Příspěvek: #241

Sú nejaké info ,že celkovo hmyz čiže aj včely majú vo svojej dalšej generácii už zakodovanú určitú vyššiu odolnosť voči ,,chorobám´´postihnutým maťer. včelstvo... ale netýka sa to otráv ,parazitov /klieštik/, ale mohlo by to platiť na vírusy, aj nosemu ktorá často krát po určitých úpravách najme obsadeného priestoru zmizne sama.... Ťažko sa takto k niečomu dopátrať, mali by to robiť špecialisti na to určený /veterina- na to odborne pripravená/,ale žiaľ nejaké kapacity sa k tomu nechcú vyjadrovať, vykonávať....

Příspěvek: #242

Pane Vochozka vidím to tak ty nejlepší si včelaři nechají odejít a co zůstane množí zachraňují nehledě na to že z dílem si rozšiřují možnost vzniku nákazy ve větším počtu včelstev. Není velký problém včelstvu v nesnázích pomoct a popřípadě obměnit matku z těch které mají při 1 ošetření nejméně spadu nebo bez a jsou dobré v rozvoji i výkonu.

Příspěvek: #243

Jak Jarku255 vysvetlite prazdne uly na stanovisti,kde "nebylo problem vcelam pomoct" a ani tam nebyl po prvnim osetreni spad,ani po druhem a u tretiho uz ani vcely...Zda se,ze vcelarite v regionu,ktery to zatim minulo.Zatim...Taky jsem byl idealista pred par lety.

Příspěvek: #244

já jsem naopak před pár lety přišel o 85%. V tom roce jsem se včelama dělal první poslední, aby zůstaly.
Bylo jednoduché sehnat oddělky a začít znovu. Složitější ale bylo začít vybírat z toho, co zbylo. Ale vyplatilo se. Změnil jsem filozofii včelaření a nemilosrdně brakuju slabá a neduživá včelstva. Je to pracné, ale poslední tři roky jenom pokap, sledování napadení během sezony a vyřazení silně napadených z chovu.
Možná mě to potká znovu, ale nevzdám to.

Příspěvek: #245

(12.12.2018 23:38)Albert Gross napsal(a):  Včelstvá v horách majú pestrú stravu, čisté prostredie a jediným pesticídom s ktorým prídu do styku je Varidol. A padajú rovnako. Súčasné včelie rodiny sú umelým chovom natoľko zbastardené, že nedokážu prežiť ani v čistom prostredí. Ak by včelári opustili včelnice, zachránili by včely. Ale my im to neurobíme

Albert, asi máš pre toto tvrdenie i objektívne podklady...?? Vyššia nadmorská výška ešte ale nemusí znamenať, že je prostredie "čisté". Môže ísť napríklad o prevčelenosť oblasti a následkom toho celosezónne paberkovanie kvanta včiel, nakoľko nárazové znášky prakticky neexistujú. Máš včely i hodne vysoko, kde prevčelenosť nehrozí. Máš problémy s úhynmi i tam? Tá "zbastardenosť" ale môže prameniť len z toho, že viacerí včelári i vo vyšších polohách kupovali líniové matky kdesi z dolniakov ....Ja osobne som tiež tak dávnejšie urobil, ale posledné roky to už nerobím...

Příspěvek: #246

Možná mě to potká znovu, ale nevzdám to
Určitě dobré, určitě lepší než nedělat nic, ale je to v podstatě slepá ulička a navíc hóódně drahá. Takto to funguje do určité úrovně a pak když jsi asi tak v polovině, tak šlus. Pracně vybrané vlastnosti se tam, kde je očekáváme, ztrácí, a občas se objeví tam, kde je nečekáme. Prostě díky polyandrii a hustému zavčelení jsme v .......! Daleko lepší je nastavit zootechniku tak, aby včelstva nosila a nehynula a testovat pouze několik nejlepších včelstev a matku pustit do chovu nejdříve třetím rokem. Tak to alespoň dělám já, no zatím to vypadá dobře, ale kdo ví jak dlouho! Zdraví R. S.

