Příspěvek: #41

Ty smajlíci říkají: neberte to tak smrtelně vážně. B. Gruna tady vyslovil nějakou hypotézu, kterou bych hned nezatracoval.
Druhá věta - je takovou modifikací výroku W. Churchilla: "Věřím jen té statistice, kterou si sám zfalšuji." Zeptej se na to kohokoli, kdo pro někoho nějakou statistiku dělal.
Minule jsme na schůzi hodinu probírali, jak odebrat vzorek měli pomocí zasíťované podložky, většina si to nechala několikrát dlouze vyložit - a vidíš, podložky existují a měl se jimi odebírá.

Nechci tvrdit, že v roce 2012 určitě přijdou plošné úhyny, jen se nestavím proti hypotéze B. Gruny.

Příspěvek: #42

pro P.N
jasný, jasný, rozumím ti, ono je někdy ošemetné komunikovat přes net,protože ne vždy pořádně člověk pochopí co tím chtěl ten druhý říct ,jinak to vše vyzní osobně s tváře do tváře :-)
T.P

Příspěvek: #43

(20.10.2009 21:33)Martin R. napsal(a):  ... u nás se letos nedával Gabon a je to znát.
Jak jste na tom ostatní, máte někdo zkušenost s kyselinou mravenčí, můžu ji dávat i během tohoto období (při fumigaci)?

Každému je určite známe, že na ovládanie roztočov Varroa na udržateľnej úrovni organickou kyselinou mravčou je potrebné viac zásahov do včelstva v priebehu roka. Záťaž pre včelára a pre včely nie je o nič väčšia ako pri používaní pesticídov. Štatistika zjednodušene hovorí, že od februára do augusta, každý mesiac, 7 krát do roka, sa počet roztočov Varroa vo včelstve zdvojnásobí. To znamená, že keď zimu prežilo do februára 100 roztočov v marci ich bude 200, v apríli 400, v máji 800, v júni 1600, v júli 3200 a v auguste 6400 jedincov. Vieme, že už počet 6000 jedincov Varroa je na včeliu kolóniu príliš veľa. Také včelstvo by neprezimovalo, aj keby sa nám podarilo v septembri znížiť počet roztočov zo 6400 na nulu. Včelár musí teda urobiť potrebné opatrenia, aby počty "zimujúcich roztočov" boli pokiaľ možno čo najmenšie a musí si tiež uvedomiť, že počet roztočov môže biologicky znižovať kedykoľvek počas sezóny. Ak napríklad v máji urobí odloženec alebo včelstvo odrojí, ostráni touto technikou zo včelstva povedzme 300 z 800 roztočov. Tak dosiahne, že v auguste bude vo včelstve "len" 4000 namiesto 6400 roztočov, čo pre celkové zdravie včelstva prináša značnú výhodu. Odľahčovaciu liečbu kyselinou mravčou v auguste je možné urobiť najviac počas štyroch dní idúcich za sebou. Po tejto liečbe je nutné včelstvá zakŕmiť v priebehu 2 až 4 týždňov. V septembri, po zakŕmení včelstiev, treba liečbu opakovať. Na jar a v lete kyselinu mravčiu nemožno používať, pretože by sa mohli nachádzať jej zvyšky v mede. Ja osobne nepoužívam dymák, ale rozprašovač. Od skorej jari a počas celého leta je možné v ňom používať roztok 12 % kyseliny mliečnej. Kyselina mliečna nevadí včelárovi, ani včelám, môžete ju pokojne počas prehliadky včelstva rozprašovať na plod aj na matku. Rozprašovač pre včelára je ako postrekovač pre ovocinára alebo záhradkára. Kým sa dočkáme reality, že aj naša európska včela bude varroatolerantná, musíme s burinou zápasiť každý rok.

Příspěvek: #44

Nemohu v tomto tématu sekundovat argumenty, ale bylo by dobré být na invazi připraven každý rok, neb: Štěstěna přeje připraveným!

