S laskavým svolením pana Karáče (tvůrce úlu Hivet) vkládám slíbenou mailovou komunikaci (z ledna 2011) mezi mnou a panem Karáčem, především o stříšce úlu a způsobech měření a výpočtů získaných dat v tabulce na
této stránce, kterou je třeba si nejdříve přečíst, jelikož až na ní navazují níže uvedené dotazy a odpovědi.
Možná se pro někoho stane zajímavým zdrojem informací nebo nějakou inspirací:
Kolik let jste ta různá měření a pozorování prováděl?
Prováděl jste pokusy na všech úlových sestavách současně?
Kolik pokusů (měření) jste na jednotlivých úlových sestavách prováděl?
Bylo to pouze jednou nebo vícekrát?
Nezkoušel jste na stříšku namísto síta použít paropropustnou folii? Tu by včely asi rozkousali, že?
Odpoviem Vám na Vaše otázky postupne, najskôr o PP fólii. Tento nápad patril medzi prvé a bol som naň patrične hrdý (niekoľko hodín).
Takže drobný zážitok. Zistil som, že ju treba správne orientovať, nedať ju opačne. Zostrojil som rám paropriepustná fólia, polystyrénové guličky, paropriepustná fólia. Do úľa som dal ohrevné teleso, mokrú handru a celé som to zakryl takýmto rámom. Na tento rám som položil chladné sklo a ...nič. A to bola v úli riadna sauna. Hovorím si, dve fólie a vrstva guličiek sú asi veľa a odtrhol som jednu fóliu a ....nič. Vysypal som guličky, takže zostala len jedna fólia a ...nič.
Nahradil som fóliu sitom a za pár sekund bolo sklo zarosené.
Možno tá fólia má póry a mala by prepúšťať vodnú paru. Možno pod tlakom aj prepúšťa. Ale v úli takáto situácia nie je, tlak je rovnaký na oboch stranách fólie. Taká situácia nie je ani pod strechou.
Ak fólia tie póry má, vodná para bez tlaku môže prechádzať len difúziou a celková plocha pórov je pravdepodobne nedostačujúca pre úľ.
Pri opätovnej návšteve toho obchodu som sa nezdržal a povedal som im, že tá PP fólia neprepúšťa paru. A oni na to: veď my to vieme.
Merania boli robené samozrejme bez včiel, v rôznom čase, vždy však za rovnakých podmienok.
1. 10°C - len plodisko- bezvetrie (miestnosť)
2. 14°C – plodisko + medník – bezvetrie (miestnosť)
3. 10°C - len plodisko- simulovaný vánok (miestnosť)
4. 14°C – plodisko + medník – simulovaný vánok (miestnosť)
Výpočet:
namerané hodnoty spotreby v kWh za 24 hod. prepočítané na KJ (kilojouly). Z hodnôt spotreby vyjadrené v KJ sa vypočíta spotreba medu.
Vnútorná teplota úľového priestoru 30°C. Uvedené teploty považujem za priemerné teploty daného obdobia, kedy príslušná situácia reálne existuje. Samozrejme, namerané hodnoty za 24 hodín treba násobiť počtom dní, kedy tieto situácie reálne existujú. Zimné obdobie sa do tohto nepočíta, pretože včelstvo úľový priestor nevykuruje. V úľoch s nedostatočnou teplodržnosťou matka vytvára plodové teleso v tvare gule (najmenší povrch). V teplodržných úľoch včelstvo ovládne priestor oveľa lahšie a skôr. Tvorba plodového telesa v tvare gule nie je vlastnosť matky, ale dôsledok studených úľových stien. Včelársky termín krycie plásty (krajné) stráca pri teplodržnom úli opodstatnenie, pretože matka zakladie aj vonkajšiu stranu krajného plástu.
Teplodržnosť Vašich úľov si môžete odmerať. Do priestoru úľa umiestnite zdroj (používal som 250 W), termostat (postačuje izbový na reguláciu teploty v byte, kryt treba dať dole) a merač spotreby el. prúdu spotrebičov (dostať bežne približne za 30 €).
Merania som robil vždy 24 hod. Predtým som ale systém stabilizoval tým, že som ho nechal bežať dovtedy, kým intervaly (ohrev, vypnuté) sa stali pravidelnými (v zmysle času). Tento čas je rôzny pre rôzne úľové systémy. Robil som to tak preto, aby nedošlo k skresleným výsledkom pri horších úľoch a aby výsledky bolo možné porovnať. Stabilizácia v teplodržnom úle prebehne veľmi rýchlo. Až po stabilizácii odštartovať meranie a merať 24 hodín.
Toť vše, Honza