Příspěvek: #41

(06.08.2013 23:07)daniel napsal(a):  Jaroslav, "načim" mi reagovať. No nie Tebou očakávaným spôsobom. Skoro kompletnú odpoveď získaš na základe niekoľkých indícií- ktoré sú mojím postrehom- inde: na Tvojej včelnici. Dávam ti "manuál", ktorý garantuje, KDE tú odpoveď na spektrum Tvojich otázok nájdeš:

1. Mal by si mať na včelnici jednu váhu /(stačí obyčajná "decimálka"/ pod jedným, pokiaľ možno priemerným úľom.
2. Ak Ti to dovolí čas, tak v priebehu klimaticky vyrovnaného týždňa sa choď pozrieť na včelnicu ráno- okolo 9. hod., a v podvečer.
3. Skoncentruj svoju pozornosť na letáče /to mi dávnejšie "našepkal" môj priateľ Anton T./. čo uvidíš na nich je zrkadlom života v úľoch.
4. Ak ešte máš medníky, tak z nich stiahni "intímne" prikrytie /to, čo más položené na horných latkách- len "preboha" aby to nebola fólia/. Ak po krajoch horných latiek uvidíš bieložlté voskové štruktúry, tak vedz, že znáška pokračuje.

Zhrnutie: Som presvedčený, že na Tvoje otázky Ti nikto "sfleku" neodpovie. Ak áno, tak potom "sombrero ja" dávam dolu pred týmto včelárskym
" vysokohorským mágom".
P.S. Minulý rok som posledný krát vytáčal koncom augusta. Kŕmiť som začal asi 3? 5? septembra. Po 3-4 litre doporučovaného roztoku cukru á 2-3? dni, celkom asi 12 kg., keď odhadom včielky mali vo svojej "špajzi" as 4-7 kg...Žiadne sliedenie, žiadne rabovačky. Všetky včelstvá prežili zimu. Ako by i ony rešpektovali silu autentickej oravskej prírody , tomuto fenoménu sa plne podriadili a jej dary využívali na princípoch harmónie živého i neživého.... . Ty- včelár- si len kdesi v pozadí, ba čo viacej- si jeden z "divákov", ktorý má tú česť, že ho včielky pozvali medzi seba- na scénu. Ale- nijakú hlavnú hereckú "rolu" Ti nedajú. Si a budeš pre nich len "komparz"...

Ja nehľadám jasnú a dokonalú odpoveď. Také zvyčajne neexistujú. Len som chcel vedieť skúsenosti iných. Moja napr. je, že rok od roku kŕmim menej a neskôr. Začínal som 25kg, teraz kŕmim po 15kg. No a v prvom roku som kŕmil od začiatku augusta, vlani som to posunul o týždeň a tento rok zase o ďalší týždeň. V jednej staršej nemeckej knihe som našiel, že ideálne v horách je kŕmiť až v prvej polovici septembra, ak nie je v august chladný a daždivý. Za dva septembrové týždne podať všetky zásoby a hotovo, ak by sa to tak rýchlo nedalo, najneskôr do Michala treba mať nakŕmené.

Příspěvek: #42

Daniel konecne sa zacinas dostavat k skutocnemu terminu krmenia. Krmit treba vtedy, ked uz sa neda ocakavat znaska a tak, aby matka mohla aspon v prvej polovici septembra intenzivne plodovat. Nema zmysel na konci jula natrepat do vciel 20 kg cukru a obmedzit matke plodovanie - cca. 50 % dlhovekych vciel je nakladenych v auguste - septembri. To plati aj pre tzv. niziny, kde je teplota este o par stupnov vyssia.

Příspěvek: #43

Protože včelařím v pevných úlech, tak se letos snažím, aby včely částečně zkonzumovaly med (cementový) z plodiště a pak teprve začnu krmit.

