Niekde na začiatku tejto témy som nechal odkaz na článok
http://www.vcely.sk, nakoľko prišlo k zmene prístupu naň (kto chce čítať tento článok musí sa prihlásiť za člena tejto web stránky som sa rozhodol ho umiestniť na Včelarské forum (aj na žiadosť J.Kŕapku)
Využitie jedného zo zmyslového orgánu včiel na pridanie matky do včelstva
Napísal Anton Turcani v 19. Jún 2005. Zaradené v Anatómia a biológia
Otázka bezproblémového pridania matky do včelstva je nekonečnou a vďačnou témou pre včelárskych expertov ako i pre praktických včelárov, ktorí privoňali ku včelárskemu remeslu. Deje sa tak na stránkach českého Včelařství či nášho Včelára. V podstate všetky odporúčania sú postavené na princípe jedného zo zmyslových orgánov na čuchové orgány, teda na princípe vôni.
Ja pri pridávaní matky do včelstva už niekoľko rokov (12) vychádzam z princípu prijímania chemických podnetov ústami-jazýčkom teda CHUTI a veľmi úspešne. Ak pochopíte rozdiel týchto dvoch princípov a uznáte reálnosť fyziologických daností včely medonosnej, ste na dobrej ceste zvládnuť tento, možno doteraz vážny problém. Predpokladom toho je však mať tak konštruovanú úľovú zostavu, aby ste mohli včelstvo medzidnom rozdeliť na dve časti, alebo na čas potrebný na prijatie matky preložiť včely, plod aj s matkou do prázdneho úľa na iné miesto.
Hmyz sa vo svojom životnom prostredí sa orientuje pomocou zmyslových orgánov, ktorými vníma mechanické, chemické a svetelné podráždenie. Pri včele medonosnej poznáme päť základných orgánov zmyslov. Na vnímanie mechanického podráždenia slúžia hmatové a sluchové zmyslové orgány (umiestnené v tykadlách a predných nohách), na chemické vnímanie slúžia chuťové orgány ( jazýček – ústa), na vnímanie čuchové orgány (tykadlá) a na svetelné podráždenie orgány zraku (oči zložené a jednoduché).
Pozrime sa bližšie na základný zmyslový orgán chuť, ktorú včela prijíma ústami. Chuť pre včelu je dôležitá pretože na nej je založená vnútorná súdržnosť včelstva, dokáže ňou určiť vhodnosť potravy (neutrálnu, sladkú a slanú), rozlišuje hustotu roztokov a nektáru, kvalitu peľu a pod. Chuťou rozlišuje aj včelie feromóny, ale hlavne tzv. materskú látku(ML), ktorú produkuje matka. Dá sa povedať, že na zmyslovom princípe chuti (ML) je organizovaný život včelieho spoločenstva. Pokiaľ sa matka nachádza vo včeľom spoločenstve, produkuje žľazami umiestnenými na svojom zadočku , je vo včeľom spoločenstve všetko v poriadku. Jednotlivé včely sú v neustálom kontakte s matkou a jej bruškom, z ktorého odoberajú ML a túto odovzdávajú ďalším včelám. Teda ML sa nešíri vôňou, ale ústami-chuťou. Pozoroval som matky, ktoré si ML z bruška stierajú zadným párom nôh a tak ju nohami roznáša po plástoch, ktorými prechádza a aj takto oznamuje úľovým včelám, že je prítomná v úli. Ak je prísun ML dostatočný a pravidelný, včelstvo žije svoj normálny život. Ak matku včelstvu odoberieme alebo sa stratí, už počas 1-3 hod. začnú včely pociťovať chýbajúcu materskú látku vo včelstve a vzápätí v ňom prepukne známe hučanie či plakanie včiel a ustáva až vtedy, keď včelstvo prejde na náhradný variant a to je náhradný chov novej matky. Vôňa včelstva tu nie je podstatná, pretože ošetrované larvy budúcich matiek už produkujú materskú látku a tá sa aj keď v malom množstve dostáva medzi včely a začína ich stmeľovať v jeden celok. Že je to tak, môže sa každý presvedčiť keď urobí nasledujúci pokus, ktorý mu potvrdí, že nie vôňa, ale chuť je tým hlavným prvkom stmeľujúcim včelstvo v jeden celok. Vložte do klietky s hustým pletivom oplodnenú matku a tú umiestnite do podmetu plodiska. Cez sieťku klietky bude domnelá vôňa matky stúpať k včelám a ony by ju mali pociťovať a mali by ostať v pokoji. Ale napriek ‘vôni’ začne vo včelstve panika, pretože im nestačí domnelá vôňa a pociťujú potrebu prijímať ML. Aj v tomto prípade (s M v podmete) nedostatok ML vo včelstve vyvrcholí náhradnou stavbou MB, pravda ak majú k dispozícii vhodný otvorený robotničí plod.
