Příspěvek: #1161

(29.10.2015 10:56)lubsus68 napsal(a):  V letáku od Varidolu stojí, že vodní aerosolový roztok do nitra chomáče za teplot nižších 10°C pronikne, kdežto odpar účinné látky z doutnajícího knotu nikoli. Proč? Není tomu tak, že včelí "evoluční paměť" si dokáže s přirozeně se vyskytující katastrofou - požárem - částečně poradit, kdežto vodní molekuly u nich poplachovou reakci stejného druhu nevyvolávají?

lubuš to je zaujímavé, mám pred sebou návod k Varidolu
http://liptovskymikulas.vcelari.sk/sites...0navod.pdf
a tam sa píše niečo iné ako tu uvádzaš...
nepíše sa že pod 10°C odpar účinné látky z doutnajícího knotu neprenikne, len sa uvádza, že aerosolové častice vniknú lepšie ako dym...
btw
ani to o vodných molekulách asi nepodporí tvoju argumentáciu, pri teplotách pod 10°C
sa už voda nepoužíva (viď tabuľku)..
ide len o nepozorné čítanie návodu, či?...

Příspěvek: #1162

Padá jako prach, ošetří se pouze povrch chumáče.

Příspěvek: #1163

(29.10.2015 22:03)goro napsal(a):  lubuš to je zaujímavé, mám pred sebou návod k Varidolu
http://liptovskymikulas.vcelari.sk/sites...0navod.pdf
a tam sa píše niečo iné ako tu uvádzaš...
nepíše sa že pod 10°C odpar účinné látky z doutnajícího knotu neprenikne, len sa uvádza, že aerosolové častice vniknú lepšie ako dym...
btw
ani to o vodných molekulách asi nepodporí tvoju argumentáciu, pri teplotách pod 10°C
sa už voda nepoužíva (viď tabuľku)..
ide len o nepozorné čítanie návodu, či?...

Výňatek z pokusu s fumigací:

Prenikanie dymu z amitrazových knôtov cez úzke štrbiny (citace z článku)
/MUDr. Juraj Antal, Časopis Včelár rok 1985 č.11 str.258-259/

"...
3. Jednoznačne sa ukázalo, že cez 50 až 100 mm vrstvu nakopených mŕtvých včiel dym z jedneho knôtu prenikne iba vo veľmi nepatrnom množstve. Z toho sa dá usúdiť, že dym neprenikne vôbec do vnútra chumáča cez vonkajšiu vrstvu včiel v chumáči. ..."

Zdroj:
http://www.vcely.or.cz/files/fumigace.htm#fum4

Příspěvek: #1164

(29.10.2015 21:42)MilanBencúr napsal(a):  Benjamín, a ako funguje avartín v praxi?

Čo konkrétne máte na mysli? Ako sa aplikuje či ako pôsobí na klieštika?
Edit: pardón - máš na mysli

Příspěvek: #1165

3. Jednoznačne sa ukázalo, že cez 50 až 100 mm vrstvu nakopených mŕtvých včiel dym z jedneho knôtu prenikne iba vo veľmi nepatrnom množstve. Z toho sa dá usúdiť, že dym neprenikne vôbec do vnútra chumáča cez vonkajšiu vrstvu včiel v chumáči. ..."

To zajisté platí pro mrtvé včely. Je zde však ještě jiná teorie: Zimní chomáč je živoucí organizmus který dýchá a ve kterém se pohybují jednotlivé včely. Léčivo se do chomáče dostane jednak prouděním vzduchu v chomáči a pak také, každá jednotlivá včela má díky ochlupení velký povrch těla na kterém ulpí "velké" množství účinné látky (léčiva). To se tímto způsobem transportuje, při střídání včel z povrchu chomáče do jeho středu zanášením a léčivo je otěrem předáváno na další včely a také roztoče. Léčivo, v tomto případě amitráz, na roztoče působí kontaktně, to znamená, že se roztoči s léčivem setkávají přímo z fumigantu nebo na té chlupaté včele. Myslím si, že tato teorie je blíže pravdě.
JK

