Příspěvek: #1

Do tejto témy by mohli prispievať včelári z vyšších nadmorských výšok (600 mnm a viac). Aké úle používate, akú metodiku počas roka a pod. Ono totiž inak to funguje nižšie a inak vyššie. A väčšina rád je síce mienená dobre, ale sú od včelárov "zdola". A hore je to trošku o inom.

Zhrniem svoje poznatky k tomuto vláknu z mojich doterajších skúseností. Včelárim v nadmorskej výške 800 metrov a viac. Priemerné výnosy v tejto oblasti pre rôzne typy úľov sú podľa dlhoročných skúseností kolegov cca 20kg na včelstvo, v dobrých rokoch 30kg. Prvé prelety tu bývajú cca koncom marca. Zima je dlhá a tuhá (do -30C a snehom pokojne zásobíme aj olympiádu v Soči, ak bude treba, vraj tam majú so snehom problémy). Začal som v 2010 s jedným včelstvom, potom som počet pomaly zväčšoval. Začínal som s LG 2/3 a rámikmi. V súčasnosti sa učím na týchto včelstvách:

1. roj 2013, Jumbo, trámiky
2. včelstvo LG 2/3, 3NN, svätojánska metodika
3. včelstvo LG 2/3, 4NN, rámiky, ale bez medzistienok
4. včelstvo Warre, 3vN, trámiky
5. včelstvo Jumbo + 1NN LG 2/3, trámiky
6. odloženec 2013, LG 2/3, 3NN, rámiky, ale bez medzistienok
7. roj 2013 Warre, 2vN, trámiky
8. roj 2013 Jumbo, trámiky
9. včelstvo B10 izolovaný, plodisko + medník, rámiky s medzistienkami
10. včelstvo B10 izolovaný, plodisko + medník, rámiky s medzistienkami

Moje doterajšie skúsenosti v bodoch:

1. Zasieťované dná sú skôr na škodu, ako na osoh, prechádzam na odnímateľné celodrevené nízké dná. Dno má na včelstvo v horách obrovský vplyv.
2. Očká je lepšie nepoužívať. Jedine ak včelstvo zimuje v zostave dno + 1NN a na ňom 1VN (Jumbo), tak je možno nechať v NN otvorené očko, ale nie je to nutnosť. Očká majú na rozvoj menší vplyv, ako typ dna.
3. Priedyšný strop je výhodnejší oproti fólii. V kombinácii s celodreveným dnom je dokonca nutnosťou.
4. Neuteplené úle postačujú, nie je treba zateplené, no je potrebné, aby nadstavky boli kvalitné a nepokrútené, nepopraskané a aby na seba čo najlepšie prisadali (aby medzi nimi neboli medzery!!!). Je lepšie kvalitný nadstavok s rybinovým spojom a stenou 1,5cm hrubou, ako nekvalitný nadstavok so stenou 3cm hrubou. Hrúbka steny, pokiaľ nadstavky dobre "sedia", nehrá rolu. Ak dobre "nesedia", hrubá stena to nezachráni.
5. Snažiť sa o silné včelstvá (cca 5NN a viac) je utópia. Nepomáhajú žiadne rotácie ani iné metodiky. Znáškové pomery nepustia, ani chladné noci po celý rok. Noci nad 10C sú skôr výnimkou ako pravidlom.
6. Spotreba zásob na trámikoch je omnoho nižšia, ako na rámikoch.
7. Na vyšších rámikoch sa včelstvám darí viac, ako na nižších, no treba prísť na správnu metodiku.
8. Každá chyba sa tu vypomstí dvakrát (najmä pri vysokých nadstavkoch, pri unáhlenom rozširovaní a podobne).
9. LG sú zbytočne veľké úle a do horských podmienok sú nie celkom vhodné. Ak by som začínal znovu, LG by som si už pravdepodobne nezvolil.
10. Ideálne sa zatiaľ javí do týchto podmienok Dadant systém (nie v zmysle typu úľa, ale v zmysle metodiky chovu) s trámikmi.