Příspěvek: #44

(08.08.2013 7:22)Scipio napsal(a):  Daniel konecne sa zacinas dostavat k skutocnemu terminu krmenia. Krmit treba vtedy, ked uz sa neda ocakavat znaska a tak, aby matka mohla aspon v prvej polovici septembra intenzivne plodovat. Nema zmysel na konci jula natrepat do vciel 20 kg cukru a obmedzit matke plodovanie - cca. 50 % dlhovekych vciel je nakladenych v auguste - septembri. To plati aj pre tzv. niziny, kde je teplota este o par stupnov vyssia.

Toto si si vycucal z prstu? Dlhoveké včely sa liahnu už v júly. Ak zakrmuješ v polke septembra, zimné zásoby ti spracovávajú dlhoveké včely. Pochybujem, že im to na jar pridá k ich dlhovekosti. V septembri intenzívne plodujúca matka? Čo je to intenzívne? Jeden optimalový nadstavok, dva alebo koľko?

Ak nie je v nížinách znáška ( čo nie je už na konci júla), načo čakať so zakŕmením? A že matke obmedzím priestor na plodovanie? Blbosť, zakrmujem pri troch až štyroch optimalových nadstavkoch, tak aké obmedzenie. Matka ploduje v dvoch niekedy troch nadstavkoch (výnimočne) skoro celý august.

Příspěvek: #45

Ak bola silná medovicová znáška a les medoval až do septembra (rok 2004),tak prirodzene som kŕmil v jeseni.No napr.v roku 2010 som začal zkrmovať už v júli,pretože znáška úple absentovala.Riadiť sa dátumom je scestné! Treba sa riadiť potrebami včiel a reálnou situáciou!Hlavne netreba zabúdať aby nehladovala a neupracovala sa zbytočne zimná generácia rodiaca sa už v júli,ako správne poznamenal Patko!No a netreba zabúdať,že na horách vie jeseň nepríjemne prekvapiť!

Příspěvek: #46

Bezdôvodne imperatívny príspevok. Ak by si koncentrovanejšie prečítal príspevok J.Stoklasu - č. 41 i s citáciou, tak by si určite nepoužil toľko !, lebo by si to z pointy uvedených faktov pochopil. V našom prípade máme len jedno fixné stanovište, nemáme možnosť "prelievať kapitál" tam kde to "sype" a o to nám ani nejde, naviac so včielkami sme spojili svoj voľný čas a hlavný benefit je spojený s regeneráciou mozgu... pre ďalšie ušľachtilé ciele.
Diskutujeme o včelárení v horách, podstatne vyššie, ako Ty máš to alternatívne stanovište na Spiši, v kvázi medovicovom raji. Na Patka 79 sa neodvolávaj. Jeho teórie o "zmordovaní" dlhovekých -zimných- včiel tým, že v septembri budú musieť "niečo robiť" -inverovať do podoby zásob podaný cukor, patria do kategórie fantasmagórií....

Příspěvek: #47

V bardejovskom okrese bola, podľa slov jedného šlachtiteľa matiek, v roku 2009 neskutočná neskorá medovica, ktorú nemohol a ani nechcel nechať včelám. Tak to v tomto neskorom období koncom septembra musel vybrať a až potom zakrmoval včely na zimu. Podľa jeho slov to bola skôr výnimka ako pravidlo. Včely normálne prežili. Každý si určite všimol, že aj v októbri bývaju pekné teplé dni. Ak to okolnosti vyžadujú, je možné aj vtomto období dopĺňať zásoby.

Příspěvek: #48

(09.08.2013 0:41)daniel napsal(a):  Bezdôvodne imperatívny príspevok. Ak by si koncentrovanejšie prečítal príspevok J.Stoklasu - č. 41 i s citáciou, tak by si určite nepoužil toľko !, lebo by si to z pointy uvedených faktov pochopil. V našom prípade máme len jedno fixné stanovište, nemáme možnosť "prelievať kapitál" tam kde to "sype" a o to nám ani nejde, naviac so včielkami sme spojili svoj voľný čas a hlavný benefit je spojený s regeneráciou mozgu... pre ďalšie ušľachtilé ciele.
Diskutujeme o včelárení v horách, podstatne vyššie, ako Ty máš to alternatívne stanovište na Spiši, v kvázi medovicovom raji. Na Patka 79 sa neodvolávaj. Jeho teórie o "zmordovaní" dlhovekých -zimných- včiel tým, že v septembri budú musieť "niečo robiť" -inverovať do podoby zásob podaný cukor, patria do kategórie fantasmagórií....