Příspěvek: #1166

(30.10.2015 0:42)Josef Křapka napsal(a):  Je zde však ještě jiná teorie: Zimní chomáč je živoucí organizmus který dýchá a ve kterém se pohybují jednotlivé včely. Léčivo se do chomáče dostane jednak prouděním vzduchu v chomáči a pak také, každá jednotlivá včela má díky ochlupení velký povrch těla na kterém ulpí "velké" množství účinné látky (léčiva). To se tímto způsobem transportuje, při střídání včel z povrchu chomáče do jeho středu zanášením a léčivo je otěrem předáváno na další včely a také roztoče. Léčivo, v tomto případě amitráz, na roztoče působí kontaktně, to znamená, že se roztoči s léčivem setkávají přímo z fumigantu nebo na té chlupaté včele. Myslím si, že tato teorie je blíže pravdě.
JK

Zřejmě neodlišujete teorii od experimentu.
Je-li zde ještě jiná teorie/experiment, zajisté dokážete najít příslušný autorizovaný zdroj.

Příspěvek: #1167

Klieštik napáda plod aj dospelé včely. Preto je prevencia aj liečenie včelstiev pre včelára celoročný proces. Vývojový cyklus klieštika je o polovicu kratší ako vývojový cyklus včely. To núti včelára používať od jari do jesene postup v ošetrovaní včelstiev v poradí - zootechnicko-chovateľské metódy na jar, termické metódy v lete a chemické ošetrenie v jeseni. Chemické ošetrenie sa robí vo forme dymiacej, postrekovej, poprašovacej alebo odparovacej.
Amitraz, vo forme postreku, sa podľa výrobcu Limited Hauxston Cambridge používa 0,01% vodnom roztoku. Na včelstvo treba 150 - 200 ml roztoku a vonkajšia teplota nesmie klesnúť pod +10°C.
Modernejšia technológia je aerosolovanie s možnosťou ošetrenia včelstva pri vonkajšej teplote pod +10°C.
Amitraz, vo forme dymiacej sa použije po skončení plodovania, keď včely nelietajú a keď vonkajšia teplota je nad +10°C. Počet aplikácií určí veterinárna služba podľa zamorenia včelstiev.
Zdroj: MVDr.Ľudovít Roško, MVDr.Miloš Halaša, CSc. - Choroby včiel a ich prevencia, 1987

Z detstva, niekedy v 50.rokoch minulého storočia, si pamätám, že DDT prášok sa používal na všetko možné. Keď sme ako deti dostali vši, tak mi mama posypala DDT práškom vlasy, obviazala hlavu šatkou, po dvoch dňoch ma ostrihali dohola a bolo po chorobe. Avartin je 2x tak "silnejší" ako DDT. Vo forme dymiacej je amitraz z úľa odbúrateľný asi za 14 dní. Pri fumigácii je uvolnený chumáč veľmi dôležitý. To preto, aby sa čo najviac účinnej látky mohlo vyzrážať na ochlpení včiel a nie na stenách úľa, rámikoch a plástoch. Ochlpenie včiel totiž tvorí najväčšiu plochu v úli. Preto zároveň návod na použitie doporučuje fumigovať za teplého počasia, večer, s tým, že je prepoklad preletu včiel v nasledujúci deň.
Amitraz vo forme dymiacej usmrtí v úli, okrem včiel, všetkých článkonožcov. Ostatná mikroflóra a mikrofauna v úli potrebná k životu včiel, huby a baktérie, zostanú nažive. Kyselina mravčia zabíja všetko. Ako je to potom s bio a eko pri chemickom ošetrovaní včelstiev? Je fumigácia najekologickejšia? Za posledných tridsať rokov po použití Avartínu klieštik vo včelstvách stále padá a dôležité je, že stopy po Avartíne vo vosku sa ani po tých tridsiatich rokoch používania nedajú zmerať.

