Příspěvek: #761

(22.01.2017 21:56)goro napsal(a):  súhlasím, len na margo toho, že ak chovám singerky, nebudem používať dadant úly...

Ja ich v Dadantoch mám. Pracujú v nich vynikajúco.

Příspěvek: #762

Jaro keď ich teda máš mohol by si trochu zhodnotiť, ako je to s potrebnou plástovou plochou a líniou. Mám na mysli že či napr. tej Singerke stačí jeden nadstavok jumbo, alebo ako sa ti ktorá línia osvedčila čo sa týka dadantu, prípadne či je tam vôbec rozdiel. Ja mám iba miestnu zmes a prvý rok jednu Sklenárku tak zatiaľ môžem porovnávať iba medzi mojimi matkami ktoré sú takmer všetky od jednej matky.

Příspěvek: #763

Andrej, skopírujem tu hodnotenie matiek, ktoré som pred časom uvádzal na slovenskom fóre. Ide o skúsenosti v 1000mnm na mojej lokalite:

"Matky tých línií som kupoval od uznaných chovateľov. ... Ale budem konkrétny, aby som do toho vniesol viac svetla. Línia Carnika Sokol a línie Čiernik (odvodená od Sokola). Včely mierne, dobre využívajú medovicovú znášku. Avšak vysoký podiel rojivosti a najmä veľmi vysoký podiel včelstiev s vápenatením plodu, čo by som hodnotil ako najväčšie negatívum. V prvom aj druhom roku vynikajúce plodovanie, neskôr výrazný pokles, ešte väčší podiel rojivosti. Podiel vlastností u voľne párených dcér F2 veľmi nízky. Zvýrazní sa rojivosť (aj u matiek v prvom roku) a plodovanie zhorší. Inklinovanie k vápenateniu plodu ostáva rovnaké, stále vysoké. Singer: bol som upozornený na veľkú rozbiehavosť tejto línie. Nepotvrdilo sa mi. Matky v prvom roku plodujú veľmi dobre, najmiernejšia línia, akú som skúšal. Rojivosť v prvom roku takmer nulová (aj u dcér F2 a F3). V druhom roku dochádza k výraznéj strate vyššie spomenutých vlastností s výnimkou miernosti, tá zostáva, či už s pribúdajúcim vekom matky alebo v nasledujúcich generáciách. Je to línia vhodnejšia na nektárové znášky, ale vie využiť aj medovicu, no nie tak dobre, ako iné línie. Sklenár: mierna nerojivá línia, ale slabý čistiaci/hygienický pud. F2 dcéry si zachovávajú vysoké percento vlastností po matkách, ale pomerne veľký podiel (i keď výrazne menší ako u predošlých línií) "nariedenia" vlastností u F3. S pribúdajúcim vekom matky klesá dosť výrazne (už v druhom roku) množstvo kladených vajíčok. Línia vhodná asi rovnako na nektárovú aj medovicovú znášku. Vigor: mierna, málo rojivá, drží si dobré vlastnosti do vyššieho veku ako predošlé. U voľne párených dcér menší podiel nariedenia vlastností (F2 a F3 dcéry si celkom slušne držia vlastnosti matiek, niektorí včelári mi však referovali opačnú skúsenosť). Čistiaci pud excelentný. Najlepšia línia na medovicovú znášku. Zimovanie (spotreba zásob a rýchlosť rozvoja) - najvyššia spotreba: Singer (najviac, veľmi zlé hospodárenie so zásobami), Carnika Sokol (Čiernik), Sklenár, Vigor (najmenej), rýchlosť rozvoja na jar: Vigor + Singer (najvyššia), Sklenár, Car. Sokol, Čiernik (najnižšia, ale stále dobrá). Využitie jarných znášok: Singer (absolútny top), Sklenár, a potom ostatné na rovnakej úrovni, využitie letných znášok: Vigor, Sklenár, Carnika Sokol, Carnica Čiernik, Singer."

K Tvojej otázke ešte dodám, že línii Singer, Sklenár i Vigor v mojich podmienkach plodisko Dadant postačuje. Robím však intenzívne odložence, takže je to možno skreslené. Je totiž veľký rozdiel v sile a intenzite plodovania v 1000mnm a v 200mnm.

Příspěvek: #764

Práve pre toto hodnotenie som sa pýtal na to či niektorú líniu uprednostňuješ do dadantu. Mám zatiaľ len skúsenosti jednu sezónu aj to som na dadant prechádzal z NN.