Ak ste z tohoto úvodu do sveta včelieho spoločenstva pochopili, že pre jeho existenciu je existenčná materská látka teda chuť a nie vôňa, ste na dobrej ceste využiť tento poznatok pri bezpečnom pridávaní každej oplodnenej, ale aj neoplodnenej matky do včelstva. Musíte sa vzdať predstavy, že práve základný zmysel – vôňa je tým prvkom, ktorý uľahčí pridanie matky do včelstva. Zásadnú chybu pri pridávaní matky do včelstva robia tí čo si myslia, že zlomia jeho odpor k pridávanej matke ak mu naordinujú vôňovú terapiu, ktorá by mala premôcť ‘vôňu’ pôvodnej matky či otvoreného plodu. Upozorňujem na to preto, že včelári v naivnej predstave na prekrytie pôvodnej ‘vône’ používajú rôzne extrakty z kvetov, makovíc, liehu, voňavky a iné. Zástancovia využitia vône včelstva a matky stavajú na teórii, že ak vnesieme do včelstva novú silnejšiu vôňu, eliminujeme ňou pôvodnú a včelstvo matku prijme. Nie je to tak!
Ja nevylučujem známy fakt, že vôňa v živote včelstva hrá dôležité úlohu napr. Nassonovova žľaza je dôležitá pri rojení ako tzv. združovacia vôňa pri obsadzovaní nového obydlia a v ďalších prípadoch , ale pri pridávaní novej matky do včelstva to vylučujem. Biologické aspekty združovania včiel v jeden celok závisia od matky, a nie od vône.
Príklad: roj sadne na strom, vytvorí chumáč, ak je v ňom prítomná matka, je jedno či oplodnená alebo neoplodnená, utvoria pevný chumáč. Ak nie vrátia sa včely do pôvodného úľa, pretože tzv. rojová vôňa mu nestačí.
Včelstvo lipne na materskej látke svojej matky, ktorú prijali za ‘svoju’, je v nich a preto odmietajú každú matku, ktorá nemá parametre ML ich zakódovanej matky. Snáď náhoda v prírode zariadi, že novo pridaná matka /pri výskyte otvoreného plodu) má materskú látku s tou istou chuťou ako pôvodná a vtedy ju prijmú bez problémov. Ale sú to ojedinelé prípady, ak vôbec existujú, hádam vtedy keď je matka z príbuzenskej plemenitby z vlastnej včelnici či z toho istého včelstva. Z tohoto exkurzu by sa mohlo zdať, že po strate či odobratí matky po 3-4 hodinách začnú včely pociťovať nedostatok ML a príjmu ponúknutú matku s inou ‘chuťou’. Ani z ďaleka! Tá je (ML) geneticky zakotvená vo vajíčkach a larvičkách dovtedy, kým nie je všetok plod zaviečkovaný.
Záver: pre úspešné pridanie matky musíme pre ňu pripraviť také prostredie, aby prijímajúce včely nemali ani najmenšiu šancu dostať sa do kontaktu s ML, teda aj s otvoreným plodom.
Využitie princípu chuti pridávanej matky v praxi
- Časť včelárov, aj keď si to neuvedomujú, využívajú na bezpečné pridanie novej matky do včelstva princíp ML chuti a to tým, že využívajú 9-dňový interval (ak sú trúdy 12 dní) v prerušení plodovania. Je to čas, za ktorý včelstvo zaviečkuje všetok plod (včely stratia chuť) a po odstránení všetkých materských buniek z náhradného chovu, pridajú úspešne novú matku, teda vtedy, keď absolútne stratia úľové včely akúkoľvek možnosť získať chuť po pôvodnej matke. Niektorí včelári túto bezpečnú metódu odmietajú pre vraj veľkú prestávku v plodovaní. Nie je to strata, za 9 dní vznikne priaznivý biologický stav pre novú matku, pretože za ten čas sa uvoľnia plochy kladenie M. Včelstvo túto stratu rýchlo dobehne. Často sa totiž stáva, že pri nedočkavosti včelára včely pridanú matku zabijú a ak nemá náhradu, ponechá včelstvo na prírodu a náhodu. Ak má šťastie prestávka v plodovaní je ‘len’ 23-26 dní oproti 9 dňom, ale ak sa aj táto matka stratí, môže to byť oveľa viac! Tak čo je výhodnejšie?