       

Příspěvek: #1168

Milane, otázkou je, zda se někdo u nás pokoušel změřit rezidua amitrazu ve vosku,tedy spìše jeho rozkladných produktů, o žádné takové studii jsem zatím neslyšel.

Příspěvek: #1169

(30.10.2015 7:28)MilanBencúr napsal(a):  ... Za posledných tridsať rokov po použití Avartínu klieštik vo včelstvách stále padá a dôležité je, že stopy po Avartíne vo vosku sa ani po tých tridsiatich rokoch používania nedajú zmerať.

Čítal som, že amitraz - jeho reziduá - je problematické vystopovať pretože sa relatívne rýchlo rozkladá na iné látky, najmä na 2,4- dimethylfenyl formamid. Ten, vraj celkom nebezpečná látka, už zostáva vo vosku značne dlhú dobu. V USA ho našli v 60 % vzorkách vosku, 31 % vzorkách plástoveho peľu a 6 % včiel (Tab. 4). (Informáciu, či to boli rizikové množstvá som ešte nenašiel.)

Napr. aj Pohl a kol. (2008) sa v knihe Varroáza zmieňuje o tom, že rozkladné produkty amitrazu našli vo vosku "z východnej Európy a Ázie".

Příspěvek: #1170

(30.10.2015 8:42)Ivík napsal(a):  Milane, otázkou je, zda se někdo u nás pokoušel změřit rezidua amitrazu ve vosku,tedy spìše jeho rozkladných produktů, o žádné takové studii jsem zatím neslyšel.

Využití SPME při stanovení reziduí amitrazu ve včelím vosku Milan Sekyra, Jan Leníček, Eva Vášová ZÚ Ústí nad Labem.
Metoda tu je, tato aktivita byla utlumena.

Příspěvek: #1171

(30.10.2015 3:12)lubsus68 napsal(a):  Zřejmě neodlišujete teorii od experimentu.

Lubsus z tvojej odpovede ja usudzujem, že pri tvojej citácii z návodu na varidol, nešlo o nepozornosť ale cielený zámer, sleduješ fakty v rovine, ktorá podopiera tvoje domienky, tvoj názor, tvoju teóriu...(vyber si)
Aby sme neteoretizovali:
Vieš, že medzi hlavné empirické metódy patrí :
1.pozorovanie
2. experiment
3. meranie.
Kolegovia na fóre podopieraju svoju teóriu o účinnosti zadymovania prvou metódou!
Ty sa pri podpore svojej teórie opieraš o citovaný experiment:

Jednoznačne sa ukázalo, že cez 50 až 100 mm vrstvu nakopených mŕtvých včiel dym z jedneho knôtu prenikne iba vo veľmi nepatrnom množstve. Z toho sa dá usúdiť, že dym neprenikne vôbec do vnútra chumáča cez vonkajšiu vrstvu včiel v chumáči. ..."

Prosím ťa znovu si prečítaj ten text, so zvýraznenými časťami . Dym prenikne cez 100 mm vrstvu včiel (v nepatrnom množstve, ale prenikne!) Ak chumáč je obklopený dymom, tak zo všetkých strán do hĺbky 100 mm vniká dym (aj keby neboli včely živé!), čiže tento experiment dokázal len jedno:
...už pri spálení jediného pásika, dym prenikne do vnútra chumáča o priemere 200 mm
(...je pravda, neviem aké silné rodiny chováš ty, keď ti to nefunguje...)
Vidíš ako sa dá experiment o ktorý sa opieraš vysvetliť,a nehnevaj sa, ja nedokážem pochopiť ako autor experimentu dospel k názoru opačnému...

samozrejme v našom prípade by ťa asi presvedčila len tretia empirická metóda -meranie, to by ma o tvojej "pravde" presvedčilo tiež, zožeň nejakú konkrétnu info o výsledkoch meraní v zimnom chumáči, pretože tento tebou uvádzaný experiment ako podpora tvojej teórie nebol najšťastnejší nápad....

