Včelařské fórum – o včelách a včelaření

Pár slov na úvod....
Dopredu sa kajám, že nepochádzam z tradičnej včelárskej rodiny a nevčelárim desiatky rokov. Zhruba na prelome storočí ma strašila otázka „čo budem robiť na dôchodku?“ a potom som objavil brožúrku Dr. Liebiga, s ktorej som pochopil, že môžem včeláriť, že sa dá aj jednoducho, že to môže byť aj krásne hobby. Zavesil som sa na internet a bol som v tom po uši. Absolvoval som letnú školu včelárenia organizovanú PSNV SK (nevlastná sestra PSNV CZ ), našiel miesto na včelnicu, neskôr objednal úle, včely a už od roku 2008 hobby včelár. Je len logické, že nemôžem radiť iným začínajúcim včelárom na fóre, ale som členom fóra a táto rubrika sa volá „ ako to robím ja“, čo chápem tak, že včelári sa sem napíšu ako včelária. Urobím teda tak aj ja, bez snahy tvrdiť, že to čo robím je správne a dúfam, že mi niekto poradí ako to robiť lepšie, ale tiež sa môže stať, že pri čítaní mojich postupov niekto získa užitočnú inšpiráciu.

Úle
Včelárim v úľoch Langstroth, nízke nástavky 2/3 výšky. Používam nástavky bez falcov a hmatových líšt, so zafrézovaným hmatníkom, každý nástavok má očko 25 mm s plastovou krytkou, ktorá má voliteľné otvory. Rámiky sú podľa originálu t.j. horná latka(loučka) hrubá 19 mm, široká 27 mm, dolná latka (loučka) široká 19 mm a hrubá 10 mm, v oboch je drážka na zasunutie medzisteny ,bočné latky(loučky) majú šírku 35 mm len na vzdialenosť 85 mm od hornej hrany rámiku. Rámiky vodorovne drátkujem troma drátikmi z nerezu, používam voskové medzisteny (Ms), ktoré zatavujem pomocou nabíjačky na autobatériu. Dno vysoké 110 mm je zasieťované na celej ploche, letáč (česno) je cez celú šírku úla na výšku 20 mm. Od zadnej strany sa dá zasunúť podložka na sledovanie spadu , ktorá sa používa aj pri dezinsekcii klieštika. Stavebnú zábranu nepoužívam. Vrchnák je z pozinkovaného plechu, v ňom 6 cm polystyrén, na hornom nástavku položená durafolová folia. Ku každému úľu používam aj stropné krmítko a výklz k medobraniu.

Včely
V podstate mám okrem dvoch rodín len matky Singer, v tých dvoch je matka z nášho okolia, s názvom „Sitňanka“. Singerky sú mierne včely, vytvárajú veľmi silné rodiny, matky plodujú bez prestávky a včely dokážu niekedy skoro všetok jarný nektár použiť na chov plodu. Podľa mojich skúseností sú to včely na nárazové znášky – repka, agát a keďže ja nekočujem rozhodol som sa pre zmenu a už som si na tento rok objednal prvé matky Vigor.