Vieš Danko,čítaj s porozumením!To sa dnes razí v školách.Ináč nemám rád alibistických včelárov,čo sa stále odvolávajú na kruté podmienky!Ale ako spisovateľ si jednotka,preto ti nedám mínus!

Příspěvek: #49

Moja zatiaľ krátka skúsenosť: Pri Dadant systéme v horách žiadny manipulačný nadstavok netreba. Jeden veľký ako plodisko a dva nízke ako medník, resp. jeden pri slabších včelstvách. Nič viac. A žiadne prehadzovanie nadstavkov. Ideál zimovanie s jedným NN hore, na jar ho podstaviť druhým NN a hotovo. Potom už len točiť a na jeseň zazimovať. Tento rok zimujem s NN dole, už sa mi to nechce prehadzovať, tak to nechám tak, na jar pri výmene dien krátko po prelete pôjdu spodné NN preč, sú zbytočné. Inak nočné/ranné teploty klesli blízko k bodu mrazu (dnes 2C). Zima je blízko.

Příspěvek: #50

Jaro, prosím Ťa, len nerob z týchto záverov paradigmu. Viem asi, v akých klimatických a znáškových pomeroch včeláriš a preto odpovedám. Nechcem znehodnocovať Tvoj včelársky kumšt , no nedá mi to. Už som kdesi písal, že ak u včelárov dadantistov v nižších a klimaticky vľúdnejších polohách ten podstavený NN je možno "vychytávka", "novum", môže- nemusí byť, tak u Teba hore je to nevyhnutnosť, ak chceš, aby si v dadant variácii úspešne včeláril. Však si len zober- od preletov hádam až do konca mája neraz klesne nočná teplota ak nie pod nulu, tak tesne nad ňou sa pohybuje v niekoľkých časových periódach. Jednak včely vysoké MS nebudú stavať až ku dolnej latke, matka bude klásť len v hornej časti vysokého rámika a podchvíľou si "odskočí" do nadstaveného NN- do tepla. Naviac jarného peľu máš neúrekom. Ten skončí v nežiadúcom množstve vo vysokom rámiku a takto by som ešte mohol pokračovať. Čo myslíš? Čo geniálne vymysleli "eurodadantisti", že sú takí úspešní. Dohromady nič, len pridali na šírku 2 rámiky a hlavne- strčili NN pod vysoké plodisko, majú ho tam celý rok a to včelária /asi všetci/ podstatne nižšie, ako Ty a ostatné ich postupy sú len také ťahy "pešiakmi"- s MS, SR, Blinovou prepážkou- všetko prispôsobené znáškovým pomerom toho-ktorého včelára. Takže nakoniec to, že t.r. už necháš NN dole- z lenivosti- môže byť nakoniec "z núdze cnosť". P.S. Len potom otvor očko na zimu na vysokom plodisku /hlavný letáč im kľudne zavri/, aby si im uľahčil prvé jarné prelety...

Příspěvek: #51

Nuž, hovoril som s viacerými včelármi, ktorí včelária od 600 do 1000 mnm na vysokých plodiskách. Nikdy nepoužívali ani nepoužívajú NN dole... A čuduj sa svete funguje im to dokonale. A dozvedel som sa v poslednom čase ešte kopu vecí o včelárení z hôr napr. aj o nízkych nadstavkoch... že napr. 2 NN ako plodisko celý rok postačujú a nad nimi materská mriežka... Hm, bol som si to dokonca aj omrknúť na vlastné oči... Keby som nevidel, neuverím... A funguje to... Na 150 včelstvách... A pochopil som hlavne jednu vec... že všetko tu už raz bolo a na nič nové neprídem a všetko treba hlavne robiť jednoducho... To najjednoduchšie riešenie, sa ukazuje poväčšine najsprávnejšie... No a to podstatné, že podľa kníh sa včeláriť nenaučím...