Příspěvek: #1172

"... tebou uvádzaný experiment ako podpora tvojej teórie nebol najšťastnejší nápad ..."

Poslyšte,
patrně trpíte zabíhavým myšlením a bazírujete na nepodstatném. Podstatné je léčit tak, aby byl účinek na škůdce včel maximální. Já přece neprosazuji nějaké své teorie. Jen trvám na dodržování zavedené metodiky potírání roztoče. Vy si experimentujte a teoretizujte, jak libo.

Uvedl jsem alespoň jeden experiment a z ní odvozené tvrzení. Vy jste neuvedl žádný.

Příspěvek: #1173

(30.10.2015 8:42)Ivík napsal(a):  Milane, otázkou je, zda se někdo u nás pokoušel změřit rezidua amitrazu ve vosku,tedy spìše jeho rozkladných produktů, o žádné takové studii jsem zatím neslyšel.

Na svete sú len tri laboratóriá, ktoré majú najmodernejšie vybavenie, a ktoré to vedia zmerať. Jedno je v USA, druhé je v Nemecku a tretie je na Slovensku, v Dolnom Kubíne.

Příspěvek: #1174

Pro lubsus68
Možná je jádro pudla v tom, že my fumigujeme živé včely. Ty mrtvé to již nepotřebují .
JK

Příspěvek: #1175

Včera jsem fumigoval.
U dvou včelstev, kde matka není v izolátoru, spad mezi 70 - 100. Před fumigací jsem v těchto dvou včelstev použil formidol a to v půli září.
V ostatních 15 včelstvech, kde jsou matky v izolátoru téměř 3 měsíce, tam byl spad 0

Příspěvek: #1176

(30.10.2015 9:19)Benjamín Jarčuška napsal(a):  

(30.10.2015 7:28)MilanBencúr napsal(a):  ... Za posledných tridsať rokov po použití Avartínu klieštik vo včelstvách stále padá a dôležité je, že stopy po Avartíne vo vosku sa ani po tých tridsiatich rokoch používania nedajú zmerať.

Čítal som, že amitraz - jeho reziduá - je problematické vystopovať pretože sa relatívne rýchlo rozkladá na iné látky, najmä na 2,4- dimethylfenyl formamid. Ten, vraj celkom nebezpečná látka, už zostáva vo vosku značne dlhú dobu. V USA ho našli v 60 % vzorkách vosku, 31 % vzorkách plástoveho peľu a 6 % včiel (Tab. 4). (Informáciu, či to boli rizikové množstvá som ešte nenašiel.)

Napr. aj Pohl a kol. (2008) sa v knihe Varroáza zmieňuje o tom, že rozkladné produkty amitrazu našli vo vosku "z východnej Európy a Ázie".

