tak dve hrste. Takže nie veľa. Bol som pozrieť aj cez deň na novom mieste, včelstvá pekne fungovali, nosili peľ a tie, čo majú ešte medníky aj medovicu. Takže možno to presťahovanie k lesu okrem iného ešte prinesie tento rok nejaký med, čo by bol bonus plus. Napriek tomu, že tento rok som mal najlepšie výnosy za posledných 5 rokov, tak sa všetok med rýchlo predal. Myslím, že pokojne môžem budúci rok navýšiť stavy včelstiev aj na raz toľko a med sa v pohode predá. Cca pol tony až tona medu je veľmi ľahko predateľného zo dvora. Ďakujem všetkým za rady. Dnes prší a podľa predpovede má celý deň. Vo štvrtok alebo piatok pôjdem včely skontrolovať a prezrieť.

Příspěvek: #358

Dnes poobede sa z pôvodnej včelnice stalo zhromaždisko trúdov...

Příspěvek: #359

Presnejšie - na novom stanovišti sa dnes popoludní okrem mladušiek išli preletieť aj trúdy. Samozrejme, že nelietali len ponad úle na novej včelnici, ale si odskočili aj na miestne zhromaždisko trúdov. Keďže boli v priebehu mesiaca na zhromaždisku trúdov pri každom jednom prelete, cestu k rodnému úľu si veľmi dobre pamätajú. Preto sa trúdy zo všetkých včelstiev vrátili na miesto pôvodnej včelnice. Myslím, že sa do úľov na novom stanovišti už nevrátia.

Příspěvek: #360

To mi je jasné, ja som to myslel zo srandy. Nocovalo ich na starej včelnici tak zo 20. Ostatné sa buď vrátili, alebo išli inde...