Příspěvek: #2

Dobra tema, naozaj je to dost velky rozdiel vcelarit niekde vo vyssich nadmorskych vyskach. Pridam teda aj par mojich postrehov. Detaily o mojich vcelach uvadzam dolu v podpise. S priemernymi vynosmi suhlasim, aj ked myslim, ze mozu byt v dobrych rokoch aj vyssie (odhadujem podla mnozstva medu vytoceneho zo silnych vcelstiev). V mojom pripade su skor nizsie, kedze som sa este stale poriadne nenaucil zvladat rojovu naladu, aj ked trosku viac serioznejsie som sa vcelam zacal venovat az posledne 2-3 roky, zaciatky boli skor experimentovanim resp. minimom zasahov do vcelstiev a nahananim rojov

K vyssie spomenutym bodom (okrem tych, ku ktorym sa neviem vyjadrit resp. nemam skusenosti):

1. mam neodnimatelne dna
2. ocka nepouzivam
3. pouzivam dreveny strop - drevene latky pripadne sololitova tabula, uteplenie len v zime, pod uteplenie davam noviny
4. ule mam uteplene
5. naplnenie dvoch VN nie je problem
6. pouzivam ramiky
7. suhlasim

Male zhrnutie:
Vzhladom na to, ze vcelarim od zaciatku v rovnakom type ulov, nemozem porovnavat, ale len zhodnotit. Na zaklade doterajsich skusenosti mozem vyjadrit spokojnost s danym typom a rozmerom mojich ulov. Zimovanie vciel je velmi dobre - za tie roky mi v zime padli asi 3 vcelstva, aj to bolo skor mojou zaciatocnickou chybou, ze som zazimoval slabe odrojene rodiny. Podotykam, ze krmim systemom 9kg cukru na kazde vcelstvo max do polovice septembra. Jarny rozvoj je sice posunuty no aj napriek chladnemu pocasiu rychly - niekedy sa aj sam cudujem. Medniky nastavujem cca koncom aprila. Co sa priestoru tyka, myslim, ze dva VN nepostacuju, v juni su uz ule naozaj natrieskane - buduci rok uvazujem nad vyskusanim dodatocnych polovicnych mednikovych NN k tym 2VN. Co sa znasky tyka, jar byva, aspon u mna, slabsia, co potvrdil aj tento rok - prve medobranie v polovici juna a ani silne vcelstva nemali zaplnene medniky, tie ktorym sa podarilo vyrojit takmer nic. V lete je to lepsie a vcely dokazu naplnit vysoky mednikovy nastavok uplne v pohode, samozrejme ak vyjde pocasie, kedze vo vyssich polohach castejsie prsi a casto byvaju aj dlhsie chladne obdobia, kedy vcely vela zasob spotrebuju.

Příspěvek: #3

Hm, pohrával som sa aj s myšlienkou dvoch B10 nadstavkov neuteplených na odnímateľnom celodrevenom dne. Do slnovratu bez mriežky, po slnovrate s mriežkou. Zimovanie v obidvoch nadstavkoch. Veľkosť úľa by bola pevná. S tvorbou odloženca ako zábrany rojeniu a výchova mladých matiek. Pred kŕmením spojiť. Zakŕmiť a hotovo. Na jar zámena nadstavkov (ak bude vhodná a podstatne neskôr ako sa uvádza v literatúre), odloženec a tak dokola, v prípade potreby (ale to si nemyslím, že by nebol nejako častý jav) by som pridal aj tretí nadstavok. Uvidím, zima je dlhá, niečo vymyslieť treba, lebo som zatiaľ málo spokojný. NN určite do hôr nie. V 800 metroch je to s NN trápenie. Skúšam aj metodiku V. Smolíka. Pri tej to celkom funguje aj s NN. Čiže ak v horách NN, tak podľa V. Smolíka. Alebo potom NN s falcami a utepliť, ale to ma neláka. V podstate som jediný, kto tu má iný systém ako dva B10 (resp. B11) nadstavky. Už viem prečo. Ešte sa tu fajn javí Warre. Ale ten je cenovo ťažšie dostupný a sám si ich vyrobiť kvalitne neviem. Vplyvom literatúry som sa pustil hurá systémom do LG 2/3, ale tie knihy píšu zrejme ľudia z nižších polôh. Aj väčšinu článkov v časopisoch. Išiel som presne podľa rôznych metodík a výsledky boli veľmi zlé. Teraz to trochu korigujem vysokými plodiskami (Jumbo) a je to lepšie. Na NN je strašne pomalý jarný rozvoj. Čo včely stratia na jar, to už potom do leta nedoženú. Tu hore v 800m nie.

