Pár slov na úvod....
Dopredu sa kajám, že nepochádzam z tradičnej včelárskej rodiny a nevčelárim desiatky rokov. Zhruba na prelome storočí ma strašila otázka „čo budem robiť na dôchodku?“ a potom som objavil brožúrku Dr. Liebiga, s ktorej som pochopil, že môžem včeláriť, že sa dá aj jednoducho, že to môže byť aj krásne hobby. Zavesil som sa na internet a bol som v tom po uši. Absolvoval som letnú školu včelárenia organizovanú PSNV SK (nevlastná sestra PSNV CZ ), našiel miesto na včelnicu, neskôr objednal úle, včely a už od roku 2008 hobby včelár. Je len logické, že nemôžem radiť iným začínajúcim včelárom na fóre, ale som členom fóra a táto rubrika sa volá „ ako to robím ja“, čo chápem tak, že včelári sa sem napíšu ako včelária. Urobím teda tak aj ja, bez snahy tvrdiť, že to čo robím je správne a dúfam, že mi niekto poradí ako to robiť lepšie, ale tiež sa môže stať, že pri čítaní mojich postupov niekto získa užitočnú inšpiráciu.
Úle
Včelárim v úľoch Langstroth, nízke nástavky 2/3 výšky. Používam nástavky bez falcov a hmatových líšt, so zafrézovaným hmatníkom, každý nástavok má očko 25 mm s plastovou krytkou, ktorá má voliteľné otvory. Rámiky sú podľa originálu t.j. horná latka(loučka) hrubá 19 mm, široká 27 mm, dolná latka (loučka) široká 19 mm a hrubá 10 mm, v oboch je drážka na zasunutie medzisteny ,bočné latky(loučky) majú šírku 35 mm len na vzdialenosť 85 mm od hornej hrany rámiku. Rámiky vodorovne drátkujem troma drátikmi z nerezu, používam voskové medzisteny (Ms), ktoré zatavujem pomocou nabíjačky na autobatériu. Dno vysoké 110 mm je zasieťované na celej ploche, letáč (česno) je cez celú šírku úla na výšku 20 mm. Od zadnej strany sa dá zasunúť podložka na sledovanie spadu , ktorá sa používa aj pri dezinsekcii klieštika. Stavebnú zábranu nepoužívam. Vrchnák je z pozinkovaného plechu, v ňom 6 cm polystyrén, na hornom nástavku položená durafolová folia. Ku každému úľu používam aj stropné krmítko a výklz k medobraniu.
Včely
V podstate mám okrem dvoch rodín len matky Singer, v tých dvoch je matka z nášho okolia, s názvom „Sitňanka“. Singerky sú mierne včely, vytvárajú veľmi silné rodiny, matky plodujú bez prestávky a včely dokážu niekedy skoro všetok jarný nektár použiť na chov plodu. Podľa mojich skúseností sú to včely na nárazové znášky – repka, agát a keďže ja nekočujem rozhodol som sa pre zmenu a už som si na tento rok objednal prvé matky Vigor.
Ošetrovanie včelstiev počas roka
Včelstvá zimujem na odkrytom site v dne, pri odkrytom letáči ( len mriežka proti myšiam) , v štyroch nástavkoch(N1-N4), pričom zakŕmenie sa snažím viesť tak aby sa chumáč usadil v N3 a gró zásob bolo nad ním v N4. Začiatkom nového roka sa potom väčšina rodín prepapká pod strechu, do N4, na ktorom ako jedinom, mám celú zimu otvorené očko. Prvé prelety sú potom z tohto očka, po prelete otvorím aj očko na N3 a dávam do horných nástavkov, kde už obyčajne matky plodujú, prázdny stavebný rámik, ktorý ja nazývam „trúdi rámik“ (Tr), pretože včelstvá obyčajne veľmi rýchlo v ňom vystavia trúdiu stavbu. Zaplodovanie tohto rámika je pre mňa signálom k vykonaniu (prakticky jediného) prehodenia nástavkov, pričom sa snažím netrhať plodové hniezdo. Plodové hniezdo na jar vzniká v horných dvoch nástavkoch buď preplodovaním z N4 do N3, alebo z N3 do N4 (ak v jeseň včely plodovali nižšie a gró zásob si uložili do N3 a nie N4). Oba nástavky s plodom a matkou teda N3 a N4 položím na dno a na ne dám pôvodný nástavok N2, v ktorom bývajú prázdne plásty, pričom dva na pozíciách 2 a 9 nahradím medzistenami (Ms). Nástavok z dna (pôvodný N1), ktorý ma na spodných latkách obyčajne trubčiu stavbu (divočina v dne) a obsahuje najstaršie plásty odoberiem a staré plásty (P) pretavím. Nástavok neodkladám nadlho, pretože pri kvete tzv. vtáčej čerešne (třešne) ho vraciam s plástami na pozíciu N4 ( v strede môžu byť 2-3 Ms, hlavne ak Ms v N3 včely začali stavať).Keď začnú kvitnúť záhradné čerešne a ostatné ovocné stromy vložím pod tento N4, do ktorého nosia nektár, ďalší medníkový nástavok s plástami, pri nárazových znáškach (repka, agát) postupne dva nástavky s plástami. Pri spomínaných ovocných stromoch , najneskôr pri rozkvete repky obyčajne odoberiem 1-2 plásty s viečkovaným plodom ako protirojové opatrenie (použijem na tvorbu oddelkov). Očká na nástavkoch cez celú sezónu mám otvorené len na plodiskových N1 a N2, aj keď matka ploduje až do N3, ba pri málo intenzívnej znáške uteká s plodovaním aj do hornejších nástavkov. Keď som mal otvorené očká na všetkých nástavkoch často mi vznikal plodový „komín“ v strede , med bol ukladaný na bokoch a mal som problémy s použitím výklzov pri medobraní. Pri takomto použití očiek (otvorené len na N1 a N2) sú rodiny, ktoré v N5-6 neplodujú. Materskú mriežku (MM) používam len po poslednom medobraní, keď N5-N6 po vytočení medu vraciam včelám na vyčistenie a nechcem aby matička nabehla hore, pretože potvorka má také plásty celkom rada. Po slnovrate vyberiem a vyrežem Tr a ak skončila znáška (sú aj také roky!) zakŕmim. Ak znáška pokračuje, prvé zakŕmenia môže byť po medobraní až začiatkom augusta, pričom v oboch prípadoch do konca augusta dostanú cca 12-15 litrov roztoku cukru (3:2). V prvej polovici septembra skontrolujem zásoby a urobím potrebné korekcie dokŕmením (dôležité pre moje včely je, aby mali vyše 20 kg zásob). Je to potrebný krok, pretože včely rozdielne končia plodovanie, roky sú rozdielne, mnohé rodiny si ešte dokážu nanosiť ( a niektoré zasa dokážu veľa preplodovať). Samozrejme všetko je ovplyvnené tým, že nikdy nevytáčam med z nástavkov v ktorých je plod, N1-N3 sú nedotknuteľné a N4 ? No „príde na to“ , ako sa hovorí za riekou Moravou , ak jeN4 bez plodu, tak sa niekedy dáva výklz aj pod tento nástavok.