Ošetrovanie včelstiev počas roka
Včelstvá zimujem na odkrytom site v dne, pri odkrytom letáči ( len mriežka proti myšiam) , v štyroch nástavkoch(N1-N4), pričom zakŕmenie sa snažím viesť tak aby sa chumáč usadil v N3 a gró zásob bolo nad ním v N4. Začiatkom nového roka sa potom väčšina rodín prepapká pod strechu, do N4, na ktorom ako jedinom, mám celú zimu otvorené očko. Prvé prelety sú potom z tohto očka, po prelete otvorím aj očko na N3 a dávam do horných nástavkov, kde už obyčajne matky plodujú, prázdny stavebný rámik, ktorý ja nazývam „trúdi rámik“ (Tr), pretože včelstvá obyčajne veľmi rýchlo v ňom vystavia trúdiu stavbu. Zaplodovanie tohto rámika je pre mňa signálom k vykonaniu (prakticky jediného) prehodenia nástavkov, pričom sa snažím netrhať plodové hniezdo. Plodové hniezdo na jar vzniká v horných dvoch nástavkoch buď preplodovaním z N4 do N3, alebo z N3 do N4 (ak v jeseň včely plodovali nižšie a gró zásob si uložili do N3 a nie N4). Oba nástavky s plodom a matkou teda N3 a N4 položím na dno a na ne dám pôvodný nástavok N2, v ktorom bývajú prázdne plásty, pričom dva na pozíciách 2 a 9 nahradím medzistenami (Ms). Nástavok z dna (pôvodný N1), ktorý ma na spodných latkách obyčajne trubčiu stavbu (divočina v dne) a obsahuje najstaršie plásty odoberiem a staré plásty (P) pretavím. Nástavok neodkladám nadlho, pretože pri kvete tzv. vtáčej čerešne (třešne) ho vraciam s plástami na pozíciu N4 ( v strede môžu byť 2-3 Ms, hlavne ak Ms v N3 včely začali stavať).Keď začnú kvitnúť záhradné čerešne a ostatné ovocné stromy vložím pod tento N4, do ktorého nosia nektár, ďalší medníkový nástavok s plástami, pri nárazových znáškach (repka, agát) postupne dva nástavky s plástami. Pri spomínaných ovocných stromoch , najneskôr pri rozkvete repky obyčajne odoberiem 1-2 plásty s viečkovaným plodom ako protirojové opatrenie (použijem na tvorbu oddelkov). Očká na nástavkoch cez celú sezónu mám otvorené len na plodiskových N1 a N2, aj keď matka ploduje až do N3, ba pri málo intenzívnej znáške uteká s plodovaním aj do hornejších nástavkov. Keď som mal otvorené očká na všetkých nástavkoch často mi vznikal plodový „komín“ v strede , med bol ukladaný na bokoch a mal som problémy s použitím výklzov pri medobraní. Pri takomto použití očiek (otvorené len na N1 a N2) sú rodiny, ktoré v N5-6 neplodujú. Materskú mriežku (MM) používam len po poslednom medobraní, keď N5-N6 po vytočení medu vraciam včelám na vyčistenie a nechcem aby matička nabehla hore, pretože potvorka má také plásty celkom rada. Po slnovrate vyberiem a vyrežem Tr a ak skončila znáška (sú aj také roky!) zakŕmim. Ak znáška pokračuje, prvé zakŕmenia môže byť po medobraní až začiatkom augusta, pričom v oboch prípadoch do konca augusta dostanú cca 12-15 litrov roztoku cukru (3:2). V prvej polovici septembra skontrolujem zásoby a urobím potrebné korekcie dokŕmením (dôležité pre moje včely je, aby mali vyše 20 kg zásob). Je to potrebný krok, pretože včely rozdielne končia plodovanie, roky sú rozdielne, mnohé rodiny si ešte dokážu nanosiť ( a niektoré zasa dokážu veľa preplodovať). Samozrejme všetko je ovplyvnené tým, že nikdy nevytáčam med z nástavkov v ktorých je plod, N1-N3 sú nedotknuteľné a N4 ? No „príde na to“ , ako sa hovorí za riekou Moravou , ak jeN4 bez plodu, tak sa niekedy dáva výklz aj pod tento nástavok.

Liečenie
Vzhľadom na to že včelárim v dosť prevčelenej oblasti, používam na dezinsekciu klieštika „tvrdú chémiu“ - t.j. kontaktný Gabon (fluvinát) a zadymujem Avartínom (amitraz). S priateľmi sa snažíme ošetrovať včely v približne rovnakých termínoch a dosahujeme relatívne prijateľné výsledky. Žiaľ nedá sa to povedať o mojich priateľoch, ktorí používali výlučne kyselinu mravčiu alebo šťaveľovú (Bee Vital Hive Clean). Plus-mínus po cca troch rokoch došlo u nich k veľkým výpadkom rodín (zásoby zostali, včely na jar v úle neboli) a preto zatiaľ kyselina mravčia a zakúpený Bee Vital Hive Clean odpočívajú u mňa pod policou .