Příspěvek: #247

Daniel, mám dve stanovištia. Jedno 600mnv pri rieke Orava a druhé pod Javorom cca 800 mnv. Všade okolo je les a lúky v ekologickom režime hospodárenia a samozrejme záhradky. Flora pestrá, ale sladiny málo. Na dolnom stanovišti sme dvaja včelári vzdialení asi 500 m spolu asi 80 včelstiev. Na hornom stanovišti som prakticky sám / 2 km 5 včelstiev/. Minulý rok padali hore aj dole rovnako, tento rok sú v lepšej kondícii tie horské a tie dolné boli na konci oktobra výrazne oslabené. Uhynulo len jedno ale nebolo vyrabované. Predpokladám, že na jar ich bude viac a veľa slabých. Po zakrmení boli plné pldiská /Dadant + 3/4 L plný zásob/. Vytočil som cca 8 kg jarného medu a v období predpokladanej hlavnej znášky z maliny som od polovice júna musel krmiť /nie podnecovať/, pretože nepriniesli nič, napriek dobrému počasiu a vysokej aktivite. Koncom júna som preliečil Ekopolom a znova som vložil medníky, ktoré som o mesiac rovnako prázdne skladal. Medníky prázdne, plodiská plné zásob, plodu a včiel.
Znova Ekopol, krmenie v priebehu augusta 2x7 kg + nejaká znáška /+3/4 NN/. Ekopol som použil prvý rok tak som skontroloval účinnosť začiatkom septembra Varidolom - v priemere 80 VD väčšinou od 5 do 150 VD a v 6 včelstvách 600-1000, celkom 67 rodín. Na konci oktobra Varidol vo včelstvách, ktoré mali nad 150 VD- spady boli na striedačku od 5 do 300 u 15 včelstiev. Ostatné som neliečil a zrejme som v okolí ja ten distribútor VD. Včelstvá kontrolovane krmené od polovice júna, liečené od konca júna sú na konci oktobra slabé /50%/.
Posledné 4 sezony robím odložence z rojových včelstiev, tento rok som rozdelil tri včelstvá do 15 odložencov s rojovými MB. Včelstvá prosperovali a dúfam že také budú aj ich deti Nechápem súvislosti, ale je pravda, že ich pochopeniu venujem málo času.

Příspěvek: #248

Ďakujem, Albert. Také je to všetko akési divné...Ako keby včelstvám v horách novoty akosi neprospievali. Ako keby včelárom v horách bolo súdené včeláriť klasicky dvojpriestorovo a byť včielkam povďačný za každý kg medu. Zimné úhyny sa brali ako utrhnutie od zásob, či vymrzli, potom to bol klieštik..Veď tak to v nie dávnej minulosti bývalo. Prekvapujú ma ale informácie o tých rovnakých úhynoch hore i nižšie minulý rok. Už aby som sa začal obávať i ja a to, že mi včielky nehynú, brať ako šťastie, ktoré ma sprevádza včelárskym životom No asi to môže hocikedy skončiť. Neviem ako sú na tom iní včelári v mojom rádiuse, na klebety nechodím, "zvravní" moc nie sú, tak ani nesondujem...No isté je, že zo včelstiev, ktoré som v lete odsunul tesne pod hory, som mal na jeseň podstatne lepší pocit, ako z tých, čo ostali v prevčelenej dedine. Možno keby sa vyjadrili i iní včelári z vyšších polôh s podobnými podmienkami.....napríklad v príslušnom vlákne...

Příspěvek: #249

JosPr Nemyslím že jsme bili o něco ochuzeni. zkoušení odolnosti včelstev proběhlo i u nás i nadělalo ze včelařů majitele prázdných úlů 2014.Nebil jsem tehdy tak překvapen jako po loňské sezoně z nálezem onemocnění při úpravě plodiště.Onemocnění kdy zůstane něco plodu zásoby bez včel znám i když jsem to nenechal do konce dojít.