Příspěvek: #4

Pouzitie ula komplet z NN neviem posudit, ale ako hovorim, 2VN su podla mojich skusenosti malo. VN mam uteplene, zimujem len v jednom. Spominane NN planujem vyrobit neuteplene a pouzivat len v lete ako dalsi mednikovy nadstavok - myslim, ze kombinacia 2VN+NN je na moje pomery idealna, pripadne nevidim problem pridania dalsich NN ak by vcelstvo bolo extra silne. Zatial mam taku predstavu, ze na jar nasadim NN (cize bude 1VN+1NN) vyplneny medzistenami (skusim bez mriezky aj s mriezkou) a po vystavani, ci uz s plodom alebo medom, pridam mriezku a podsadim VN do ktoreho klasicky prevesim nejaky plod z plodiska (cize VN+mriezka+VN+NN) a uvidime ako to dopadne. Momentalne mriezku pouzivam stale - s mednikom ju vlozim a s odobratim mednika odstranim. Sem tam sa mi stalo, ze bola derava alebo zle polozena a vtedy matka zaplodovala vsetko. S odlozencami sa tiez zacinam pohravat az posledne 2 roky, takze v tomto som stale zaciatocnik.

Příspěvek: #5

Okolo 600m sú asi 2 Béčka naozaj málo. Ale o 200m vyšie by už mohli postačovať. Ak nie, tak by som dával možno tretí.

Příspěvek: #6

Dával jsem letos kamarádovi 3 včelstva, má je ve Velkých Karlovicích(Beskydy asi 800m). Zajímalo by mne kdy točíte poslední med. Já v nížině 250m vesměs kolem konce července, tak by mě zajímalo kdy mám poradit jemu ať to vytočí.
A kolik je třeba dát cukru, když bude zimovat na jednom nástavku, 11 rámků, 39x 24?

Příspěvek: #7

Posledný krát pred kŕmením. Teda ja to tak robím. Teraz napr. začali kvitnúť lipy. Posledné dokvitnú tak cca do troch týždňov. No a to už je čas na kŕmenie. Kŕmim 15-20 kg na zimu. Ak sú včelstvá v jednom nadstavku, tak max 15kg cukru. Záleží aj od toho, či je nadstavok uteplený alebo nie. Napr. do jedného B10 utepleného nadstavku stačí 10kg. Už som videl dávať aj 8kg a stačilo. Záleží aj od sily včelstva. Ale viac je lepšie ako málo (ak má uteplený, nech skúsi 12kg, ak neuteplený 15kg). A hlavne dávať postupne v menších dávkach, aby zostalo miesto na kladenie. Ak príliš rýchlo zanesú nadstavok sladinou, matka nebude mať kde klásť. Nemeckí včelári radia počet rámikov vynásobiť číslom 1,5 a od výsledku odčítať množstvo zásob, ktoré zostalo v úli. Zvyšok doplniť.

Příspěvek: #8

No ja som o cca 200m nizsie. Tocim okolo druhej polovice augusta, koncom augusta zacinam krmit. Davam cca 9kg/vcelstvo, zimujemv jednom nastavku 10 ramikov 37x30 a zatial som nemal problem so zimovanim.