Čo mojim včelám nikdy nerobím...

• Neberiem im med s plodiskových nástavkov
• Neberiem im peľ
• Nenútim ich propolisovať odbernú sieť
• Nenútim ich celé dni tráviť vo výparoch org. kyselín...

Čo sa mi osvedčilo...

• Výklzy pri medobraní
• Durofénová fólia na hornom nástavku
• Zasieťované dno
• Otvorené očko v hornom nástavku cez zimu
• Mriežka na letáči cez zimu

Čo sa mi neosvedčilo...

• Otvorené očká na medníkových nástavkoch
• Plastová materská mriežka (žltá)
• Vkladanie celého nástavku medzistien (pod plodisko, či medzi nástavky plodiska...)

Čo plánujem odskúšať v budúcnosti...

• Vigorky
• Kovovú materskú mriežku v ráme ( od Matelu)
• Plastové rámiky (?)

„Kacírske“ zamyslenia na záver

Matky – aj keď sú matky z materských buniek, ktoré včely budujú pri príprave na rojenie, včelárskymi odborníkmi považované za „menejcenné“ hlavne pre možný sklon k rojivosti, môj názor je že sú to kvalitné matky, pretože okrem tichej výmeny, sú to jediné matky, ktoré sa včely rozhodli vychovať od prvého okamihu! Takéto matky začne chovať silné včelstvo, s dostatkom krmičiek a potravy, už pri založení základov materskej bunky včely vedia, že tam budú chovať matku, vedia to pri vajíčku aj pri larvičke od prvého kŕmenia! Všetko čo pri ošetrovaní robia, robia pre dobro a kvalitu novej matky. Podobne je to pri tichej výmene, ale nie pri „núdzových“ materských bunkách. Tie sú podľa môjho názoru pre včely na úrovni umelého prelarvenia, kde včely „nerozhodli“ z ktorého včelstva, vajíčka či larvičky bude kvalitná matka, jednoducho im včelár vnúti svoju vôľu.

Organické kyseliny – pri používaní na dezinsekciu klieštika dokážu preniknúť aj pod viečko bunky a liahnuce sa klieštiky v bunke sú likvidované. Je to považované za veľké plus takéhoto spôsobu ošetrovania včiel, ale nik ma nepresvedčí o tom, že pary kyseliny neuškodia aj včelej larvičke! Poznám názory priateľov včelárov o ekologičnosti ničenia klieštika pomocou kyseliny mravčej alebo šťaveľovej ale môj názor je, že pri hubení klieštika kyselinami sú včely nútené celé dni existovať v prostredí plnom kyselinových pár a to je pre ne, podľa mňa, devastujúce. Možno bude zdravší med ako pri krátkodobom použití „tvrdej chémie“(či je len mäkšia norma na zbytky kyseliny mravčej v mede ?) ale včely určite zdravšie nebudú ! (samozrejme viem o pozitívach KM vo vzťahu k nozematóze)

Keď vám naservírujú polievku, môžete mať svoj názor na ňu, či je chutná alebo nie aj keď nie ste špičkový kuchár a sám nedokážete navariť lepšiu...

