Příspěvek: #21

Meduna...
Ne hypoteticky, ale prakticky sa pri včelách aj robí insemináciou brat x sestra. Trúdy sa totižto dajú aj väzniť a nepomiešajú sa nám s inými trúdmi. Potom môže pokračovať strýko x neter. čiže keď sa brat x sestra = dcéra a tá opäť ide so svojim otcom. To je možné.

Příspěvek: #22

Jaro hypoteticky, to pišu protože, zásadně nechci toto rozšiřovat. neboť je to proti memu přesvědčeni. A právě diky těm to praktikám dochází k přešlechtěni a příbuzenské plemenitbě inbreeding. I . když tím to způsobem dochází k udrženi vlastnosti.
Pracuje se také s uplnymi sestrami a supersestrami.

Jsem zásadně proti.

Příspěvek: #23

Meduna...
Pri voľnom párení nedochádza k žiadnemu prešľachteniu ani k inbrídingu. Aj keď k nejakému príbuznému trúdovi sa podarí..ale je to minimálne. Takže môžeš kľudne spávať. A pri inseminácii to máme pod kontrolou. Pri včelách keby došlo k prešľachteniu ako u brojlerov, tak príroda to hravo porieši. A to je dobré, že včela nie je ako "krava" alebo "kura".

Příspěvek: #24

Párenie kráv alebo umelá inseminácia z príbuzenstvom ako Otec z dceramy, sestry z bratom-mi alebo matka zo synom pokiaľ sa preukáže úmyselnosť je to trestný čin, Náhrada škody a vezenie.

Příspěvek: #25

Zustan ve sve neomylnosti, inseminaće at chces nebo nechces m sve uskali a vždy u ni dochazi k nahodnym abnormalitam, Ale i zasadnim zmenam.

V liniovém chovu je určitá míra příbuzenské plemenitby (inbreedingu) nevyhnutelná. Její hlavní účinky jsou upevnění vlastností tak rychle, že účinnost výběru na dobrou kvalitu je snížena, ztráty životaschopnosti kmene jako obecný následek inbreedingu, a (3) mezerovitost plodu jako důsledek homozygotních pohlavních alel. Tyto efekty mohou být zmenšeny použitím tolika plemenných jedinců, kolik je jen možno, v každé generaci.
Pro udržení inbreedingu na minimu by se měly matky chovat z tak velkého počtu vynikajících matek jak jen možno a vyměňovat matky všech včelstev v okolí stejným počtem matek od všech plemenných matek. Každá skupina potomků matky je pak považována za linii matky a každý rok je po otestování použita alespoň jedna matka v každé linii jako zdroj larviček.
tot vytah. Atd,
Jaro ,jaro ale von je podzim

Příspěvek: #26

Ako chceš potom zachovať čistotu rasy,ak nie insemináciou?

Příspěvek: #27

Vidím (Merkuri a Meduna) chlapci, že sa tomu rozumiete
Merkuri ani nevie, že je na včelárskom fóre . Ináč príbuzenská plemenitba sa robila aj u koní aj robí a nieže u hmyzu. A sú aj také malé zvieratká, čo sú obojpohlavné a môže aj sám seba napáriť aj klieštik a jeho rozmnožovanie je čistý incest, takže treba pozatvárať všetky varroa destructor do basy a za mreže. A
Len škoda, že abnormalita sa na nich neprejavuje.
Chlapci , chlapci. Príbuzenská plemenitba u včiel sa robí len raz a potom už nie, má to svoje dôvody. Podľa toho sa voľačo zistí. Ale nebudem vás učiť, však podľa toho čo ste tu zatiaľ napísali sa tomu rozumiete až až.

Příspěvek: #28

Citace:Príroda to zariadila tak, že všetky trúdy vo včelstve majú spoločného otca so svojou matkou, ale každá z jej dcér má otca iného.

Citace:Trúd má gény len svojej matky a matka musí mať aj otca. Takže trúd, keďže je z neoplodneného vajíčka nemá otca ale má starého otca z maminej strany. A v úli sú polosestry ale aj vlastné sestry, teda nie každá včela má iného otca.

Možno som to napísal dosť nejasne, ale podľa mňa obe citácie sú myslené rovnako, len tie vety sú napísané inými slovami.
Trúd má panenský pôvod, čo v preklade znamená, že sa rodí z neoplodneného vajíčka, čiže jeho "otcom" je starý otec, ktorý je zároveň aj otcom jeho matky. Takže všetky trúdy vo včelstve, aj ich matka, majú spoločného otca.
Každá dcéra vo včelstve, robotnice aj mladé matky, majú iného otca ako trúdy, pretože sa rodia z oplodnených vajíčok. Čiže všetci majú spoločnú matku, synovia aj dcéry, ale otcov majú rôznych.
Príbuzenský vzťah "sestry" platí iba medzi niektorými robotnicami a mladými matkami, ktorých spoločným otcom je jeden z trúdov, ktorý sa s matkou páril.
Príbuzenský vzťah "bratia" platí iba medzi trúdmi a ak pripustíme, že ich otcom je starý otec, tak ich matka je zároveň ich "sestrou", samozrejme z pohľadu chápania ľudských vzťahov v rodine.
Príbuzenský vzťah nevlastní bratia platí medzi všetkými dcérami voči všetkým trúdom, pretože nemajú spoločného otca.
Príbuzenský vzťah nevlastná sestra platí iba medzi niektorými robotnicami a mladými matkami, ktoré nemajú spoločného otca, a zároveň všetkých týchto dcér voči všetkým trúdom.
Z toho pre mňa vyplýva, že ku príbuzenskému kríženiu, brat a sestra, vo včelstve nemôže dôjsť, pretože príbuzenský vzťah vlastný brat a vlastná sestra vo včelstve nie je možný. Ďalšie dve možnosti príbuzenského kríženia, syn a matka a otec a dcéra sú vylúčené.