Příspěvek: #45

Roztoč Varroa a kyselina mravčia spolu úzko súvisia. Podľa švajčiarskeho výskumného ústavu včelárskeho, 65% kyselinu mravčiu aplikujeme v úli zhora a 85% zdola. V oboch prípadoch je dôležité množstvo kyseliny mravčej, ktorou navlhčíme papierový obrúsok alebo kuchynskú hubku. Na jeden plne včelami obsadený nadstavok miery Zander = naše áčko, použijeme 20 ml kyseliny mravčej, ktorá sa pri tomto množstve odparuje asi tri dni. Po troch dňoch treba v aplikácii kyseliny pokračovať. Čiže, na jeden nadstavok JU, jeden nadstavok B, jeden nadstavok Dadant, dva nadstavky A, tri nadstavky L159, tri nadstavky Optimal, použijeme 40 ml kyseliny mravčej, čo je jeden krčmový pohárik nula štvorka. Je istejšie začať len s 20 ml, polovicou pohárika, pretože množstvo včiel v nadstavkoch nie je rovnaké. Denná vonkajšia teplota nesmie prekročiť 26 stupňov Celzia.
Z toho, čo som uviedol v tejto téme, vyplýva, že na jeden štvorcový decimeter plástovej plochy treba použiť 0,25 ml kyseliny mravčej. Jeden plást Warré má plochu 6 dm2, takže na jeden nadstavok Warré použijem 12 ml kyseliny mravčej.
Odparovač Nassenheider bol úspešne testovaný aj pri vonkajšej teplote 37 stupňov Celzia, ale všetky štúdie doporučujú aplikovať KM pri teplote pod 26 stupňov.
Vždy som mal celozasieťované dná. Melivo aj roztoče sledujem roky na podložke pod sieťou. Nikdy sa mi však nestalo, aby som mal prirodzený spád klieštika vo včelstve 10 jedincov a viac za deň. Možno tri, štyri kusy za mesiac. Z vlastnej skúsenosti viem toľko, že keď som posledné tri sezóny ošetroval včelstvá kyselinou mravčou, tak počty klieštikov vo včelstvách medziročne stúpali. V roku 2010 som sa rozhodol opäť pre fumigáciu avartínom. V nasledujúcich sezónach sa budem zas orientovať na kyselinu mravčiu.
Ak tu máme klieštika, tak tu už bude naveky. Musíme včeláriť aj s ním. Musíme celoročne, pravidelne, možno aj denne kontrolovať prirodzený spád klieštika na podložke pod zasieťovaným dnom. Varroa monitoring z Pracovnej spoločnosti nadstavkových včelárov nie je výmysel z roztopaše niektorého funkcionára. Netreba podceňovať sekundárne infekcie, ktoré sú pripisované roztočom Varroa. Genetická adaptácia je najlepším nástrojom na riešenie tohoto problému, ale to jednoducho trvá príliš dlho. Zákazník je náš pán a ten očakáva od včelára čistý a zdravý med. Doba si vyžaduje zmeniť manažment ošetrenia včelstiev a uprednostniť kyselinu mravčiu pred niečím, čo sa správa ako pesticíd. Už sú známe viaceré metódy ošetrenia kyselinou mravčou. Aj jednorázové, od večera do rána. Cieľom každého včelára sú predsa zdravé včelstvá v zdravej prírode.