Plastové rámiky Langstroth 2/3
V úli preferujem prírodné materiály, niet na drevo a vosk, hlavne čerstvo vystavaný voňajúci plást vosku. To len na úvod, aby prípadné reakcie neskĺzli do diskusie či plastové rámiky používať alebo nie.
Človek je však tvor zvedavý, a tak som si aj ja objednal plastové rámiky na jeden úľ na skúšku. Často sa totiž vedú diskusie o všeličom, a ja nedokážem niečo tvrdiť, ak to nemám odskúšané. Vybral som si grécke rámiky z čierneho potravinárskeho plastu, ktoré možno vyvárať či dať do slnečného tavidla. Už od začiatku mi totiž vŕta v hlave dezinfekcia, ale o tom potom.
Rámiky bez problémov pasovali do nádstavkov, ako všetko, čo som doteraz od rôznych výrobcov do LG kúpil. Samozrejme nebol to len rámik, bol to výlisok rámika vrátane medzisteny z plastu, na ktorej boli vylisované hexagonálne výlisky základov buniek. Podľa metodiky predajcu, som natrel plástovú časť tenkou vrstvou roztaveného vosku. Čo sa týkalo prevedenia, horná latka bola síce o 2 mm dlhšia, ako mám drevený originál, čo nevadilo, no nemala hrúbku 19 mm ako klasický LG, ale len 10 mm. Získalo sa tým síce miesto na viac buniek v pláste (?), ale rámik sa mi nezdal taký stabilný ako som zvyknutý. Šírka hornej latky bola 27mm, aj pliecka Hofmana na bočnej latke boli 35 mm ako majú byť. No nebolo to rozšírenie 35 mm na dĺžke 85 mm od vrchu rámika, ale mali 35 mm skoro po celej výške a boli duté! Možno je to dobré pre vytvorenie akoby „druhej steny“ v úle (možno aj vzájomné pritmelovanie rámikov bude menšie kvôli dutine), ale nevonia mi to. Mám skúsenosti s rámikmi od Sedláčka, kde včely vyhrýzali v rohoch plástu s takýmito bočnicami „prielezné otvory“ a do plastu im to asi nepôjde, či?
Plásty došli dosť neskoro, pri mojom spôsobe ošetrovania včelstiev som ich mohol vložiť už len miesto medzistien do medníka. Bola znáška, včelám to vôbec neprišlo ako nejaká zvláštnosť, vystavali, zaplnili medom a zaviečkovali. Nuž a ja som odviečkoval, vytočil a šup späť! Žiaden problém, v prílohe je foto.
Keďže do budúcna by som plastové rámiky chcel využívať hlavne v plodisku, využil som stavebnú chuť júnového roja (skutočne roj z mojich včiel – nepatrím k tým chválenkárom, ktorým ako je rok dlhý, žiaden roj nevyletí, prepáčte mi snažím sa, ale niekedy sa stane... ) a dal som ho do nádstavku kde okrem voskových medzistien bolo aj 6 plastových rámikov (z toho 4 natreté a 2 nie). Pokŕmil som, a dal im čas. Do troch týždňov boli včely na dvoch nádstavkoch, ktoré si vystavali, ale nebolo to ono! Povoskované plastové rámiky včely vystavili rovnako ako medzisteny z vosku, matka ich zaplodovala, včely ošetrovali. Narazil som však na problém. Tie rámiky, ktoré som nenavoskoval ignorovali a basta! Nuž urobil som to, čo zvykne včelár robiť a som ich prisunul priamo k rámikom s plodom. Nechal som včelám čas, pokŕmil a ... No nič... Včely mali priestor a začali stavať divočinu – viď. foto.

Moje prvé dojmy:
Kladné skúsenosti:
- Včely bez problémov stavajú povoskované plastové rámiky
- Včely bez problémov chovajú vo vybudovaných plástoch plod
- Včely bez problémov ukladajú do vybudovaného plást med
- Rámik sa bez problémov dá vytočiť, je stabilný pri manipulácii
- Samozrejme, ak nedostavali niekde plást až k latke, nič sa nadialo, plást bol stabilný
Negatívne skúsenosti:
- Včely nechceli stavať nenavoskovaný plastový rámik (ani v plodisku!)
- Pri natieraní horúcim voskom sa rámik prehol (deformoval), po vychladnutí OK

Je predčasné robiť nejaké závery, potrebujem zistiť, ako včely budú na plastových rámikoch zimovať, ako budú vyzerať rámiky po dvoch troch rokoch, keď ich bude treba obnoviť (teda voskovú stavbu...), či do dutín nebude klásť vajíčka zavíjač, čo povedia rámiky na slnečné tavidlo, na vriacu vodu, atď. Budem informovať.