Příspěvek: #29

(27.09.2015 23:07)jaro napsal(a):  Vidím (Merkuri a Meduna) chlapci, že sa tomu rozumiete
Merkuri ani nevie, že je na včelárskom fóre . Ináč príbuzenská plemenitba sa robila aj u koní aj robí a nieže u hmyzu. A sú aj také malé zvieratká, čo sú obojpohlavné a môže aj sám seba napáriť aj klieštik a jeho rozmnožovanie je čistý incest, takže treba pozatvárať všetky varroa destructor do basy a za mreže. A
Len škoda, že abnormalita sa na nich neprejavuje.
Chlapci , chlapci. Príbuzenská plemenitba u včiel sa robí len raz a potom už nie, má to svoje dôvody. Podľa toho sa voľačo zistí. Ale nebudem vás učiť, však podľa toho čo ste tu zatiaľ napísali sa tomu rozumiete až až.

jaro citoval jsem, zkušenějši jako zdroj ovp a čermak.
tí se mylí?
hochu vem si vigor , ke slechtěni a imbreendigu , stále dochazi ,aby byl udržen homozygotní stav.

---

(27.09.2015 22:54)Jožko58 napsal(a):  Ako chceš potom zachovať čistotu rasy,ak nie insemináciou?

Jožko je inseminace a inseminace.
mužeš udržovat kmen inseminaci, zduvodu, nevhondneho zavčelení ruznymi kmeny,rasamy. jako tomu je v americe. kde se vyskytuji afriksnizovane včely, kterym se rodi matky dřive než jinym např krance.
A je inseminace ve vyšši přibuzenske plemenitbě, právě jako stryc s neteří , matka a syn. a podobně. Jako je tomu k udržovani vlastnosti u linii.
Vic k tomu nemam ,ostatní at napiši odbornici. Mne se přibuzenska plemenitba za pomoci inseminace nelibi. Je to muj názor a proto si ho ponecham.

Jinak bratr se sestrou se mohou spařit i bez inseminace, Matka naklade trubce a naklade do matečniku, kde se vylihne matka a je oplozena bratrem, jaky je tu ale vztah neřeknu, zda se jedna o vlastního nebo nevlastního. k tomu ale dochazi nahodně ,kdež to u inseminace cileně.

Příspěvek: #30

(27.09.2015 22:04)Jindřich Meduna napsal(a):  Zustan ve sve neomylnosti, inseminaće at chces nebo nechces m sve uskali a vždy u ni dochazi k nahodnym abnormalitam, Ale i zasadnim zmenam.

V liniovém chovu je určitá míra příbuzenské plemenitby (inbreedingu) nevyhnutelná. Její hlavní účinky jsou upevnění vlastností tak rychle, že účinnost výběru na dobrou kvalitu je snížena, ztráty životaschopnosti kmene jako obecný následek inbreedingu, a (3) mezerovitost plodu jako důsledek homozygotních pohlavních alel. Tyto efekty mohou být zmenšeny použitím tolika plemenných jedinců, kolik je jen možno, v každé generaci.
Pro udržení inbreedingu na minimu by se měly matky chovat z tak velkého počtu vynikajících matek jak jen možno a vyměňovat matky všech včelstev v okolí stejným počtem matek od všech plemenných matek. Každá skupina potomků matky je pak považována za linii matky a každý rok je po otestování použita alespoň jedna matka v každé linii jako zdroj larviček.
tot vytah. Atd,
Jaro ,jaro ale von je podzim

Jindro,máš pravdu,je inseminácia a inseminácia... ,záleží čo čím inseminuješ.
Príbuzenská inseminácia sa robí v prípade,že máš včelstvo so všetkými dobrými vlastnosťami- miernosť,nerozliezavosť,čistiaci pud,medný výnos a chceš z neho rozchovávať.Preto sa inseminuje Matka x Trúd syn.Od tejto matky sa potom rozchováva za účelom overenia,či sa ti všetky vlastnosti preniesli na potomstvo,alebo či sa niektorá vlastnosť nezmenila.Imbreeding je v tomto prípade nulový.Ak sú všetky dobré vlastnosti zachované,pokračuješ v rozchovávaní,ak sa niečo zmenilo k horšiemu,nemá význam v rozchove pokračovať,alebo následnou insemináciou- už nie príbuzenskou,ale niečím iným s dobrými vlastnosťami zúšľachtiť.
Preto sa príbuzenská inseminácia robí len raz,ako píše Jaro.
Ak si niekto myslí,že rozchovom zo včelstiev s dobrými vlastnosťami získal novú líniu,tak sa mýli,lebo nové voľne párené matky si všetky tieto dobré vlastnosti neprenesú,lebo sa tam primiešajú gény od trúdov,s ktorými sa nová matka spárila.
Jedine v prípade,že by boli včelstvá na nejakom opustenom ostrove,kde nie sú trúdi z iných včelstiev.