V osemdesiatych rokoch minulého storočia som pôsobil ako spolupracovník s veterinárnou službou. Vtedy bol už klieštik na Slovensku všade, až na ojedinelé miestne lokality. V Čechách ho v tých časoch tiež v niektorých oblastiach zaznamenali. V začiatkoch ošetrovania včelstiev proti Varroa sme sa tiež učili, že roztoč prenáša bakteriálne, vírusové a plesňové choroby. Doporučovali nám liečbu zootechnickú, termickú a chemickú. Z uvedených metodických postupov liečenia sa do dnešného dňa vo svete a u nás nič nezmenilo. Chemické ošetrenie sa už vtedy robilo vo forme dymiacej, postrekovej, poprašovacej a odparovacej. Od prvopočiatku sú používané chemofarmaká, ako Fenothiazín, Varroazín, Sineacar, Varostav, Tymol, Naftalín, Folbex, kyselina mravčia z Nemecka, Taktik zo Spojeného kráľovstva, Varescens z Maďarska a náš Avartin 01. V priebehu rokov bola zaznamenaná imunita klieštika na skoro všetky menované liečivá a v mnohých krajinách boli zaregistrované ich zvyšky v produktoch včiel, ale o Avartine to nikto nemôže povedať. A to sme pred tými troma desaťričiami robili jedno ošetrenie Avartinom aj po prvom jarnom prelete. Žiaden vtedajší chemický rozbor medu nezaznamenal jeho prítomnosť. Prevažná väčšina slovenského medu sa vtedy vyvážala a nenašiel sa odberateľ, ktorý by si sťažoval. Ja som sa o inej informácii na adresu Avartínu do dnešného dňa nikde nedozvedel. Kompetentná informácia Výskumného ústavu včelárskeho v Dole mi moc pomohla, pretože sa v tej správe na viacerých miestach uvádza, že amitraz a kyselina mravčia nepredstavujú pri dodržaní metodiky aplikácie žiadne hygienické riziko pre včelie produkty. Na strane 8 správa uvádza, že pri používaní amitrazu je až tisícnásobná rezerva k dobru a ani teoreticky nemôže prekročiť limit v mede. Polčas rozkladu je rádovo v desiatkach dní. Správa na strane 13 uvádza, že ani po 20 ročnom používaní amitrazu ani tie najväčšie nájdené kvantá vo vosku nepresiahli ani z ďaleka hygienický limit a jeho prechod z vosku do medu neprebieha v merateľných množstvách - je tak zanedbateľný, že sa nedá odmerať. Ostatné tvrdenia sú zatiaľ len prázdne reči obchodného charakteru. Keď uzrú svetlo sveta iné dôkazové fakty, zmením svoj názor.

Příspěvek: #1177

(30.10.2015 20:25)MilanBencúr napsal(a):  

(30.10.2015 9:19)Benjamín Jarčuška napsal(a):  

(30.10.2015 7:28)MilanBencúr napsal(a):  ... Za posledných tridsať rokov po použití Avartínu klieštik vo včelstvách stále padá a dôležité je, že stopy po Avartíne vo vosku sa ani po tých tridsiatich rokoch používania nedajú zmerať.

Čítal som, že amitraz - jeho reziduá - je problematické vystopovať pretože sa relatívne rýchlo rozkladá na iné látky, najmä na 2,4- dimethylfenyl formamid. Ten, vraj celkom nebezpečná látka, už zostáva vo vosku značne dlhú dobu. V USA ho našli v 60 % vzorkách vosku, 31 % vzorkách plástoveho peľu a 6 % včiel (Tab. 4). (Informáciu, či to boli rizikové množstvá som ešte nenašiel.)

Napr. aj Pohl a kol. (2008) sa v knihe Varroáza zmieňuje o tom, že rozkladné produkty amitrazu našli vo vosku "z východnej Európy a Ázie".