Tak ako som sľúbil, znovu sa vraciam k plastovým rámikom. Pôvodný roj si vystaval tri nádstavky, väčšinou na plastových rámikoch, štvrtý nádstavok dostali pred zimným kŕmením s klasických plástov, ktoré iné včely vystavali z voskových medzistien. Do tohto nádstavku pod strechou si uložili gró zásob, samozrejme zásoby mali aj na plaste okolo zimného chumáča. Rodina prezimovala bez problémov, „prepapkala“ sa do nádstavku s klasickými plástami a mala normálny nástup do leta, nakoniec jar v roku 2014 bola zavčasu. Včelstvo bolo silné, a dostalo sa do rojovej nálady už začiatkom apríla a tak som musel situáciu riešiť preletákom. Tak som zrazu mal plastové rámiky v dvoch plodiskách, rozhodol som sa, že nebudem rodiny spájať, a tak som zimoval v jeseň 2014 na plastových rámikoch dve rodiny, aj keď jednu som musel v októbri posilniť odložencom, pretože sa mi zdala slabá (mala problém obsadiť tri nádstavky a ja bežne zimujem na štyroch). Tento rok (2015) na jar sa včely už tak super nerozbiehali a vlastne to celé skrátim, ani z jednej som v máji ani v júni med netočil! Obe rodiny sa „zasekli“ na troch nádstavkoch zatiaľ čo ostatné boli na 5-7! Nechcem byť „poslom zlých správ“, ale môj vnútorný pocit je že plastový rámik do plodiska nie je to pravé “orechové“. Isteže, včely na plaste (povoskovanom) bunky vystavili, zaplodovali, aj peľ nanosili, aj plod vychovali, ale jednoducho to bolo „horšie“ ako v iných rodinách. Matky mladé (aj keď rojové – ale ja mám na takéto matky celkom pozitívny názor), znáškové pomery primerané, rozvoj no, nie podľa môjho gusta! Konzultoval som problematiku aj s priateľom včelárom, ktorý má dlhšie včely na plastových rámikoch a on všetky plastové rámiky, dávané do plodiska upravoval – navŕtal im tam prielezné otvory o priemere 10mm (poznáte to, čo si včely vyhrýzajú pri bočnej latke...). Aj som zvažoval, že to vyskúšam, ale nakoniec som sa rozhodol, že plast úplne opustím. Pri vyraďovaní starších plástov, tie plastové som začal postupne vyhadzovať do odpadu (separovaného!). Ešte sa sem- tam mihne plastový rámik v medníkoch (a manželka mraští čelo, keď jej to donesiem na vytáčanie!) ale v plodisku ich jednoducho nechcem! Nebolo to však len o pocite, že plastové rámiky včelám „nevyhovujú“, hlavným dôvodom je to, čo si niektorí včelári „pochvaľujú“ – tenká horná latka/loučka! Nielen že to narúša môj pracovný štandard (prehýba sa!), ale včely prestavujú medzery medzi rámikmi a pri odoberaní nádstavkov mám skutočne problém – už som z nástavkom zdvihol aj zo päť plastových rámikov z dolného nádstavku, ktoré včely jednoducho „pristavali“ po celej dĺžke hornej latky. Viem že je to „kacírske“ a „spiatočnícke“ ale stačilo, nechcem a nebudem používať plastové rámiky a poslušne sa vraciam ku klasickým dreveným rámikom a voskovým medzistenám.