Příspěvek: #9

(17.07.2013 10:54)Jaroslav Stoklasa napsal(a):  Do tejto témy by mohli prispievať včelári z vyšších nadmorských výšok (600 mnm a viac). Aké úle používate, akú metodiku počas roka a pod. Ono totiž inak to funguje nižšie a inak vyššie. A väčšina rád je síce mienená dobre, ale sú od včelárov "zdola". A hore je to trošku o inom......

Perfektné vlákno a ešte perfektnejší jeho „úvodník“. Blahoželám Jaroslav. Konštatujem, že si za tých pár rokov svojej symbiózy so včelami neleňošil, prešiel obrovský kus cesty. Tento úvodný komentár to plne potvrdzuje. Pretože som asi z toho istého výškového „levelu“,obaja „hobby“ včelári popri inej „drine na chlieb“, vzduchom som asi 40 km na juhovýchod, tiež sa snažím skĺbiť staré a osvedčené s novým- "upgradeovaným" včelárskym myslením / i keď moje je menej naturálne a viacej pragmatickejšie/ s hlavným cieľom : „ušiť“ najvhodnejšiu technológiu obhospodárovania včelstiev v diametrálne odlišných podmienkach v porovnaní s podmienkami kdesi „dolu“ /a to nemyslím len klímu, ale i znáškové portfólium, charakter znášok ba i ich spotrebiteľskú atraktivitu/.
Dovolím si pridať niekoľko mojich postrehov a skúseností k tým, ktoré si Ty uviedol:

Moje doterajšie skúsenosti v bodoch:

1. Zasieťované dná sú skôr na škodu, ako na osoh, prechádzam na odnímateľné celodrevené nízké dná. Dno má na včelstvo v horách obrovský vplyv.
2. Očká je lepšie nepoužívať. Jedine ak včelstvo zimuje v zostave dno + 1NN a na ňom 1VN (Jumbo), tak je možno nechať v NN otvorené očko, ale nie je to nutnosť. Očká majú na rozvoj menší vplyv, ako typ dna.
3. Priedyšný strop je výhodnejší oproti fólii. V kombinácii s celodreveným dnom je dokonca nutnosťou.
4. Neuteplené úle postačujú, nie je treba zateplené, no je potrebné, aby nadstavky boli kvalitné a nepokrútené, nepopraskané a aby na seba čo najlepšie prisadali (aby medzi nimi neboli medzery!!!). Je lepšie kvalitný nadstavok s rybinovým spojom a stenou 1,5cm hrubou, ako nekvalitný nadstavok so stenou 3cm hrubou. Hrúbka steny, pokiaľ nadstavky dobre "sedia", nehrá rolu. Ak dobre "nesedia", hrubá stena to nezachráni.
5. Snažiť sa o silné včelstvá (cca 5NN a viac) je utópia. Nepomáhajú žiadne rotácie ani iné metodiky. Znáškové pomery nepustia, ani chladné noci po celý rok. Noci nad 10C sú skôr výnimkou ako pravidlom.
6. Spotreba zásob na trámikoch je omnoho nižšia, ako na rámikoch.
7. Na vyšších rámikoch sa včelstvám darí viac, ako na nižších, no treba prísť na správnu metodiku.
8. Každá chyba sa tu vypomstí dvakrát (najmä pri vysokých nadstavkoch, pri unáhlenom rozširovaní a podobne).
9. LG sú zbytočne veľké úle a do horských podmienok sú nie celkom vhodné. Ak by som začínal znovu, LG by som si už pravdepodobne nezvolil.
10. Ideálne sa zatiaľ javí do týchto podmienok Dadant systém (nie v zmysle typu úľa, ale v zmysle metodiky chovu) s trámikmi.