Příspěvek: #52

Jaro,ty chceš ale mať nízké dná,osobne mám pocit že Dano ti radí dobre.Predsa len nad studeným dnom, kde priamo prúdi vonkajší vzduch do úľa z letáča má včelstvo odchovávať plod.Silné včelstvo si vie uličky svojimi telami uzatvoriť,no pri slabšom včelstve spodný nadstavok tvorí ako keby ochrannú clonu,ktorá z časti umožní včelstvu plodovať nižšie až k spodným latkám na vysokých rámikoch.Nie je to až tak podstatné,ale si myslím,že spodný podstavený nadstavok je skôr výhoda ako problém.Sú situácie počas roka,kedy nemá zmysel pridávať medníky a rozširovať priestor pre med pretože znáška viazne,no na druhú stranu treba vytvoriť dostatočný priestor pre včely a práve v podstavení nadstavku pod plodisko ten priestor včelám v prípade potreby dáme.To že dva NN nadstavky ako plodisko postačujú,neviem prečo si z toho prekvapený,veď sme o tom písali už na včely.sk,žiadne rotácie,jednoducho klasika a prevesovanie je citlivejší prístup v mojich či v tvojich podmienkach.Nikdy nemávam štandartne rovnako veľké plodisko,vždy sa snažím situáciu prispôsobiť včelám.Ak sú včelstvá silné a nie je znáška,treba vytvoriť priesot pre včely,tak podstavím nadstavok pod plodisko,ak matka bude mať chuť klásť,nech kladie,každá včela na vyše sa ráta.Ak je znáška a pribúdajú medníky,tak plodisko zase oslobodzujem od vybiehajúceho plodu a prevesujem.Vyskúšaj a porovnaj,všetko" jednoduché" nemusí vyhovovať každému jednému včelstvu a každý rok v tej istej miere,je to o prístupe včelára,ako vie reagovať na potrebu včelstva.

Příspěvek: #53

Odjakživa tu včelária v B alebo CH a nikdy žiadny NN nepodstavovali...

Příspěvek: #54

Súhlasím s Jozefom,

neradí Ti zle. Zober si, že včelstvá nezačnú nikdy plodovať pri NN nastavkoch na jar v spodnom nadstavku a je jedno, či ich tam majú dva alebo tri alebo viac. Čím slabšie včelstvo, tým menej ochotne sa "ťahá" dole. A rovnako to je aj pri vysokom nadstavku v kombinácii s nízkym. To, že u Vás to tak nikto nerobí neznamená, že je to nemožné a horšie ako klasika. Každý si musí nájsť svoj spôsob včelárenia, ale nemal by zatracovať ostatné. Ja to tiež tak robím a rady pre začínajúcich sa snažím prezentovať tak, aby nešli dogmaticky jedným smerom a nič iné neexistovalo.
BTW, stále operujete s PLODISKOM a MEDNÍKOM. Ak sa zbavíte tohto spôsobu včelárenia, ušetríte sebe aj včielkam čas. Ale to už je iná téma

Příspěvek: #55

Myslím, že NN je lepší hore ako dole a aby na jar plodovali v NN je žiadúcejšie... To, že to nerobia v súčasnosti, neznamená, že to neskúšali v minulosti... Ja ten NN dole teraz mám. Lenže keď som tak nad tým premýšľal, zistil som, že tam je zbytočný. Ak sa ukáže, že nie, budem ho tam dávať, ale myslím, že potrebný nebude. Za ten krátky čas, čo včelárim, tak som poskúšal kadečo, z jednej strany to bolo dobré pre skúsenosti i keď na malom počte včiel, z druhej zle pre chaos systém. Jednoducho od budúcej jari chcem dať všetko na jeden pôdorys a ísť podľa jednej metodiky. A čas ukáže... A myslím si, že príliš veľký priestor pre včely sa preceňuje...