Pri vyššom tlaku roztočov Varroa treba pomôcť včelstvu odolávať v období vrcholiacej sezóny - jún, júl, august. V našej dedine nás je desiatka včelárov s počtom rodín od dvoch do tridsať. Už 25 rokov spoločne postupujeme pri liečbe včelstiev. Pred rokmi som robil v dedine dôverníka, ako kočujúci včelár som vtedy navrhol riešenie, všetci s návrhom súhlasili a od vtedy sa každý rok dohodneme, v ktorom júlovom či augustovom týždni urobíme letné preliečenie. Jeden to urobí v pondelok, druhý a tretí v stredu a ostatní povedzme cez víkend, jednoducho, komu to ako časovo vyhovuje, dôležité je, že to urobíme všetci v priebehu 5 - 6 dní. Zo solidarity si navzájom podľa časových možností kontrolujeme spád pri prvom jesennom liečení. Prvé jesenné liečenie robíme tak, že keď niekto z nás námatkovo zistí, že vo včelstvách je plodovacia prestávka, oznámi to ostatným a hneď v priebehu troch, štyroch dní všetci včelstvá preliečime. Takýto stav bez plodu sa vo včelstvách pravidelne každý rok opakuje v druhej polovici septembra. To záleží od počasia. V učňovských rokoch, pred 25 rokmi, sme mávali spád aj 2000 klieštikov. Pri rešpektovaní jednotného postupu mávame už dlhé roky pri prvom jesennom liečení spád od 30 do 150 roztočov. Všetci sme dymiči. Ja som za posledné tri sezóny použil KM a vlani som mal spád 1000 jedincov pri jesennom ošetrení, ale ostatní kolegovia boli v rokmi udržateľných číslach. Táto skúsenosť ma doviedla k rozhodnutiu vrátiť sa k fumigácii avartínom. Druhé jesenné liečenie v októbri robí každý v čase, ktorý mu vyhovuje, pre ostatných spoločný termín nie je dôležitý, včelstvá už ďaleko od úľa nelietajú, robia len očisťovacie prelety.
Roztoče nie sú vírusy ani baktérie. Tento upír sa dokáže rozmnožovať len na včelom plode pod viečkom a žije na tele včely, ktorá to toleruje len do určitého počtu. Kyselina mravčia je zatiaľ ten najúžasnejší pomocník aj pri kombinovanom regulovaní udržateľných počtov Varroa vo včelstve. Považujem za samozrejmé, že nevýhody niektorých "zložitejších" postupov viac znepokojujú tých, ktorí očakávajú dôchodky od svojich včiel. Kto si však prečítal všetky moje reakcie na tomto fóre pochopí, že tu vediem diskusiu o informáciách týkajúcich sa chovu včiel a produkcie medu pomocou biologickej metodiky. Snažím sa pochopiť, ako včely fungujú biologicky a potom formulovať metódy riadenia, ktoré vyhovujú čo najviac biológii včelstva. Je to Yin Yang včelára.

