Příspěvek: #101

Honza, takúto stavbu už nezachrániš. Roky je strecha dieravá, ako "rešeto",krov je už ponahnívaný, dosky- obytie rozsušené, popráskané. Pozemok, na ktorom stojí, nejakým "šikovným" ťahom získal niekto iný. Ešte žije dcéra toho pôvodného majiteľa včelína, ona to berie ako pamiatku na neho. Tak stavba dožíva s ňou. Ak by ale nejaký prachatý nadšenec mal o takúto stavbu eminentný záujem, tak najrozumnejšie by bolo postaviť repliku. Ale taký nie je.

Ten druhý včelín má včelár, ktorý mal teraz 90 rokov, ešte vitálny chlapík. I táto stavba to už má "nahnuté". Naviac je neďaleko novej frekventovanej ulice- sťažnosti sa dajú očakávať. Ešte ich je v dedine pár "zašitých", väčšinou dožívajúvich. Kedysi dávno, pred zakladaním družstiev, bol i ráz okolitej krajiny diametrálne odlišný. Drobných včelárov bolo viacej, včelíny zdobili veľa záhrad, tam roľník relaxoval /v nedeľu/, bola bieda, tak medík početnejšia rodina uvítala. Aj môj otec mal včelín, no ja som si pamätal akurát ako vysypal na jar 10 úľov mŕtvych včiel. Slabo zakrmené- cukor bol drahý. I tak po mnohých rokoch /40?/ som si na túto príhodu spomenul, keď som sa do tejto dediny vrátil- asi pred 12? rokmi. Z okna nového domu , keď som očami blúdil po okolí a spomínal, ako bolo, bol výhľad na včelín v neďalekej záhrade a starý včelár zomrel - spadol z brehu do potoka, keď chytal roja. Vtedy som si na tú príhodu z detstva spomenul a len tak pre seba som si povedal, že čo keby som si na voľný čas zaopatril včely. "To by bolo perfektné!" ozval sa spoza mňa hlas manželky. I tak sa stalo a lepšie sa stať nemohlo. Na jar som mal 4 jeho včelstvá. A vyššie zmienený pán včelár bol mojim učiteľom...To len tak na "odľahčenie".