Příspěvek: #56

(09.09.2013 17:53)Jaroslav Stoklasa napsal(a):  Hm, zamýšľam sa, či nevyskúšať Cch. Je to v podstate jediná miera, u nás bežná, ktorú som neskúsil. Mal som síce neuteplený nízky Cch (17cm), ale len počas zimovania. Doviezol som si v ňom raz na jeseň jeden odloženec v dvoch NN. Na jar som úľ musel vrátiť a včely som preložil do LG. Možno skúsim na budúcu sezónu osadiť 3 Cch úle, uteplené. Uvidím, čo to urobí. Ale ešte si to premyslím. Pre mňa, hobby včelára s plánovaným počtom včelstiev do 20ks, je v podstate jedno, v čom včelárim, pokiaľ to vyhovuje aj včelám aj mne. LG to moc nie je. Ale LG s metodikou Dadanta už je na tom lepšie. Ktovie, ako by sa ukázal čechoslovák (inak v mojom okolí najpoužívanejší úľ). Pred časom som písal, že buď všetko dám na Jumbo (už časť včelstiev tak mám) alebo B10. Musím priznať, že "daniel" mal pravdu. 2 B10 VN ako plodisko sú veľa. Aj dva LG 1/1. Ideálne sa mi zatiaľ javí plodisko buď Jumbo alebo LG 2/3 z 2 NN, čo sa týka veľkosti, no NN majú viacero nevýhod. 1 VN Cch 11r je len zanedbateľne väčší (plástová plocha) ako B10. No a teraz, či to je málo, alebo akurát... Podľa doterajších skúseností by to mohlo stačiť. Ale zatiaľ som zažil len slabšie roky. Neviem, čo to urobí v dobrom roku. No a čo sa týka sily včelstiev... Javí sa mi lepšie mať viac slabších včelstiev, ako menej silných. Je to ekonomicky výhodnejšie... A na záver tejto úvahy dodám pre všetkých oponentov, čo budú písať o jednoznačnej výhodnosti neuteplených NN, že som zistil, že mnohí na Orave to skúsili. A skoro všetci sa postupne vrátili k utepleným, poväčšinou VN úľom... Žeby až toľkí nezvládli metodiku včelárenia v neuteplených NN úľoch(?), ako sa vyjadril na tomto fóre jeden člen... Možno je to o inom... Kým dole rotujete vo veľkom nadstavky, ja vyhrabávam úle spod snehu... A kým do neutepleného úľa dám 20kg cukru, do utepleného B10 (a pri Chch to bude obdobné) stačí 10kg. No a dvojpriestorové úle na chov menších včelstiev sú i lacnejšie, ako napr. 5 či 4 NN LG 2/3 a medu viac v ňom nebude (vlastné skúsenosti). A financie, okrem iného (napr. znáškové podmienky) nepustia. Priateľ Bencúr písal v inom vlákne aj o super lesnej znáške v 80. rokoch v mojom okolí pod Piľskom. Áno, hovoril som so staršími včelármi, s nostalgiou spomínajú na roky zašlé... Ako je ale možné, že tie znášky tak výrazne poklesli, nevedia... Pokles oproti 80. tym rokom zo zápisníka jedného tunajšieho včelára je viac ako o polovicu. Náčim mi zistiť, čo sa stalo...