Příspěvek: #765

C. Sokol a Čiernik som vylúčil úplne, už ich nerozchovávam. Do budúcna plánujem rozchovávať iba dve línie: Vigor a jednu z línií Sklenár alebo Singer, kvôli jarnej znáške. Vigor je top na medovicu. Jarnú nektárovú znášku však nevie dobre v mojich podmienkach využiť. Tam sa mi javí ako lepšia možnosť práve jedna z tých dvoch línií. Singer má síce lepší jarný rozvoj ako Sklenár a lepšie vie jarnú nektárovú znášku využiť, ale je veľmi zlá v hospodárení so zimnými zásobami. A taktiež zaostáva vo využití medovicovej znášky. Tam je lepšie na tom Sklenár. Sklenárky len o málo horšie využijú jarnú znášku, ale podstatne lepšie hospodária so zásobami a navyše, narozdiel od Singer, vedia slušne využiť aj medovicovú znášku, i keď v tej zas nemajú na Vigorky. Takže s najväčšou pravdepodobnosťou ostanem pri líniách Vigor a Sklenár. Iné línie už neplánujem rozchovávať s výnimkou miestnych matiek, ktoré by sa ukázali extrémne úspešne Pri tých troch líniách Vigor, Singer, Sklenár, nevidím rozdiely v dadantoch, NN či VN zostavách. To sa mi nezdá ako významný aspekt, ak ich medzi sebou porovnávam. Pri tom porovnaní to výjde rovnako, nech sú v akejkoľvek zostave. Jednoducho to, čo je vyššie, platí ak porovnám včelstvá daných línií v dadantoch medzi sebou, tak isto ak porovnám medzi sebou včelstvá daných línií v NN zostavách a podobne.

Příspěvek: #766

Jaro Stoklasa ked sa ti budu krizit Vigorky so Singerkami tak potomstvo bude nadmieru bodave radsej sa rozhodni pre jedenu liniu lebo potom to nebude ani ryba ani rak,v tvojej nadmorskej vyske tam vela z jarnej znasky nebude ja by som sa zameral na malinu a medovicovu znasku ...

Příspěvek: #767

Z maliny nie je moc nikdy. Je to mýtus. Malina je najpreceňovanejšia včelárska rastlina na Hornej Orave. Neviem ako to bolo v minulosti, ale posledné roky je len doplnkovou rastlinou a vlastne od môjho začiatku vo včelách nikdy nemala malina výrazné zastúpenie. Jarné znášky naopak v posledných troch rokoch dominujú. Vlani napríklad bola len jarná znáška. Vŕba + javor je prvá výrazná znáška, nie každý rok, vlani ale napríklad parádna a najlepšia, potom pichliač s doplnkom maliny (pichliač je hlavná medonosná rastlina v mojich podmienkach) a medovica s letnými bylinami tretia (hlavná znáška) a biela ďatelina s neskorými bylinami posledná + jedľa (skôr doplnková). Do budúcich rokov budú jarné znášky dominovať v horách čoraz viac. Z každých troch rokov sú dva, kedy jarná znáška presiahne tzv. hlavnú, letnú znášku...

Příspěvek: #768

(22.01.2017 21:56)goro napsal(a):  súhlasím, len na margo toho, že ak chovám singerky, nebudem používať dadant úly...

A singerky sú nejaké zázračné matky ktoré dokážu klásť viac ako 3000 vajíčok denne?
A ak by to aj bola pravda,tak čomu by vadilo ak by matka mala rozšírené plodisko o jeden NN nadstavok,ktorý ak klesne potreba plodovania po slnovrate premeníme na medník? Toto predsa nemôže byť dôvod,aby niekto nepoužíval úle dadant pretože má matky singerky,to sa mi vidí na hlavu postavené,aby sa podľa matiek vyberal typ úľa.
Mám kolegu ktorý mal aj líniu singer v dadante na 10 plástoch 42x35 a nesťažoval si,že by snád plodisko matkám nestačilo-na vrchole rozvoja matka zakládla 2-3 plásty v medníku-nie je to len o tom,že matka pri takomto plodisku nemá kde klásť,je to hlavne o tom,že silné včelstvo treba oslabiť,inak sa aj pri dostatku priestoru pre kladenie včelstvo vyrojí a v tom je určitý rozdieľ, ktorý treba rozpoznať.