Liečenie
Vzhľadom na to že včelárim v dosť prevčelenej oblasti, používam na dezinsekciu klieštika „tvrdú chémiu“ - t.j. kontaktný Gabon (fluvinát) a zadymujem Avartínom (amitraz). S priateľmi sa snažíme ošetrovať včely v približne rovnakých termínoch a dosahujeme relatívne prijateľné výsledky. Žiaľ nedá sa to povedať o mojich priateľoch, ktorí používali výlučne kyselinu mravčiu alebo šťaveľovú (Bee Vital Hive Clean). Plus-mínus po cca troch rokoch došlo u nich k veľkým výpadkom rodín (zásoby zostali, včely na jar v úle neboli) a preto zatiaľ kyselina mravčia a zakúpený Bee Vital Hive Clean odpočívajú u mňa pod policou .
Čo mojim včelám nikdy nerobím...
- Neberiem im med s plodiskových nástavkov
- Neberiem im peľ
- Nenútim ich propolisovať odbernú sieť
- Nenútim ich celé dni tráviť vo výparoch org. kyselín...
Čo sa mi osvedčilo...
- Výklzy pri medobraní
- Durofénová fólia na hornom nástavku
- Zasieťované dno
- Otvorené očko v hornom nástavku cez zimu
- Mriežka na letáči cez zimu
Čo sa mi neosvedčilo...
- Otvorené očká na medníkových nástavkoch
- Plastová materská mriežka (žltá)
- Vkladanie celého nástavku medzistien (pod plodisko, či medzi nástavky plodiska...)
Čo plánujem odskúšať v budúcnosti...
- Vigorky
- Kovovú materskú mriežku v ráme ( od Matelu)
- Plastové rámiky (?)
„Kacírske“ zamyslenia na záver
Matky – aj keď sú matky z materských buniek, ktoré včely budujú pri príprave na rojenie, včelárskymi odborníkmi považované za „menejcenné“ hlavne pre možný sklon k rojivosti, môj názor je že sú to kvalitné matky, pretože okrem tichej výmeny, sú to jediné matky, ktoré sa včely rozhodli vychovať od prvého okamihu! Takéto matky začne chovať silné včelstvo, s dostatkom krmičiek a potravy, už pri založení základov materskej bunky včely vedia, že tam budú chovať matku, vedia to pri vajíčku aj pri larvičke od prvého kŕmenia! Všetko čo pri ošetrovaní robia, robia pre dobro a kvalitu novej matky. Podobne je to pri tichej výmene, ale nie pri „núdzových“ materských bunkách. Tie sú podľa môjho názoru pre včely na úrovni umelého prelarvenia, kde včely „nerozhodli“ z ktorého včelstva, vajíčka či larvičky bude kvalitná matka, jednoducho im včelár vnúti svoju vôľu.
Organické kyseliny – pri používaní na dezinsekciu klieštika dokážu preniknúť aj pod viečko bunky a liahnuce sa klieštiky v bunke sú likvidované. Je to považované za veľké plus takéhoto spôsobu ošetrovania včiel, ale nik ma nepresvedčí o tom, že pary kyseliny neuškodia aj včelej larvičke! Poznám názory priateľov včelárov o ekologičnosti ničenia klieštika pomocou kyseliny mravčej alebo šťaveľovej ale môj názor je, že pri hubení klieštika kyselinami sú včely nútené celé dni existovať v prostredí plnom kyselinových pár a to je pre ne, podľa mňa, devastujúce. Možno bude zdravší med ako pri krátkodobom použití „tvrdej chémie“(či je len mäkšia norma na zbytky kyseliny mravčej v mede ?) ale včely určite zdravšie nebudú ! (samozrejme viem o pozitívach KM vo vzťahu k nozematóze)
Keď vám naservírujú polievku, môžete mať svoj názor na ňu, či je chutná alebo nie aj keď nie ste špičkový kuchár a sám nedokážete navariť lepšiu...