Dovolím si malú recenziu na niektoré úvahy, uvedené Jaroslavom, i preto, lebo včelárim v obdobných klimatických podmienkach. Príspevok J.S. je v inom vlákne, no myslím si, že aspoň reakcia naň patrí tu.
Ako si spomenul, dvojpriestorový Čechoslovák a dvojpriestorový B10 je čo sa týka plástovej plochy skoro jedno, tým pádom i metodika bude obdobná. Čo prevratného to prinesie? Podľa mňa nič. Jednoboxové plodisko hneď zjari či ešte koncom zimy budeš musieť zúžiť, postupne rozširovať, potom plodiskové plásty z ¼ zaplnia peľom, čo obmedzí matku v kladení, tým pádom „prihamuje“ v prepotrebnom jarnom rozvoji už i tak poslabšie včelstvá /ktoré chceš preferovať/. Medník, MMr- kedy? Koncom apríla? V máji? Potom postupne prevesovať nad ňu plodiskové plásty, s nezanedbateľným obsahom peľu. Včielky so sladinou nadšene nepolezú cez mriežku, budú ju ukladať okolo plodu v plodisku a včiel nie a nie pribúdať...Koncom mája ak budeš už mať konečne naplno vybavený medník, tak budeš rád, no určite ani zďaleka nebudeš poškuľovať po medomete. Snáď ho len ako- tak pri výbornom máji „pokropíš“ medom z niekoľkých plástov, vytiahnutých z medníka. No to už bude vystrájať rojová nálada, medník bude oťažievať a Ty budeš musieť s ním čo 7-10 dní pendlovať hore- dole /no ak si riadny chlap -čo gorali určite sú- tak túto moju myšlienku ignoruj/, likvidovať MB, i tak chytať roje, lebo na odložence nebudeš môcť ešte ani pomysleť. Preto Tvoju úvahu o chove radšej viacerých slabších včelstiev považujem za prekvapivú, kontraproduktívnu, spiatočnícku a už vôbec nie za ekonomicky výhodnejšiu.
Môj názor- či u nás uteplené alebo nie, poznáš, nebudem sa opakovať.
Tvoja posledná úvaha: V uvedenom probléme nehľadaj žiadnu „kriminálnu zápletku“. Problém je v tom, že od tých 70-80-tych rokov sa hodne zmenil ráz oravských poľnohospodárskych pozemkov a spôsob poľnohospodárskych technológií. http://abcrohace.sk/wp-content/themes/ab....php?id=98 Kým predtým to boli nespočetné roličky s medzami, s „ohnicou“ v obilí, rozsiahle porasty krovín, mokradí, pasienkov, pestrofarebných lúk, horských poľán, hory plné zdravých stromov, šľôg, tak teraz ako vidíš i u Vás, to už vypadá ináč. Doba si vyžaduje i od včelárov ináč mysleť , inovovať technológie a nie „horekovať“ . Takže podľa mňa si tú vetu o tom, či silnejšie alebo slabšie včelstvá „za klobúk nedávaj“ a ešte pouvažuj. Jasné, že ja Ti „manuál na včelárenie v horách“ nedám a to len preto, lebo ho „ešte“ nemám. No dúfam, že jeho len pomaly sa formujúca podoba mi v konečnom dôsledku „nedá kopanec do zadku“. No a keď v konečnom dôsledku predsa len hej, tak potom len dúfam, že to nebude moc bolieť...

Příspěvek: #57

Ja riziká dvojpriestorového včelárenia poznám. Ale skúsiť to asi chcem. Nie však celkom tak, ako píšeš. Určite nebudem včelstvá zužovať a podobne. To je podľa mňa zbytočné. Veď načo? Plásty izolujú výborne, prečo zužovať priestor, netreba potom ani tak skoro ísť na jar do úľa a rušiť včely. Čo sa týka odložencov. No, neviem, či to tu napísať, ale odložence je najlepšie robiť (a to aj v horách!!!) koncom apríla, začiatkom mája (skôr ten začiatok mája). Nech to znie akokoľvek nelogicky v súvislosti s horami, moje skúsenosti sú také. Pri tých menších včelstvách som vychádzal z ceny úľov a spotreby cukru. A tam to je nepriestrelné. No a slabšie včelstvá je náročné chovať v neuteplených úľoch. Čo sa týka prevesovania rámikov, hmm, nie som priekopník B10-tok, ako som písal, používal som ich len ako záchranu, ale ešte nikdy som v nich neprevesoval rámiky z plodiska do medníka. Rozumiem, prečo sa to robí, ale príde mi to zbytočné. Ak sa urobí odloženec, do plodiska už vôbec netreba do konca roka ísť. Nižšie by to už samozrejme neplatilo. Inak ešte k rojeniu, každých 7-10 dní by nebol problém, ale to, či sa včely vyroja je otázkou cca 30 dní späť... Čiže ak sa zvyknú rojiť okolo 12. júna, správna otázka je, čo sa udialo cca 12. mája. Čo bolo pred 7-10 dňami nie je až také dôležité i keď nie bezvýznamné. S poslednou časťou príspevku súhlasím bez výhrad... A ešte menší dodatok, veď ani Chc v prípade potreby nemusí byť dvojpriestorový, ak by sa to ukázalo ako lepšie riešenie... A čo sa týka neuteplených vs. uteplených úľov... začínam mať pochybnosti o jednoduchej stene úľov v horách...