-očká- zimujem na 3 NN, letáč zavretý, očko otvorené v strednom NN- najkratšia cesta včielok vonku na WC a hlavne naspäť do tepla/aby im neomrzol z...ček/, ináč súhlas.
-bod c – „moja reč“, nechcem sa opakovať. Ten mám celý rok, i v zime, len zjari po nástupe plodovania dávam prechodne fóliu, no neprekrýva celý úľ. Môj názor poznáš- fóĺia na zimu nad včely nepatrí nielen u nás. Ak na ňu niekto nedá dopustiť, tak možno i preto, že „zvyk je železná košeľa“- neskúsil zimovať bez fólie a s predyšným stropom. Podobne ako krédo u nás, že dvojpriestorové B je tu ideál..
-nemyslím si, že silné včelstvá na NN sú tu utópia. T.č. „frčím“ na NN 42x17, 9 R, uteplené, no hlavné výhody sa tu hore nedajú plne využiť - totižto bez MM to nejde a bez prekladania jednotlivých rámikov vertikálne to fakt nejde, len samotná rotácia NN –to je utópia. Napríklad pri poslednom ochladení v niektorých úľoch si veselo vybehli klásť do medníka, zralého na vytáčanie. Ich niektoré výhody sú vítané i u nás /ľahké medníky, ich súvislé zanášanie sladinu, tvorba odložencov- podľa mňa nejefektívnejšie PRO /
-f - to je asi tvoja skúsenosť, nadm. výška v tom si myslím nehrá podstatnú úlohu
- s bodom g sa plne stotožňujem.
- záver v bode d –dávam "palec dolu", je to na môj rozvinutejší komentár.
- bod i -"palec hore". Mne hlavný charakteristický črt LG: rámikové miery je od počiatku veľmi nesympatický /veď kde je základná matematická logika? 2/3, 3/4, 1/2 – v pomere k čomu? k original??? k palcu- koľkým? lakťu? nohe?/ No už vážne. Je to „pridlhé“, podobne ako dĺžky rámikov pod 40 cm sa mi zase zdajú „prikrátke“...
-dopracoval som sa k podobnému záveru, ako uvádzaš v bode j, i keď si nemyslím že je to úplný ideál, ale fakt sa k nemu približuje. Až na tie trámiky- s nimi nemám zatiaľ žiadnu skúsenosť...
Horám zdar!

Příspěvek: #10

-nemyslím si, že silné včelstvá na NN sú tu utópia. - to, že silné včelstvá sú utópia, som myslel v súvislosti s neuteplenými LG 2/3 a pomocou štandardných metodík (rotácie). Čo je vlastne silné včelstvo? Kedy už včelstvo je silné a kedy ešte nie? Uteplené nízke nadstavky, napr. dĺžka čechoslovák a 11 rámikov v nadstavku, dokážu divy. Poznám včelára v 600mnm, čo ich má a máva aj 6 nadstavkov v sezóne. Ale pravdou je, že má vždy v dosahu aj repku, čo my nie. Podľa mojich skúseností, ak nízke nadstavky, tak uteplené. Ak neuteplené, tak min. plodisko vysoké.

Příspěvek: #11

Seriozne porovnanie úľových zostáv je možné urobiť len hodnotením v niekoľkých sezonach a pri rovnakých podmienkach: ten istý včelár, to isté stanovište, dostatočný počet včelstiev v kontrolnej kategorii /min. 5/. Inak je to len streľba od pása.
Ako hoby včelárovi by mi stačil klát resp. trámiky a netrápil by ma výnos medu. Včelár s komerčným záujmom má iné kritéria na konštrukciu úľov, ale popri drine si určite vychutná aj svetlé bonusy včelárenia.
Od začiatku používam 3/4 L a vyskúšal som aj veľké zateplené plodisko /6/4 - výška 38 cm, 5 ks, tri sezony/, ktoré za NN vo výnose podstatne zaostali. Ak by som bol zvolil na začiatku B10, tak by som vytáčal len na konci sezony cca 20 kg a dvíhal medník pri každej kontrole. MM už nepoužívam, prevesujem, nízke dná, zateplený strop 5 cm PS, stropné krmitka, dve včelnice, jeden KV, cca 50 včelstiev + odložence...

