Příspěvek: #269

Problematický bod v tomto vlákne je nepredyšná fólia na rámikoch nad zimujúcimi včelstvami, hermeticky uzavierajúca úľový priestor zhora a s tým spojená vysoká vlhkosť v úli. Odvetrávaním horných partií úľov očkami problém viac či menej rieši, ale o tom „nechcem točiť“.
Trochu ma zaráža, aké vysoké percento včelárov na ňu nedá dopustiť a používa ju, mnohí začínajúci ju považujú za neodmysliteľnú súčasť zimnej úľovej zostavy. Vyprovokovalo ma to k menšiemu „zamysleniu“, ktoré sa mi bohužial trochu „natiahlo“- ospravedlňujem sa.
Väčšie jazierka vody u „fólia pozitívnych“, vytvárajúce sa na podložkách počas zimného kľudu v úľoch, sú považované skoro za niečo normálne, samozrejmé, ale čo je smutnejšie- akurát mierne naklonia úle, aby im voda mohla letáčom vytiecť. Podobne i plesnenie rámikov je považované za jav, nad ktorým sa netreba nejako extra vzrušovať. Nielen výrazne orosená fólia, ba i početné kvapky vody sú považované skôr za pozitívny jav, prospešný včelstvu, pretože má vodu po ruke, niečo na spôsob „all inclusive“. Podľa mňa to ale v úli u zimujúceho včelstva taký „benigný“, ba až prospešný jav nebude. Ba dovolím si tvrdiť, že sa mierou, a to nie zanedbateľnou, podieľa na krachu vysokého percenta včelstiev počas či koncom zimy a má na svedomí úhyny zdanlivo zdravých včelstiev zjari, dokonca i v priebehu celého nasledujúceho roka. Moje odôvodnenie vyššie uvedeného:
Pozitíva nadmernej vlhkosti v úli počas zimovania včelstiev, navodenej nepredyšne uzavretým úľovým priestorom:
- Ja osobne nevidím žiadne významné , prístup ku kondenzujúcej vode u zimujúcich včelstiev za nutnosť nepokladám. Situácia po začiatku efektívneho plodovania je už o niečom inom, tam fólia /a nemusí to byť celoplošne/ má svoje opodstatnenie. Bezproblémový prístup k vode i počas „bezletových dní“ je veľmi prínosný, pretože sa rodí mnoho nových životov a platí: voda je život.
Negatíva:
Menej významné: plesnenie rámikov, viacej vody na podložke. Ide akoby len o „kozmetické?“ nedostatky.
Katastrofálne:
-nadmerná vlhkosť a mikrofilm kondenzu v celom úli- vrátane prázdnych buniek je živná pôda, akýsi „agar“ pre naštartovanie „zabijakov“ všetkých našich nádejí- včeličiek, ba nie je zriedkavá likvidácia celých úľov, ba až celých včelníc. Nimi sú mikroorganizmy, ktorým vlhkosť „sníma putá“- boptnajú a praskajú obaly spór či už nozémy a moru, a keď sa k tomu pridá vzostup celoúľovej teploty pri plodovaní, tak je po „srande“. Sám včelár svojim postupom vlastne „proti svojim“ použil biologickú zbraň. Likvidovanie následkov- materiálnych i hojenie rán na duši včelára zo sprievodnej psychotraumy – smutné to veci... Ďalší problém: Lenže je tu ešte jedna mikroorganizmov, ktoré čakajú na svoju šancu. Nimi sú vírusy. A pritom to nemusia byť len vírusy, ktoré sú jasne patogénne, no môže ísť i o druhy, ktoré sú len potencionálne /oportúnne/ patogénne. Ak je ich menej, tak si nedovolia nič. No ak sú masa, alebo ak sú včielky už dosť zimou vysilené, tak štartuje „pogrom“- nasleduje obdobný scenár ako vyššie. A stačilo im pritom tak málo- vlhkejšie prostredie /pán Boh zaplať, pán včelár/a následne trochu tepla aby sa tak stalo...
- do značnej miery vysoká vlhkosť a či už zjavný alebo skrytý kondenz po rámikoch, podobne i ešte okom neviditeľný povlak plesní -mierne povedané- odrádza zimný chumáč presúvať sa za zásobami z teplej postieľky do zatuchnutého, vlhkého, chladného pelechu v zime, i keď by ich tam pod „duchnou“ čakala hojnosť. My „premúdre tvory“ by sme sa správali v podobnej situácii podobne: asi by sme „čusali“ pod perinkou v suchu, prijateľnom teple, i keby nás tam vedľa čakalo neviem aké milé prekvapenie /nechám na voľbu individuálnej predstavivosti/ - neprelezieme. Včelár len sucho konštatuje: „uhynuli hladom, nepresunuli sa za zásobami, čo už...“ Akoby mal ruky čisté, jeho sa to netýkalo. Pritom by mal byť úprimný a vyjadrenie by malo znieť: „Veľmi ma to mrzí, ale svojím pričinením, nevhodným postupom som sa významnou mierou pričinil o to že.....Veľmi to ľutujem“. Čiže vlastne sa zaradil –on, makroorganizmus- medzi už menovaných zabijakov z ríše mikroorganizmov.
Len krátky záver. Dosť neúmyselných chýb sa narobí každý včelár počas svojho včelárenia- nie vždy to ide tak ako by malo ísť, akoby on chcel, lebo včielky si to i tak urobia ešte trochu modifikovane- po svojom. No má potom tak akurát nižšie výnosy, uletí mu roj, dufušuje to pri výmene matiek, atď. To sú ale bežné včelárske chyby, pokus o ich nápravu- to je jedna z výziev, ktoré nás včelárov posúvajú ďalej a prehlbujú náš vzťah ku včelám. Ale: nie je niekedy každý jeden z nás i tak trochu tým...ako nie vrahom, tak aspoň spolupáchateľom???