Příspěvek: #58

Len tak provokačne, ak by si mal začať od začiatku, ale s vedomosťami, ktoré už teraz máš, aká je podľa teba najlepšia úľová zostava do naších podmienok? Typ úľa i rámiková miera?

Příspěvek: #59

Jaroslav, keď je to úľ so štvorcovým pôdorysom, čiže s vertikálne usporiadaným plodiskom, tak čo najbližšie k priemeru košnice s kruhovým pôdorysom 30 cm, aby zimujúci chumáč včiel čo najviac vyplnil priestor dutiny úľa. V takom prípade to môže byť JU alebo Alpský úľ a ich modifikácie. Ak má úľ obdĺžnikový pôdorys, čiže horizontálne usporiadané plodisko, čo je prípad Béčka a Dadanta, alebo pri dvojpriestorovom plodisku v prípade Langa a Zandera, tak sa tvar ležiaceho plodiska musí priblížiť zas čo najbližšie k tvaru ležiaceho valca s priemerom 30 cm, a to predpokladá, že v horách majú byť úle s obdĺžnikovým pôdorysom 8-rámikové. Zasieťované dno so zasúvateľnou trvalou pevnejšou podložkou a jednoduché steny úľa pre včely v horách nie sú problémom.

Příspěvek: #60

(12.09.2013 10:06)Jaroslav Stoklasa napsal(a):  Len tak provokačne, ak by si mal začať od začiatku, ale s vedomosťami, ktoré už teraz máš, aká je podľa teba najlepšia úľová zostava do naších podmienok? Typ úľa i rámiková miera?

Ak - predpokladám, že si túto "provokáciu" smeroval na mňa- sa mám úprimne vyjadriť, tak si myslím, že riešení je určite niekoľko. Hociktoré z nich môže byť pre konkrétneho včelára to najvhodnejšie, podľa toto, ako si to ten- ktorý včelár na seba a svoje potreby "ušije". Podľa toto, ako píšeš, si ponavštevoval viacerých včelárov v okolí, s rôznymi technológiami a určite ani jeden Ti nepovedal, že jeho "grif" a používaná technológia je na "h....o", aby si o nej ani neuvažoval. Presne v súlade s múdrosťou "každá líška svoj chvost chváli", pričom ešte zohráva významnú úlohu individuálna variabilita v miere osobnej ješitnosti, neomylnosti a jedinečnosti konkrétneho včelára....
No aspoň moje krátke "vyznanie". Rámiková dĺžka 42 cm- je pre mňa tabu. S tým už improvizovať nebudem. Doteraz sa mi najviac pozdával kombi systém- B+slov. E /42x17/ a ešte viacej si sľubujem od postupne sa formujúceho dadant systému - kombinácia používaných NN a plodisko 42x35. Za fixnú súčasť plodiska považujem i jeden NN. Ale čo je veľmi dôležité, tak to je počet rámikov: 9 Tu vidíš skoro zhodu názoru s "matadorom" Milanom B.- jeho príspevok vyššie. Úle drevené, uteplené- izolované / vyber si čo chceš/ a hlavne "sendvičová" stavba /tvarová stabilita, "antiprievanovitosť"/, bez falcov. Umiestnenie včelstiev zásadne vonku na "čerstvom vzduchu", dostatok ranného a dopoludnajšieho slnka, zátišie. Toto sú podľa mňa rozhodujúce kritériá, pri ich splnení a vhodnom vedení včelstiev počas roka sa tu včelárovho medového "živorenia" i trápenia včelstiev netreba obávať. Len doplním, že v tej mojej vízii má vytýčené svoje miesto i doplnok- ležan "a la Skala", len to chce chvíľu čas...