Příspěvek: #12

Súhlas Albert,hlavne pri prvej vete.No u úľa B nesúhlasím,všetko je to o zvládnutí technológie včelárenia ! Ak niekto nemá systém,tak sa nadvíha,naprekladá a výsledok....

Příspěvek: #13

V B som nevčeláril, tak by som ich ani nemal hodnotiť. V okolí je veľa včelárov, ktorí včelária klasicky P+M, ale aj Béčkari, ktorí používajú aj tretí VN. Znášky tu nie sú hektické, ako na dolniakoch , pokiaľ nenosia medovicu. Medník B10 dokážu zaplniť až ku koncu sezony a je v ňom zbierka od snežienok až po datelinu. Samozrejme dá sa priebežne odľahčiť a vytočiť pár plástov. Pri NN sa dá odobrať nižšia vrstva medu. Priemerná znáška v dobrom roku je tu 20kg, lepšie včelstvá 30 kg. Tak vidím z diaľky B ja a preto som sa rozhodol pre NN. Na dolniakoch resp. na stredniakoch a na východe má B opodstatnenie a je na veľké nárazové znášky výhodnejší. Miloš, je to aj sila zvyku a ako píšeš, znalosť ovládania systému. Na začiatku som B vyhodnotil ako menej vhodný na moje pomery, teda na včelárenie v horách. Bez agátu, repky a slnečnice. Ako to robíš Ty ?

Příspěvek: #14

Práve preto, že znášky nie sú hektické, zdá sa mi B výška možno výhodnejšia. Med pribúda postupne a pomaly, pekne dozrieva. A miešané medy sú najkvalitnejšie, čiže čím viac druhov rastlín včely "obehnú", tým lepšie. Ak je priemerná znáška 20kg, tak potom postačuje systém P+M, veď do B10 vojde cca 30kg medu. Stačí jedno vytáčanie, čo tiež šetrí čas. NN systém je podľa môjho názoru vhodný do veľmi dobrých až výborných znáškových podmienok. Čím sú znáškové a klimatické podmienky náročnejšie, tým viac sa ukazujú výhody vyšších rámikov.

Příspěvek: #15

(24.07.2013 20:06)Albert Gross napsal(a):  V B som nevčeláril, tak by som ich ani nemal hodnotiť. V okolí je veľa včelárov, ktorí včelária klasicky P+M, ale aj Béčkari, ktorí používajú aj tretí VN. Znášky tu nie sú hektické, ako na dolniakoch , pokiaľ nenosia medovicu. Medník B10 dokážu zaplniť až ku koncu sezony a je v ňom zbierka od snežienok až po datelinu. Samozrejme dá sa priebežne odľahčiť a vytočiť pár plástov. Pri NN sa dá odobrať nižšia vrstva medu. Priemerná znáška v dobrom roku je tu 20kg, lepšie včelstvá 30 kg. Tak vidím z diaľky B ja a preto som sa rozhodol pre NN. Na dolniakoch resp. na stredniakoch a na východe má B opodstatnenie a je na veľké nárazové znášky výhodnejší. Miloš, je to aj sila zvyku a ako píšeš, znalosť ovládania systému. Na začiatku som B vyhodnotil ako menej vhodný na moje pomery, teda na včelárenie v horách. Bez agátu, repky a slnečnice. Ako to robíš Ty ?