- Aj tzv. umelý roj vytvorený zmetením včiel aj z viacerých včelstiev je založený na princípe odstránenia pôvodnej ML chuti , čo si mnohí včelári ani neuvedomujú. Keďže tento spôsob tvorby nového včelstva poznajú, zameriam sa len na poslednú fázu a to je pridanie matky do včelstva, ktorému chceme nevhodnú matku vymeniť. Po odstránení matky z prijímajúceho včelstva zmetenec po 48 hod. väznení umiestnime do medníka, ktorý oddelíme od plodiska celoplošne novinami (2 listy) s jedným otvorom (klinec) nad medziplástovou uličkou.
Tieto metódy pridávania matky sú vhodné pre malovčelára, ale pre hromadné pridávanie matiek a tvorbe nových včelstiev in situ – na mieste materského včelstva sa nehodia, preto uvediem originálne spôsoby pridania matiek do včelstva, ktoré u mňa bývajú 100 %-né. Mám niekoľko variant, ktoré využívajú princíp chuti a sú de facto bez prestávky v plodovaní. Sú dokonca výhodnejšie, lebo môžem dočasne využiť aj služby vymieňanej matky. Sú vhodné pre včelnicu, včelíny či kočovné vozy z úľovými zostavami prístupnými zhora ale i zozadu ak majú v prednej stene nad materskou mriežkou náhradný letáč či očko. Pridanie matky pri výmene alebo tvorbe nových včelstiev je rýchle a bezpečné, a naraz môžeme zvládnuť aj niekoľko desiatok výmen či pridaní za deň.
Čo je princípom bezpečného pridania matky?
Zbaviť časť včiel v úli možnosti prijímať materskú látku teda chuť od pôvodnej matky a otvoreného plodu a to oddelením plodiska od včiel, ktorým pridávame matku. Typické medzidno s letáčom môžeme nahradiť s rámom s dvojitou sieťou (medzera 10 a viac milimetrov), polyetylénovou fóliou, či vrstvou tkaného vreca (umelé vlákno), ktoré majú za cieľ zabrániť včelám kontaktovať sa s včelami kde je plod a matka. Tieto pomôcky zabránia odovzdávať a preberať ML aj keď vôňa a vzduch napr. cez sieť prechádza. Ak odporúčam na oddelenie včiel v určitých prípadoch (najlepšie je medzidno), je poznanie, že rozhodujúcim faktorom pre prijatie matky nie je vôňa ale chuť. Pridanie M sa tým zúži len na niekoľko obmien, aj to len z technického hľadiska a možnosti pridať M – bez sprievodu včiel v klietke, alebo so sprievodom včiel a plodom na jednom a viac plástoch .
- Využitie oddeliteľného dna a medzidna.
Úľová zostava pozostáva z dvoch, troch a viac nadstavkov obsadenými včelami, oddeliteľné dno (nie je podmienkou) no plásty sa musia prekladať, mať dno s letáčikom alebo nadstavky s očkom (potom medzidno môže byť aj z PE fólie, klietku s vypúšťacím otvorom pre CMC (asi na 3-5 hodín) a samozrejme matku na výmenu.
Postup: plodisko s včelami, plodom a starou matkou preložíme na kozlík. Na voľné úľové dno položíme nadstavok – medník s plástami , včelami a zásobami – 2 a viac kg ( bez náhodného plodu a matky). Nadstavok či plodisko prekryjeme včelotesným medzidnom s letáčom a vrátime naň pôvodné plodisko so starou matkou. Novú pridávanú matku vložíme do vhodnej klietky (ja používam Tic-tac) a do vyjedacieho otvoru vložíme CMC (dobre tvrdé) asi vrstvu 5 mm. Takto vystrojenú klietku vložíme do podmetu cez letáč (to je však závislé od klietky a výšky letáča). Ak tú možnosť nemáte, vložte klietku do debničky medzi plásty pri jej prekladaní na oddeliteľné dno.