Příspěvek: #250

Už tretí rok vypadla hlavná znáška z maliny aj napriek peknému počasiu. V r. 2012? bolo pekné počasie len jeden týždeň v júni a priniesli 15 kg. Samozrejme bolo slnečné, ale sparné a vlhké počasie. Tento rok bol teplý a suchý a v júni/júli sa zvýšil počet dní, kedy vietor fúkal z prehriateho Ruska a nie o z vlhkého západu. Včeiel na maline bolo veľa, ale nepriniesli nič. Ak som vytočil 8 kg a včelám som dal 20 kg, aby prežili zimu tak matematika hovorí, že by zimu bez krmenia prežilo iba pár včelstiev zo 60. Ak budú nasledovať po posledných 3 sezonach dalšie, rovnako chudobné, tak táto lokalita jednoducho včely /včelára/ neuživí. V minulosti takéto a horšie obdobia určite existovali a včely tu sú, tak verím že tu budú "bez mojej pomoci" aj v budúcnosti. Ak zostane väčšina úhynov nevyrabovaných, klieštiky musia zostávať vo včelstvách len z vlastného neskorého plodu nie z rabovania.
Klieštik tu zostane a ak včely nedokážu odolávať vírusom, pomohla by im len účinná redukcia vírusov. Klieštik prenáša len niektoré vírusy, ale poznáme ich zatiaľ 21?. To znamená že tieto vírusy, rovnako ako NC klieštika na expanziu nepotrebujú. Vírusy vo svojej evolúcii môžu neobmedzene mutovať. Dalšie čakajú vo francúzkych prístavoch.
Vírusy môžeme zriediť premetaním na volnú stavbu, nedostatok výživy krmením, klieštiky zbierať pinzetou, ale bez medu môžeme rovnako chovať aj termity .
Ja nie a držím palce všetkým, ktorí to nevzdajú.

Příspěvek: #251

Včera jsem byl pokapat (letos jediné ošetření) a hlásím první úhyn. Krajní úl, zůstaly 2 nástavky se zásobami (med). Jinak žádný plod, žádné včely, žádné mrtvolky v podmetu... prostě vymeteno, uklizeno. V září to přitom bylo jedno z nejsilnějších včelstev a ještě na konci října a začátkem listopadu docela slušný provoz (že by si něco donesly?).

Jinak vcelku ok, pár zeslabení na 4 uličky, ale 90% včelstev vypadá dobře... oddělky úplně krásné, i ty pozdní.

Skupinu včelstev mám bez léčení a na medné komoře a je zajímavé sledovat mezi nimi velké rozdíly... na jaro bude z čeho rozchovávat.

Příspěvek: #252

Stefanos689 jaké jsou mezi nimi aktuálně rozdíly?

Příspěvek: #253

Včelárenie je a bude beh na dlhé trate. Šprintéri nemajú šancu. Najväčší problém vidím v neochote včelárov včas sa podeliť o problémy už v lete. A hlavne vo viere niektorých, že zúžením letáča sa problémy s rabovkami vyriešia. Čím viac je včelstiev na malom priestranstve rôznych včelárov, tým horšie. Svoje slabochy zlikvidujem, ale čo susedove? Už absolútne neplatí, že včelár si za straty môže sám. Padajú najsilnejšie včelstvá, ktoré sú dlho aktívne. Pomaly sa budeme orientovať na chov nie najsilnejších včelstiev, ale na chov tých, ktoré po ukončení znášky vykazujú minimálnu aktivitu.
Na margo včelárenia v horách. Každoročne chodím pod Poľanu. Hoci malina kvitne každý rok, posledná dobrá znáška bola pred štyrmi rokmi. Odvtedy mám priemer z "lesnej" znášky podobný ako Albert. Ale chodiť tam neprestanem. Prečo? U mňa dole absolútne chýba peľová znáška v lete.