Příspěvek: #769

Mne v životě nenapadne abych si oslaboval snůšková včelstva kvuli tomu aby se nerojila .To teda nikdy néé. Špatné nebo rojové včelstvo je lepší rozeberat na oddělky nebo naopak napravít a posílit oddělkem. Nedávám do plodiště mezistěny a nerojej se mi i když nic neoslabuju. Vemte včelstvu na horách v dadantu dva plodové plásty ,místo nich vložte mezistěny. Pak příjde týden a víc studeného bezsnůškového počasí a vyrojí se vám skoro všechno jak přez kopírák. Také nelze porovnávat starší včelstvo v nízkonástavkovém úle na tmavých plástech a minulý rok založený dadant na světlém díle. To potom strašně skresluje jak charakterystiku úlu tak i linyji včelstva. Dole v nížině to tak nevnímají a nepoznají.

Příspěvek: #770

Pre mňa z hôr prekvapivé závery. Ak by som ja niečo nepodnikol a nechal silnejšie včelstvá prirodzenému vývoju len s vytváraním dostatočného priestoru, tak s vysokou pravdepodobnosťou sa mi včelstvo v máji neželane vyrojí. Ak je to tak, potom hlavná príčina je v génoch matiek?

Příspěvek: #771

Je to dobrou snúškou. Děla to mnoho mezistěn a je to také jen tvůj pocit. Proč v nížině mají včelstva i na 66 ti plástech 39x24 a neoslabují je vůbec? Mě se vyrojí nebo chce rojit tak 10% včelstev a nic neoslabuju a nekontroluju. Já jsem však v podmínkách slabé snůšky

Příspěvek: #772

(23.01.2017 17:42)Jozef 333 napsal(a):  

(22.01.2017 21:56)goro napsal(a):  súhlasím, len na margo toho, že ak chovám singerky, nebudem používať dadant úly...

... predsa nemôže byť dôvod,aby niekto nepoužíval úle dadant pretože má matky singerky,to sa mi vidí na hlavu postavené,aby sa podľa matiek vyberal typ úľa.
... je to hlavne o tom,že silné včelstvo treba oslabiť,inak sa aj pri dostatku priestoru pre kladenie včelstvo vyrojí a v tom je určitý rozdieľ, ktorý treba rozpoznať.

Mel jsem pet let singrovky v jumbu, byl to porod. "Vycitovat", kdy jim vzit maso, aby nesly do rojeni, byla kazdou sezonu alchymie - tedy pri mem extenzivnim zpusobu vcelareni a vzdalenych stanovistich. V KS fungovala bez problemu (2 VN L232).

Ted mam jine vcely i v mensich plodistnich sestavach a je klid. Paradoxne jsou ale "jen" vyselektovane - z jinych singrovek... Uz je za ne ale nepovazuji. Jdu do pate sezony, kdy mam cca 60 vcelstev jako singl system s MK a vedle toho porovnavam cca 30 vcelstev v double systemu bez MK (plus dalsi v NN). A ac maji doubly spoustu vyhod, ktere v singlech proste nejdou delat (a navic jsem jim "fandil"...), singly z techto dvou ulovych sestav vyhravaji.

---

Pokud nekdo povazuje za "pohodove nerojive vcely" takove, kterym musi kazdorocne odebirat maso, aby nesly na vetev, OK, jeho volba. Ale ja to nevnimam jako nerojive vcely...
I silna vcelstva, ktera v sezone potrebuji 9-10 NN (L 167), to "umi" bez rojeni. Ale kdo by je chtel? Vlastne jo - Milan H.

Příspěvek: #773

Včelky ak sa môžem spýtať,tak ako sa pracuje v singl systému z MK? Zaujíma ma najmä jarné rozširovanie a pridávanie medníkov.Nie je do toho času v MK plod? A ak je,tak na ktorej pozícii je potom MK,je to vrchný nadstavok,alebo je to nadstavok nad vysokým plodiskom.Ďakujem.

Příspěvek: #774

MK mam trvale nad vysokym plodistem. Plod v ni mozna obcas byva (tedy asi - moc to neresim) - nejspis to tedy neni presne MK, jak ji vnima L. Dvorsky, ale rekneme tedy prvni nizky nastavek, ktery patri vcelam. Je to ale o prioritach - zkousel jsem MK i jako nejvrchnejsi mednik, nevyhovuje mi to.