V osemdesiatych rokoch minulého storočia som pôsobil ako spolupracovník s veterinárnou službou. Vtedy bol už klieštik na Slovensku všade, až na ojedinelé miestne lokality. V Čechách ho v tých časoch tiež v niektorých oblastiach zaznamenali. V začiatkoch ošetrovania včelstiev proti Varroa sme sa tiež učili, že roztoč prenáša bakteriálne, vírusové a plesňové choroby. Doporučovali nám liečbu zootechnickú, termickú a chemickú. Z uvedených metodických postupov liečenia sa do dnešného dňa vo svete a u nás nič nezmenilo. Chemické ošetrenie sa už vtedy robilo vo forme dymiacej, postrekovej, poprašovacej a odparovacej. Od prvopočiatku sú používané chemofarmaká, ako Fenothiazín, Varroazín, Sineacar, Varostav, Tymol, Naftalín, Folbex, kyselina mravčia z Nemecka, Taktik zo Spojeného kráľovstva, Varescens z Maďarska a náš Avartin 01. V priebehu rokov bola zaznamenaná imunita klieštika na skoro všetky menované liečivá a v mnohých krajinách boli zaregistrované ich zvyšky v produktoch včiel, ale o Avartine to nikto nemôže povedať. A to sme pred tými troma desaťričiami robili jedno ošetrenie Avartinom aj po prvom jarnom prelete. Žiaden vtedajší chemický rozbor medu nezaznamenal jeho prítomnosť. Prevažná väčšina slovenského medu sa vtedy vyvážala a nenašiel sa odberateľ, ktorý by si sťažoval. Ja som sa o inej informácii na adresu Avartínu do dnešného dňa nikde nedozvedel. Kompetentná informácia Výskumného ústavu včelárskeho v Dole mi moc pomohla, pretože sa v tej správe na viacerých miestach uvádza, že amitraz a kyselina mravčia nepredstavujú pri dodržaní metodiky aplikácie žiadne hygienické riziko pre včelie produkty. Na strane 8 správa uvádza, že pri používaní amitrazu je až tisícnásobná rezerva k dobru a ani teoreticky nemôže prekročiť limit v mede. Polčas rozkladu je rádovo v desiatkach dní. Správa na strane 13 uvádza, že ani po 20 ročnom používaní amitrazu ani tie najväčšie nájdené kvantá vo vosku nepresiahli ani z ďaleka hygienický limit a jeho prechod z vosku do medu neprebieha v merateľných množstvách - je tak zanedbateľný, že sa nedá odmerať. Ostatné tvrdenia sú zatiaľ len prázdne reči obchodného charakteru. Keď uzrú svetlo sveta iné dôkazové fakty, zmením svoj názor.

Nijak nerozporuji, co píšete, ale měla to být reakce na přítomnost 2,4- dimethylfenyl formamidu a ne amitrazu. Metody detekce existují, jsou dostupné, není žádoucí je využívat.
Kdo dokazuje nezávadnost prokazováním nepřítomnosti amitrazu se účelově vyhýbá prokazování skutečností, je podvodník!

Příspěvek: #1178

(30.10.2015 15:10)MilanBencúr napsal(a):  

(30.10.2015 8:42)Ivík napsal(a):  Milane, otázkou je, zda se někdo u nás pokoušel změřit rezidua amitrazu ve vosku,tedy spìše jeho rozkladných produktů, o žádné takové studii jsem zatím neslyšel.

Na svete sú len tri laboratóriá, ktoré majú najmodernejšie vybavenie, a ktoré to vedia zmerať. Jedno je v USA, druhé je v Nemecku a tretie je na Slovensku, v Dolnom Kubíne.

Berúc do úvahy množstvo odborných článkov zaoberajúcich sa rezíduami amitrazu, ktoré vo svete v posledných rokoch vyšli, sa mi tvrdenie o iba troch (!) laboratóriách na svete, ktoré ich dokážu detekovať, zdá dosť pritiahnuté za vlasy...

Příspěvek: #1179

(29.10.2015 18:57)Jindřich Meduna napsal(a):  Ten to rok mam zajímavou zkušenost. Nedohořívají proužky při fumigaci varidolem. Jedna se o vlhky proužek , který nedohoří. Což je zásadní nedostatek. Pokud má někdo podobny problém, stačí tyto pásky rozložit na topeni a rano jsou zcela suché a nádherně dohoří.

Mne se toto stalo u dvou úlů, že pásek shořel tak ze 2/3 a pak to uhaslo. To s tím vysušením na topení máš myslíš jako dosušit to co neshořelo, nebo celé proužky před fumigací?

Příspěvek: #1180

(30.10.2015 18:16)tututo napsal(a):  V ostatních 15 včelstvech, kde jsou matky v izolátoru téměř 3 měsíce, tam byl spad 0

K tej nule ti úprimne gratulujem!
U tých 15 rodín si nepoužil KM ako u tých dvoch rodín? Len si uzavrel matku do klietky?
Žiadna likvidácia klieštika do včerajška?