Příspěvek: #46

(27.01.2011 22:50)MilanBencúr napsal(a):  Na jar a v lete kyselinu mravčiu nemožno používať, pretože by sa mohli nachádzať jej zvyšky v mede.

Na setkání VMS v lednu v Brně a např. z návodu odpařovače formidol je jisté, že tato vaše věta je nepravdivá.

Doktor Přidal na setkání VMS obsáhle pojednával o kladech i záporech léčby kyselinou mravenčí.
K jarnímu léčení tam byl, pokud si dobře poamatuji, poznatek, že při jarním použití KM i v dlouhodobém odpařovači - MG - se kyselost medu sice zvýší, ale pohybuje se téměř v přirozeném množství pro med. Tedy logicky pokud ukončíme aplikaci před snůškou, potom už med bude s množstvím kyseliny v množství přirozeném.
A poznatek těch, kdo kyselinou na jaře ošetřují - na jaře zřejmě bývá účinná.

Z návodu na formidol vyplývá, že jedno použití neovlivní množství KM v medu tak, aby množství KM v medu bylo vyšší než přirozené. Takže je to právě naopak - KM je jediná oficiálně povolená látka, kterou je možné opatrně použít i v púrůběhu sezóny mezi snůškami, pokud je to potřeba.

Příspěvek: #47

Prirodzená vlastnosť medu je jeho kyslosť, prečo ju máme ešte zvyšovať bezdôvodným liečením včelstiev na jar? Na Slovensku sme v celej varroa histórii robili preliečenie včelstiev na jar len dvakrát. Myslím, že v sezóne 1987 sme po jarnom prelete odviečkovali plod a preliečili sme avartínom a v sezóne 1988 sme v skorej jari natierali zaviečkovaný plod. Od vtedy veterinári nedoporučujú jarné liečenie včelstiev. Ak včelár prelieči svoje včelstvá v auguste a septembri zodpovedne, jarné preliečenie nie je potrebné. Počas zimovania sa prevažná časť nežiadúcich látok z úľa odbúra. Do letného slnovratu sa doporučujú liečiť len odložence, roje a zmetence, nie produkčné včelstvá.
Spomínam si na jedno obdobie z päťdesatych rokov minulého storočia, kedy mama ešte piekla každé dva týždne žitný chlieb doma v pekárskej peci. Do pece vošlo dvanásť pecňov, vydržal štrnásť dní čerstvý, nesplesnel, neuschol, bol v komore na polici prikrytý len ľanovou plachtou. Bol bez éčiek a žito sedliak vtedy pestoval bez postrekov a umelých hnojív. Z povrchu doma uvareného slivkového lekvára alebo bryndze sme najskôr zoškrabali pleseň keď sme si ich išli natrieť na chlieb. Z dnešného bioeko pozerania to boli tie najprírodnejšie a najzdravšie potraviny. Tým chcem povedať toľko, že organická chémia sa z fyzikálneho pohľadu nemusí vždy rovnako správať - synteticky vyrobená kyselina mravčia a kyselina mliečna môžu byť s prírodou identické /točenie svetla, rozloženie uhlíkových väzieb/, čo sa o kyseline šťaveľovej /zjednodušene fotografická vývojka/ povedať nedá. Takže o liečbe tu nemôže byť rozumná reč, pretože je otázne, ktorá z metód - suchý dym, vlhká para, hmlistý aerosol - zanecháva najviac nežiadúcich zvyškov v úli po chemickej reakcii. Včely z vonku do úľa chémiu nedonesú, zomrú. Preto sa na tolerované udržanie počtov klieštika v úli logicky zdajú najprijateľnejšie kyseliny, mravčia a mliečna, pretože sú aj prirodzenou súčasťou potravín pre človeka. Ich účinnosť je praxou overená a dostatočne vysoká.
Dym a aerosol v dnešnej etape poznania predsa berú včelári ako spôsob liečenia tiež poctivo. Jednoducho, hľadá sa schodná cesta. Čo sme to porobili s moderným poľnohospodárstvom?
Zaujímalo by ma, čo všetko nasaje včela a v akej koncentrácii, pri zbieraní vody zo stien úľa, rámikov a povalovej fólie v skorej jari. Odborné výskumy udávajú nemerateľné množstvo spolu pôsobiacich jedov v úli. Čo sa stane, keď je zdravie včiel vystavené chemickým polievkam pri chladení úľa, hasení smädu celej kolónie alebo na riedenie medu pre plod? To je téma, ktorou sa musíme zaoberať dnes a nečakať na výsledky výskumu v budúcnosti.
Ďalším otáznikom sú dotácie, ktoré sú len jedným zo spôsobov ako prinútiť členskú základňu pozerať sa na včelárenie cez peniaze bez perspektívneho rozvoja a v poslušnej nevedomosti. Ekologické smerovanie včelárenia sa rýchlo stáva celosvetovým procesom. Technológia včelárenia, ktorá používa organické liečivá a vylučuje chémiu, môže slúžiť len ku všeobecnému prospechu pre miestne obyvateľstvo a včely budú žiť ako včely. Kto objavil radosť z takéhoto spôsobu včelárenia, ten pochopil prosperitu a humanitu vo včelárstve.
Doporučujem vyskúšať si "flash" aplikáciu kyseliny mravčej z varroa dna úľa. Blesk metóda je výhodná predovšetkým v júli, po medobraní, kedy včelár môže využiť letný deň s teplotou pod +26 stupňov Celzia. Všetky známe ošetrenia kyselinou mravčou si vyžadujú niekoľko dní alebo dva týždne a včelár sa nedokáže vyhnúť tropickým teplotám, kedy je najväčšia pravdepodobnosť straty matiek a nevrátenie sa včiel do úľa. "Flash" blesková metóda šetrí čas aj nepríjemné starosti. Kto ju len raz vyskúša, ocení výhody ekoliečby včelstiev proti Varroa kyselinou mravčou. Pre záujemcov o bleskovú liečbu uvádzam internetový odkaz na viac informácií.