Na Spiši včelárim cca. 500 nmv. Je to tam samý les, som závislý od lesnej znášky hlavne medovice. Nepoviem nič svetoborného, ale základom je mať silné včelstvo. Ono nemá problém využiť žiadnu hoci len priemernú znášku. U mňa prvý med je javor+medovica z neho, ďalej nasledujú listnáče alebo ihličnany. Ak je výpadok a znáška nie je (z medovice), včelstvá využijú každý dostupný zdroj. Minulý rok bol krásny lipový med. Ak je len náznak medovice, včelstvá prednostne idú na ňu. To som si všimol. Ďalšie stanovište mám cca. o 200 m. nižšie a tam už je repka, agát a slnečnica. Tam sa už môžem dostatočne vyblázniť s pridávaním a odoberaním nástavkov, rotáciou, proste môžem všetko robiť tak ako nízkonadstavkári, lebo včelstvá idú do obrovskej sily a znáška je o to väčšia. Mal som výnimočné roky, keď pri klasickom včelárení v nadmorskej výške 500 m. som mal tak silnú znášku, že som vytočil v priemere 70 kg medovice na včelstvo. No napr. minulý rok som mal iba asi 4 kg. Dostať včelstvo do sily a udržať ho v nej je základ včelárenia. No ak nie je znáška nie je nám to nič platné. Snáď som ťa uspokojil mojou odpoveďou, ale ak si očakával detailné rozpísanie krokov pri včelárení, tak ak budem mať viac času.

Příspěvek: #16

(24.07.2013 9:14)Albert Gross napsal(a):  Seriozne porovnanie úľových zostáv je možné urobiť len hodnotením v niekoľkých sezonach a pri rovnakých podmienkach: ten istý včelár, to isté stanovište, dostatočný počet včelstiev v kontrolnej kategorii /min. 5/. Inak je to len streľba od pása.
Ako hoby včelárovi by mi stačil klát resp. trámiky a netrápil by ma výnos medu. Včelár s komerčným záujmom má iné kritéria na konštrukciu úľov, ale popri drine si určite vychutná aj svetlé bonusy včelárenia.
....

Albert, divil by si sa, ale i keď to robím hobby, tak hlavné kritérium, ktoré mi napovedá, ako to robím, je množstvo vytočeného medu. Predsa to hovorí za všetko! Ako keď niekto len tak "hobby" beháva dlšie trate, tak stimul, ktorý ho poháňa dopredu a prehlbuje túto jeho vášeň, sú predsa zlepšujúce sa časy...
Na béčkach som začal, lebo som v nich kupoval včely- pred 7. rokmi. Po zistení že 2B plodiská v sezóne a taktiež 2B na zimovanie sa tu nehodí, je to veľa, som niektoré béčka pospiľoval na RM 42x17 a pár rokov som išiel kombinovane. Plodisko VN+NN, na jar NN medník, vytočený počas znášky maliny, potom hore išiel B medník /obmena plodiska/ a ten tam bol až do konečného vytáčania- čiže niekedy v priebehu augusta. Šlo to podstatne lepšie, lenže ten medník musel ísť v priebehu toho času niekoľko -až viackrátkrát dolu-hore, a to už bol dosť vysoko. Lenže roky idú, amortizácia organizmu akceleruje, tak som sa rozhodol ísť len na NN. I s nimi to išlo, ide, a celkom dobre, no i napriek tomu som sa rozhodol, že príde ešte jedna korekcia- a tou je optimalizácia plodiska pre oblasť, v ktorej včelárim. Dúfam že definitívne riešenie som našiel v prechode na dadant systém, no s modifkáciou, ktorá robí akúsi "renezanciu" dadant systému- čiže jeden celoročne "servisný" NN pri vysokom plodisku... Žeby hybrid: "Slov-eurodadant"???
P.S. Ináč- Albert, ako ty vidíš optimalizáciu úľovej zostavy, napr. i pre seba- však si asi v 800 m výške. Myslím si, že dôvody, ktoré viedli Jaroslava k aktivizácii tohoto vlákna, je spoločne hľadať a optimalizovať riešenie úľovej zostavy, technogicky nekomplikovanej, ktorá by umožnila vyťažiť z tejto "oravskej biedy" /tá tu vždy bola a i bude/, čo sa týka i oblasti včelárskej, maximum.
Tak prispej a nekritizuj. Podľa toho, čo si uviedol, sa zdá, že tiež stále tápaš...
S pozdravom, Dano.