Příspěvek: #254

Prečítal som si posledné dva Včeláre /11 a 12/a som príjemne prekvapený. Články inžinierov Fiľa, Jokaya a Kopernického dokazujú, že súčasná metodika boja s VD je neefektívna a že je zytočné vyhubiť VD do nuly. Príčiny úhynov sú omnoho zložitejšie.
O faktoch, ktoré v článkoch uvádzajú, tu už diskutujeme niekoľko rokov a ich stanoviská a autorita môžu pomôcť naštartovať významné zmeny v metodike zníženia úhynov. Stačí, že uznávajú fakt, že príčinou úhynov nie je VD, ale CCD.
CCD po slovensky:
1. VD
- prenáša niektoré vírusy
- fiziologicky poškodzuje larvy a zimnú generáciu včiel a znižuje dlžku ich života /redukcia tukového telieska/
2. Klimatické zmeny
- podvýživa spôsobená suchom, pestovaním komerčných plodín, mulčovaním, odumieraním lesov - peľ, nektár aj medovica
- krátka plodová prestávka
3. Pesticídy
- ošetrovanie komerčných plodín
- ošetrovanie včelstiev
4. Nové patogeny
- vírusy bez VD
- NC
- iné nové
VD sám osebe v stovkách nespôsobí kolaps včelstva. Včelstvá by už dnes pravdepodobne padali aj bez VD. Ak dokážeme ochrániť zimnú generáciu včiel pri jej tvorbe, tak ani štartovacích 200 VD v apríli nemôže do konca júna spôsobiť škodu. Od polovice júla do polovice septembra sa liahne podstatná časť zimnej generácie včiel, takže už v období slnovratu musí byť včelstvo čisté, nie v auguste či septembri. Okrem toho musí byť veľmi dobre živené = medná či krmná komora, neodoberať peľ - koľko peľu a sladiny spotrebuje včelstvo za sezonu? Nedostatok peľu nedokážeme dostatačne doplniť a nahradiť cestom!
Problém sú vírusmi, NC a nové patogeny, ktoré stopujú na hranici. Vie niekto, ako pred nimi ochrániť včelstvá ?
A čo sa týka genetiky, udržať v sérii lepšie VT vlastnosti je asi nemožné: https://plus.rozhlas.cz/proc-jsou-vcely-fit-6610737
a šľachtenie a brakovanie je rovnaká lotéria, ako úhyny vitálnych včelstiev. Jednoducho si pripravte zálohy odložencov 150%. Na posilnenie a výmenu matiek 100% a na úhyny 50%. Kedykoľvek ich môžete predať menej šťastným včelárom. Tvorbu odložencov, úhyny a dezinfekciu si zapčítajte do nákladov pre nasledujúcu sezonu.

Příspěvek: #255

Tak to jsem opravdu zvedav,kdy s podobnym zaverem prijde nase ceske Vcelarstvi..?

Příspěvek: #256

(10.12.2018 21:01)patko79 napsal(a):  Nemáte niekto info od naších južných susedov? Maďarsky bohužiaľ neviem, ale vraj je to tam dosť špatné

V článku od Ing. Jokaya vo Včelári 12/2018 str.235 sa píše: V auguste 2018 skolabovalo v Madarsku z 1 200 000 včelstiev 500 000 a z nich sa zazimovať podarilo 100 000 včelstiev.
Bez záruky

Příspěvek: #257

Počul som že od leta doteraz v madarsku padlo 750 tisic včelstiev

Příspěvek: #258

To sú podľa mňa prehnané čísla... Každopádne ja z každej strany počúvam že na rok pôjde med vôli tomu riadne s cenou hore aj u nás..

Příspěvek: #259

Tak to je masaker

Osobne si myslím, že niečo tento stav urýchľuje. Predsa vírusy, baktérie a huby tu boli aj pred tým. Bol tu aj klieštik. Nechcem byť za konšpirátora, ale ozaj sa morí, strieka, ošetruje a geneticky modifikuje len látkami, ktoré nemajú pri správnom použití tak neblahý vplyv na všetok hmyz (nie len včely) ako dnes pozorujeme? Neakumuluje sa tu "niečo" rovnako ako amitráz vo vosku?
Kde začalo CCD? Tam kde je príroda až na poslednom mieste! A postupne to úspešne importujeme aj ku nám. A ešte na to poniektorí aj berú dotácie. Rád by som sa mýlil.
Stálo by za to zistiť, ako je to v Rusku a v krajinách, kde prakticky náš štýl poľnohospodárstva neexistuje.

Příspěvek: #260

Kdo ma info o severnich sousedech,o Polsku?