Příspěvek: #48

Už jsem to psal v jiné konferenci... Přijde mi, že KM má v obecném povědomí včelařů menší míru neškodnosti, než ji přisuzují výrobci. Leckdy mi to přijde až účelové - všeobecně se mezi "alternativními" včelaři preferují dlouhodobé odpařovače, ale pro "prokázání" neškodnosti KM se použije věta z návodu výrobce Formidolu o neškodnosti jednoho použití tohoto krátkodobého odpařovače... Je víc než vhodné při takovýchto debatách citovat návody výrobců nebo ještě lépe je používat celé...:

Takže:

• FORMIDOL
  

  Citace:Jedno ošetření nevyžaduje žádné zvláštní opatření k ochraně medu. Pochopitelné před ošetřením med vytočíme. Při opakovaném ošetření však již nesmíme připustit, aby ve včelstvech byly zásoby konzumního medu. Větší počet aplikací nedoporučujeme

  
  Zdroj: http://www.beedol.cz/wp-content/uploads/...ol-web.pdf
• MITEGONE
  

  Citace:Do not use when honey supers are in place, to prevent contamination of marketable honey or wax by unwanted residues. In
  spring, treatment must be discontinued at least 2 weeks before the anticipated honey flow.

  (Překlad: Nepoužívejte, pokud jsou ve včelstvu medné nástavky - z důvodu prevence kontaminace konzumního medu nebo vosku nežádoucími rezidui. Na jaře musí být léčba přerušena nějméně dva týdny před předpokládanou snůškou.)
  
  Zdroj: http://www.mitegone.com/pdfpages/Waiver%...Safety.pdf
  

U Mitegone jsem tuto větu nedohledal v českém překladu - podle mě to výrobci značně vypovídá...

Nehodlám se nijak zapojovat do debaty o "jedech" a jedech... Jen poukazuji na zdroje, ze kterých by stálo za to vycházet... Nejen u KM, ale i u dalších alternativních léčiv.

Příspěvek: #49

MYslím, že to, co napsal JDJD potvrzuje to, co jsem psal ve svém příspěvku, i to, o čem přednášel doktor Přidal na setkání VMS.
Těžko říct, proč to dávat do protikladu?

Příspěvek: #50

(28.01.2011 11:54)Radek Krušina napsal(a):  MYslím, že to, co napsal JDJD potvrzuje to, co jsem psal ve svém příspěvku, i to, o čem přednášel doktor Přidal na setkání VMS.
Těžko říct, proč to dávat do protikladu?

Tu je právě to veliké umění, nasadit KM v pravý čas, na správné místo a správným způsobem, ve správné koncentraci a s ohledem na dané včelstvo a konkrétní čas a počasí. To se člověk nenaučí hned, pokud vůbec ... Účinnost je, resistence nezaznamenána. To jsou významné faktory pro ... Jen se ji naučit používat ... A z praktického hlediska je asi třeba mít reservy, protože občas se holt stane, že nějaké včelstvo to neustojí. Mi se to stalo vloni jakna jaře, tak na podzim, kdy za naprosto stejných podmínek v řadě včelstev vždycky jedno ten Nassenheider neustálo. Nevím, proč a nikdo mi zatím nedal odpověď, ale holt je třeba číst, dívat se, přemýšlet a mluvit spolu ...