Včely v debničke pod Md rýchlo pocítia stratu matky a reagujú na tento stav svojim typickým prejavom. Zo začiatku sa včely zahryznú do vetracej sieťky na klietke, niektoré začnú vyjedať CMC a k matke sa dostanú za 3-5 hod. V tom čase už oddelené včely naplno pocítia stratu ML- chuti od pôvodnej M a keďže nemajú ani najmenšiu možnosť sa k nej dostať (nie je ani plod) sú nútené aj keď neradi prejsť na novú chuť novej matky (je jedno či oplodnenej alebo neoplodnenej). U včiel začne pôsobiť pud zachovania rodu. Včely po uvoľnení otvoru vyvedú matku na plásty, kde jej za 24 hod. pripravia prvé bunky na plodovanie. Je zaujímavé sledovať včely, ktoré po vyjedení CMC vojdú do klietky a odoberajú ML zachytenú na stenách klietky Tic tac a pridanú matku si nevšímajú.
Včelár má dve možnosti ako naloží s pridanou matkou.
- Ak tvoríme nové včelstvo ponecháme obidve včelstvá rásť samostatne a tak ich zazimujeme, prípadne jedno včelstvo preložíme na nové stanovište.
- Použije včelár vtedy keď naozaj vymieňal matku. Do istého času ak je aj pôvodná matka schopná reprodukovať plod ponecháme plodovať obidve matky. Spojenie urobíme znovu pomocou novín po odstránení starej matky.
- Pridanie matky do medníka.
Postup: je výhodné vtedy, keď má včelár matku na 1-2-3 plástoch aj s včelami v oplodňovacej jednotke. Medník oddelíme medzidnom (Md), pri bočnej stene nadstavku odoberieme plásty a vložíme ihneď plásty s novou matkou a včelami. Pridané plásty oddelíme od domácich včiel zvisle vloženými novinami, čím zabránime okamžitému stretu včiel z inou chuťou. Včelstvo po rozplodovaní novej matky spojíme taktiež cez noviny. Pri všetkých spôsoboch je dobré, keď nové včelstvo má aspoň minimálne zásoby. Tie včelár postupne zväčšuje.
- Pridanie matky v kočovných vozoch.
V tomto prípade nemôžeme využiť medzidno s letáčom, pretože kočovné vozy nie sú na túto eventualitu prispôsobené. Urobil som niekoľko simulovaných pokusov, na včelstvách mojej včelnice bez náhradného letáča, teda tak ako v kočovnom voze. Pokusy potvrdili, že biologický spôsob založený na princípe chuti je možný tak ako vo včelstvách na včelnici. Všetky pri- dania matiek boli úspešné. Pomôcky: drevený rám 10 mm vysoký z obidvoch strán prekrytý hustou sieťkou (proti muchám), prípadne dve vrstvy vrecoviny. Obidve dná prepúšťajú vzduch ,ale zabraňujú kontaktovať sa včelám! Včely po dobu úspešného pridania matky ne môžu vyletovať z úľa, nič sa im však za 3-4 dni nestane. Pri úprave môžeme do 1-2 plástov nastriekať vodu. V ostatnom postupujeme ako v rade č.4. Čiastočné spojenie novoutvoreného včelstva urobíme na 4-5 deň tak, že vzadu v rohu úľa prehneme vrecovinu do trojuholníka so stranou 3-4 cm a podložíme materskou mriežkou ak ju tam nemáme. Uväzneným včelám tým umožníme vyletovať cez spoločný hlavný letáč a obidve matky budú určitý čas (pokiaľ to včelár nezmení) koexistovať bez toho aby včely jednu matku z úľa odstránili. Skôr sa stane, že mladušky zo spodného včelstva budú prichádzať ošetrovať plod od novej matky. O odstránení starej matky a spojení už spomínaným spôsobom rozhodne včelár. Pri tvorbe nových včelstiev najväčším problémom bolo podávanie zásob. Ja som ho vyriešil tak, že každá debnička (150 ks) je upravená na podávanie cukrového roztoku z vonkajšieho prostredia pomocou kŕmidla obsahu 5 litrov.
Posledná rada: každú novotu si treba odskúšať na 1-2 prípadoch a až potom keď si úľový systém a pomôcky pripravíte , môžete bez obáv robiť zásahy vo väčšom merítku.
To sú možno všetky možnosti biologického pridania matky včely medonosnej do včelstva s využitím základného orgánu zmyslu – chuti. Keď sa zorientujete v technike pridávania a zabezpečíte si jednoduché a nenáročné pomôcky, má každá matka šancu na život.
Anton Turčáni, Závada
Přidání nebo výměna matky