Příspěvek: #775

(23.01.2017 19:57)Zdeněk Barnat napsal(a):  Je to dobrou snúškou. Děla to mnoho mezistěn a je to také jen tvůj pocit. Proč v nížině mají včelstva i na 66 ti plástech 39x24 a neoslabují je vůbec? Mě se vyrojí nebo chce rojit tak 10% včelstev a nic neoslabuju a nekontroluju. Já jsem však v podmínkách slabé snůšky

Zdeňku, ani zďaleka nemám toľko toho so včelami v horách preskákaného ako ty, ale už som stihol získať aspoň približnú predstavu o tom, čo sa dá od včiel v horách očakávať a čo nie. Ktoré opatrenia napríklad i proti rojeniu pomôžu a ktoré nemá význam ani skúšať. Preto sa domnievam, že ak to je u teba tak ako píšeš, tak to môže nastať iba za situácie, že používaš LBV metódu. Práve jej charakteristické črty sú, že sa nič nemusí oslabovať a ak sa LBV "chytí", tak nemusíš ani nič kontrolovať...
Totižto i napriek celkom prekvapivo negatívnym referenciám na jej používanie vo fóre v poslednom období sa jej nechcem len tak ľahko vzdať. Po jej celoplošnom úspešnom otestovaní minulú sezónu a jej "nacvičení" mám už celkom vyhranenú predstavu, u akých včelstiev, za akým cieľom, by som jej silný PR efekt využil a tento postup uprednostnil pred inými PR opatreniami, či ich navzájom spojil...

Příspěvek: #776

(23.01.2017 19:22)Zdeněk Barnat napsal(a):  ... Nedávám do plodiště mezistěny a nerojej se mi i když nic neoslabuju. Vemte včelstvu na horách v dadantu dva plodové plásty ,místo nich vložte mezistěny. Pak příjde týden a víc studeného bezsnůškového počasí a vyrojí se vám skoro všechno jak přez kopírák. ...

Zdeňku, chápu to dobře?
Ty nedáváš do plodiště vůbec žádné mezistěny?

Příspěvek: #777

Dokud jsem dával furt se to rojilo. Dávám jen odělkům a krmím. Včelstva milují tmavé dáílo a je pro ně také přirozené. Světlé dílo má včelstvo v přírodě prvním rokem a pak už 20-30let je na starém díle. může se rojit každý rok a stejně to původní včelstvo sedí stále na starém díle dokud se neztratí matka. pak teprve to skončí a buď to zničí motýlice a nebo se tam hned usadí nový roj a vesele na tom starém díle žije dál. V USA a v mnoha jiných zemích apsolutně neznají pojem obměna díla. To je jen náš folklor a pocit jak si včel hledíme. Kde je mor tak ho mají i na mezistěnách. V přepočtu na včelstva a km čtvereční máme daleko více moru než v USA

Příspěvek: #778

Zaujímavá myšlienka. Myslím tú, že obmena diela v horách a v prostredí slabej znášky podporuje rojenie. Ja rvem do včiel rámiky na stavbu čo to ide. A musím sa obracať, aby sa mi to nerojilo. Väčšinou to ustojím a zvládnem, mám už na to spôsoby, ale je to pracné. Tento rok to skúsim teda inak... Dík za skúsenosť. Keď tak teraz premýšľam, vo včelstvách, ktoré som choval na diele bez rámikov (warre), kde logicky obmena starého diela sa nedá robiť spôsobom ako pri konvenčnom včelárení, sa mi vyrojili za 5 rokov iba 2 včelstvá a to som včelám v rojení nijak nebránil. Hm, nikdy ma nenapadlo dať si to takto do súvislostí. Skôr som si to vysvetľoval inými vecami. Človek sa učí stále.

Příspěvek: #779

(25.01.2017 12:19)Zdeněk Barnat napsal(a):  Dokud jsem dával furt se to rojilo. Dávám jen odělkům a krmím.

A co teda dáváš do plodiště namísto těch vodebranejch rámků pro voddělky?

Příspěvek: #780

Špatné nebo rojové včelstvo rozeberu do odělků (moc jich nepotřebuju) a těm dám stavět mezistěny a pomáhám jim cukrem. Všechna včelstva která šlapou vůbec nevotravuju a neoslabuju . Jen hlídám stáří a kvalitu matky(podle síly a přínosu) neprohlížím to furt. Řeším jen to co znatelně zaostává a nebo se mi něco nezdá. Po spojených a padlých včelstvech zbývají souše a ty lepší se dají zase použít, hotší se vyvaří.