Příspěvek: #51

Zamotáme se do reakce na reakce na reakce...

Můj příspěvek reagoval na větu RK:

(28.01.2011 9:26)Radek Krušina napsal(a):  

(27.01.2011 22:50)MilanBencúr napsal(a):  Na jar a v lete kyselinu mravčiu nemožno používať, pretože by sa mohli nachádzať jej zvyšky v mede.

Na setkání VMS v lednu v Brně a např. z návodu odpařovače formidol je jisté, že tato vaše věta je nepravdivá.

Byť je to částečně v dalším textu RK rozebráno dále, přišlo mi, že podstatné a přesné informace tam nejsou - a ty jsem uvedl v citacích. Nejde o protiklad, spíše o upřesnění. Důvody viz první odstavec mého příspěvku č. 44.

(Na VMS jsem nebyl - obsah zmiňované přednášky neznám, takže na ni moje reakce mířena nebyla.)

PetrM upravil 28.01.2011 14:36 tento příspěvek z důvodu: Opravil jsem citaci, tak aby byla jasná a přidal odkaz na příspěvek č. 44.

Příspěvek: #52

(28.01.2011 12:54)jdjd napsal(a):  (Na VMS jsem nebyl - obsah zmiňované přednášky neznám, takže na ni moje reakce mířena nebyla.)

Zkuste si projet fotky, které jsem, byť v dosti špatné kvalitě, udělal v Brně, tam je zachycen výklad Ing. Přidala, jeho odkazy na literaturu a jeho hodnocení této literatury. Je to tam, myslím, dosti přehledné ... Odkaz je v sekci III. setkání VMS.

Přímý odkaz na uvedené fotografie.

Havelka Jan upravil 28.01.2011 13:47 tento příspěvek z důvodu: Doplněn odkaz pro větší přehlednost.

Příspěvek: #53

(27.01.2011 22:50)MilanBencúr napsal(a):  Každému je určite známe, že na ovládanie roztočov Varroa na udržateľnej úrovni organickou kyselinou mravčou je potrebné viac zásahov do včelstva v priebehu roka. Záťaž pre včelára a pre včely nie je o nič väčšia ako pri používaní pesticídov. Štatistika zjednodušene hovorí, že od februára do augusta, každý mesiac, 7 krát do roka, sa počet roztočov Varroa vo včelstve zdvojnásobí. To znamená, že keď zimu prežilo do februára 100 roztočov v marci ich bude 200, v apríli 400, v máji 800, v júni 1600, v júli 3200 a v auguste 6400 jedincov. Vieme, že už počet 6000 jedincov Varroa je na včeliu kolóniu príliš veľa. Také včelstvo by neprezimovalo, aj keby sa nám podarilo v septembri znížiť počet roztočov zo 6400 na nulu. Včelár musí teda urobiť potrebné opatrenia, aby počty "zimujúcich roztočov" boli pokiaľ možno čo najmenšie a musí si tiež uvedomiť, že počet roztočov môže biologicky znižovať kedykoľvek počas sezóny. Ak napríklad v máji urobí odloženec alebo včelstvo odrojí, ostráni touto technikou zo včelstva povedzme 300 z 800 roztočov. Tak dosiahne, že v auguste bude vo včelstve "len" 4000 namiesto 6400 roztočov, čo pre celkové zdravie včelstva prináša značnú výhodu. Odľahčovaciu liečbu kyselinou mravčou v auguste je možné urobiť najviac počas štyroch dní idúcich za sebou. Po tejto liečbe je nutné včelstvá zakŕmiť v priebehu 2 až 4 týždňov. V septembri, po zakŕmení včelstiev, treba liečbu opakovať. Na jar a v lete kyselinu mravčiu nemožno používať, pretože by sa mohli nachádzať jej zvyšky v mede. Ja osobne nepoužívam dymák, ale rozprašovač. Od skorej jari a počas celého leta je možné v ňom používať roztok 12 % kyseliny mliečnej. Kyselina mliečna nevadí včelárovi, ani včelám, môžete ju pokojne počas prehliadky včelstva rozprašovať na plod aj na matku. Rozprašovač pre včelára je ako postrekovač pre ovocinára alebo záhradkára. Kým sa dočkáme reality, že aj naša európska včela bude varroatolerantná, musíme s burinou zápasiť každý rok.