Příspěvek: #31

"Preto sa inseminuje Matka x Trúd syn." Jožko58

Nerozumiem! To kladúca matka sa po roku umelo oplodní naviac spermiami svojho syna? O takom riešení som ešte nepočul. Kde to tak robia? Dá sa to vôbec takto realizovať? Ak áno, prosím o polopatistické vysvetlenie.

http://www.vcely.sk/forum/viewtopic.php?...986#p36937
http://www.vcely.sk/forum/viewtopic.php?...986#p36984

Příspěvek: #32

Nielen Trnavská rovina, ale aj Oravská vrchovina má rovnaké problémy. Pred tromi rokmi prijali min. 80% z chovnej lišty. Posledné dva roky som získal z 8 štartérov 12 matiek. Takto dopadol štartér po vyhryzení druhej série - zostali tam len nejaké divné pirátske bunky???
A co situace kdyi přijatá matka se najendou stane trubcokladnou ...
Seriozny chovateľ by mal takúto M kupujucemu nahradiť. Často prijatú M vymenia, možno pre nozému???
Alebo kladúca M jednoducho zmizne a najviac ma prekvapuje, že mladé včelstvo bez M náhradné bunky vôbec nenarazí, ako keby chcelo spáchať samovraždu. To samé sa stalo aj v spomínaných štartéroch. V predchádzajúcich rokoch bol vložený otvorený plod obyspaný náhradnými MB resp séria úspešne prijatá. S prijatím som mal problém v posledných rokoch aj v osirotenom včelstve. Na jar občas narazia cca 5-7 MB - je to rojenie, alebo TV? Je to spravidla rojenie, ale mali by tam byť strapce rojových buniek...Ani tie fermony už nie sú čo bývali

Je fakt, žeby sme mali diskutovať k danej téme, no keď už Albert píše o divných mater. bunkách, tak mater. bunka na ľavom pláste (ešte nezaviečkovaná), je typická "materská" bunka s trúďou larvou, zaviečkované majú dĺžku až 40 mm

Anton, nechápem kde sa vzalo to vajíčko. Jedine od trubčice, ale prečo nekladie do normálnej bunky normálny hrboplod?

Příspěvek: #33

Ešte dobre že takéto problémy som nezaznamenal u mňa.

Příspěvek: #34

Pokud je to virama co se šíří pohlavní cestou, tak to přijde, neboj. To se vždycky rozšířilo po celém světě.

Příspěvek: #35

Keď to povieš ty tak už na svete majú včely pochlebe

Příspěvek: #36

(28.09.2015 10:26)MilanBencúr napsal(a):  "Preto sa inseminuje Matka x Trúd syn." Jožko58

Nerozumiem! To kladúca matka sa po roku umelo oplodní naviac spermiami svojho syna? O takom riešení som ešte nepočul. Kde to tak robia? Dá sa to vôbec takto realizovať? Ak áno, prosím o polopatistické vysvetlenie.

http://www.vcely.sk/forum/viewtopic.php?...986#p36937
http://www.vcely.sk/forum/viewtopic.php?...986#p36984

Milan,ďakujem za upozornenie,správne malo byť M x trúd brat.To znamená,že sa urobí séria matiek,ktoré sa zainseminujú trúdmi z toho istého včelstva,ktoré sa dochovajú v izolátori,aby bola istota,že nejde o zaletených trúdov.
Vidno,že čítaš dôkladne,čo je dobré.
Ostatným sa ospravedlňujem,nebolo to úmyselné...

Příspěvek: #37

Ta inseminácia matky mi to tak pripadá jak keby ženu na operačnéj sale keď je trebarz robia apendix v narokoze sa tam na nej vystriedali všetci doktori a zdravotný bratia, ani by chudera nevedela jak k tomu prišla.

Příspěvek: #38

Admin, nemohol by si ho poslať do karantény ?

Příspěvek: #39

(29.09.2015 8:29)Merkuri napsal(a):  Ta inseminácia matky mi to tak pripadá jak keby ženu na operačnéj sale keď je trebarz robia apendix v narokoze sa tam na nej vystriedali všetci doktori a zdravotný bratia, ani by chudera nevedela jak k tomu prišla.

nerad, ale v tomto musim s merkurom suhlasit.

za normalnych, prirodnych okolnosti ten trud, ktoreho chovatel odchytil by sa ani nemusel dostat do blizkosti niektorej matky...
skratka vymyka sa to z normalneho ramca, ale ved o to ide...
preto my ani nie je jasne ze davate merkurovi palec dolu

Příspěvek: #40

Z mojej strany zato,že to prirovnanie nie je vecné...