Příspěvek: #17

Priznám sa bez mučenia, že stále tápem a asi to tak zostane.
Na Dadant som ešte nedozrel a stále neviem, kde je chyba. Na megaplodisku je celú sezonu nasadený 3/4 NN s 9 plástami a zaplnený je len na 60%. Pod P je nárazníkový NN, ktorý je spravidla neobsadený. Možno to chce iné M so špeciálnym kurzom. Pri NN budem u niektorých včelstiev odoberať tretí NN medu. Nepoužívam nič nové a všetko už tu bolo napísané.
Jaro vyskúšal podstatne viac systémov, tak má lepší prehľad. Ja som sa obmedzil na NN. Starí včelári na Orave, ktorí našli odvahu opustiť klasickú technologiu B10 P+M, prešli na nezateplené B9+ polonástavky a ľubovoľne ich kombinovali a úspešne kočovali /napr. neb.p. Jožko Letrich/. Na Orave používali malý NN hore, na kočovke vytvárali veže z VN a priebežne odtáčali - hlavne agát. Ich dlhoročné skúsenosti a progresívne snahy sa snažím napodobniť, ale nie je každý deň nedeľa.
Dano príd sa pozreť a podebatovať...

Příspěvek: #18

Myslím,že ideš správnym smerom.Čo tak vyzimovať včelstvá a dostať ich do sily v nižších polohách . Využiť znášku repka - agát , tým pádom sú v sile , a tak sa vrátiť domov na Oravu a využiť vašu chatrnú znášku . V pohode vám stačí B zostava , včely budú silné a vy nemusíte experimentovať zo zostavami . Podobne to riešim ja a nema problema ! I keď veľká časť včelstiev zostáva doma na Spiši .

Příspěvek: #19

Kočovka si vyžaduje značné vstupné investície, dobre zvládnutý systém a trochu logistiky. Nie je jednoduché umiestniť včelstvá do katastra a zabezpečiť ich ochranu. Výsledok býva často neistý - repka a agát tento rok kolegom nevyšli, ale zdá sa, že slnečnica ich zase podrží. Oravská znáška trvala len týždeň, ale do maliny je namiešané hodne medovice, ktorá podstatne zlepšila bilanciu.
Samozrejme, iné je mať včelstvá na svojom, alebo u kamaráta na dolniakoch.

Příspěvek: #20

Kočovku by som do tohoto vlákna moc neplietol. Tá vnáša do osudu včelára viaceré špecifické prvky, okrem eufórie z bombastických znášok i kvantum stresu, neistoty, driny a hektiky s neistým výsledným efektom, pretože je tu ešte počasie.... Akonáhle včelár z oblasti, o ktorej sa v tomto vlákne má hovoriť, chce ísť i kočovať, je jasné, že prispôsobí tomu i celý systém- a to nielen úľovú zostavu, ale i spôsob vedenia včelstiev. Ak ale kočovať nechce, nemá pre to dôvod - o túto skupinu včelárov tu ide- má dve možnosti: buď sa drží starého odskúšaného dvoj priestorového B10 systému, s tým, že je to včelárenie "na istotu", alebo ak je presvedčený, že znáškové možnosti by sa dali ešte lepšie využiť, tak skúša- tápa. Ak ide tou druhou cestou, tak tá tiež má rozcestie- buď bude skúšať celý život, pri jeho "negarantovanej" dĺžke, alebo sa rozhodne, s tým, že jeho voľba nemá garantovaný úspech. Tu niekde sa nachádzam ja. Prvý krok robím tento rok. Budujem /vlastne robia to včielky- ja im pri tom len asistujem/ vysoké plodiská 9R 42x35 v kombinácii s NN 42x17 , náhľad na rámiky- viď foto. Beriem to ako výzvu...