Zajímali by mě Milane a ne možná jenom mě tvé skušenosti a metody použití 12% kyseliny mléčné. Tvé výsledky- jak je efektivní v boji proti v.d.
Nemůže nějak rozprašování kyseliny mléčné během léta znehodnotit med uložený v plástech ?

Příspěvek: #54

Ako som uviedol, nepoužívam na upokojenie včiel dymák, ale rozprašovač. Kyselinou mliečnou neliečim. Je to v skorej jari moc prácne, neúčinkuje pod viečkom a treba jemne "poprášiť", nie postriekať a zmočiť, priamo včely na všetkých plástoch v plodisku. Dávka na jeden rámik môže byť 5 ml, predávkovanie nie je nebezpečné. Jedno plodisko sa dá zvládnuť za 5 minút. Je účinné tento postup opakovať každých 14 dní v plodisku pri jeho prehliadke až do nadstavenia medníkov. Toľko priaznivých, slnečných a teplých dní v skorej jari nemáme. Možnosť, používať ju v rozprašovači preventívne pri častých kontrolách včelstiev hlavne koncom apríla a v máji, na upokojenie včiel rozlezených po horných latkách v plodisku, je prospešné skôr na upokojenie včelárovho svedomia a pri takomto postupe sa určite nedostane do medových zásob. Najúčinnejšie pôsobí pre teplotách 5 až 15 stupňov Celzia. Pri vyšších teplotách je málo efektívna, podlieha rýchlej skaze. Kyselina mliečna má vyše 90% účinnosť pri znižovaní počtu roztočov z tela včiel. V medníkových nadstavkoch kyselinu mliečnu nikdy nepoužívame, len v plodiskových, preto sa používa na liečenie v skorej jari. Vzhľadom k jej vysokej účinnosti pri likvidovaní roztočov Varroa z tela včiel máme možnosť použiť ju pri zberaní a osadzovaní rojov a zmetencov. Pri 15% koncentrácii je to vynikajúci produkt na použitie v októbri a je vysoko efektívna v novembri.

Příspěvek: #55

(26.01.2011 14:57)architekt odpadu napsal(a):  Pane Gruna, díky. Oslovil jsem Vás v Brně s dotazem po možnosti přístupu k Vaší prezentaci, mohl byste ji zpřístupnit na tomto fóru?

Mám v úmyslu v nejbližší době nabídnout článek na toto téma redakci Moderního včelaře. Samotná prezentace by asi byla málo srozumitelná pro ty, kteří na III. setkání VMS nebyli. Účastníkům setkání můžu na vyžádání prezentaci poslat e-mialem.

Příspěvek: #56

Expanzia roztoča Vd. Pred rokmi som mal to "šťastie" vidieť na tele osy vyletujúcej z postihnutého včelstva, živých roztočov. Vysoký výskyt osích hniezd úzko súvisí s dostatkom potravy pre svoje potomstvo a to nie len vo forme glycidov ale hlavne proteínov. A tie v čase premnoženia VD vo včelstvách je v úľoch dostatok, osy vyhľadávajú hlavne ešte žijúce poškodené včely odsúdené na zánik. V takýchto úľoch je obranný pud včelstva už narušený a osy sa odvážia i na plásty. Pravdepodobne samičky Vd pociťujú potrebu záchrany a takto sa snažia dostať mimo takéto včelstvo, pretože ak zahynie včelstvo, zahynie i populácia klieštikov.

Je známe, že osy v čase sliedania keď chovajú stovky osích matiek a osích samčekov potrebujú hlavne proteíny, zalietavajú do včelstiev v širšom okolí a samičkám sa podarí dostať do včelstiev, kde je varoáza menšom štádia rozvoja. Ale toto sú len moje myšlienky vonkajšieho pozorovateľa a pravda môže byť iná. Jedno je pravda, že v čase masívneho nástupu ( z objektívnych príčin, npr. zanedbanie ochrany včelstiev zo strany ich majiteľov) varoázy vo včelstvách, je i masívny rozvoj osích hniezd. Možno niekto z vás má nejaké skúsenosti s týmto javom, pridajte svoje poznatky na doplnenie tejto mozaiky.
Kto má záujem o túto problematiku, kliknite si na dolu uvedený link. Anton

http://www.vcely.sk/index.php?name=News&...=0&thold=0

Příspěvek: #57

Ešte v roku 1987 získal kolektív katedry bioekológie Univerzity v Bruseli dostatočné množstvo pre parazita klieštika príťažlivej látky na biologický spôsob boja proti varroatóze. Táto metóda funguje tak, že biolátka sa rozpráši na rámik s plodom v izolátore, značne zvyšuje príťažlivosť plodu pre parazita a rámik je pre klieštika pascou, po zaviečkovaní sa z úľa odstráni. Je to spoľahlivá biologická metóda, pretože klieštiky sa nemôžu vzoprieť vlastnému rozmnožovaciemu pudu. Ak je táto cesta biologického boja proti klieštikovi známa už vyše dvadsať rokov, prečo sa tento pozoruhodný objav ešte nedostal do praxe? Ak je táto metóda skutočne BIO a EKO, tak je pre včelstvá prijateľnejšia ako kyselina mravčia! Pri dnešnom poznaní je ako BIO najprijatelnejšia kyselina mravčia a mohla by byť aj vyše dvadsať rokov stará metóda z katedry bioekológie Univerzity v Bruseli. Neriešme problém cestou narastajúcej chémie v medzistienkach a aerosolov na zvyšovanie skleníkových plynov, ale urobme ju schodnejšou, ak také účinné možnosti máme. To by bolo výborné riešenie. Včelár natrie návnadou povedzme podložku pod zasieťovaným dnom a klieštiky tam odpochodujú.
Môže niekto tento príbeh podrobnejšie a hlavne odbornejšie komentovať?

Příspěvek: #58

Díky tomuto příspěvku jsem si přečetl své příspěvky ze začátků na fóru a velmi se pobavil, jak byly začátečnicky naivně úsměvné.
Uvádím to proto, že ani teď nemohu na výzvu MB odborněji reagovat, ale inspiroval mne např. k podobnému dotazu. V MV č. 7/2010 je informace ve článku Novinka z Francie o použití výtažku z libavky polehlé. Výrobek, který je v souladu s trvale udržitelným zemědělstvím, byl dokonce oceněn zlatou medailí. Kde jsou další informace (např. o získání tohoto výrobku). Neměla by redakce MV zahájit pátrání ve prospěch všech. Co ty na to, Ivane?
PS: Je to mimo Avartin, necháme na moderátorovi zřízení nového tématu, pokud se vyvine?

Příspěvek: #59

Díky za tip, jakmile se dopídíme věrohodné zprávy o výsledcích použití tohoto výtažku, určitě budeme informovat.
Ivan Černý
redakce Moderního včelaře

P.S. Vyhledávač mi na libavku polehlou nabídnul přes 900 českých odkazů, prodává se v mnoha zahradnictvích a podle popisů je to úžasná věc nejen pro včely, zkrátka povinnost pro každou zahrádku.

Příspěvek: #60

Nález prvního kleštíka ve spadu. Mrtvého, takže předpokládám, že spadnul při přeorganizovávání rámků. Při příští kontrole zásob prohlédnu ještě řádně plod. Tak jsem na to letos zvědav.