Příspěvek: #761

Ali přesně, tak. Tak to funguje anglický úl WBC.
https://medove-zpravy.blogspot.com/2011/...ny-ul.html

Příspěvek: #762

Anglický funguje jinak.

Příspěvek: #763

Tak zvlášť pro TINI, Anglan je totožný v tom že je složený ze dvou nástavku se vzduchovou mezerou, do která se dá vyplnit uteplívkou, nebo jí lze i jinak využít, v závislosti na velikosti mezery.
Přitakáni bylo právě na tu dvojtou stěnu.

Příspěvek: #764

Ahoj, v tom máš pravdu. Ten ruský ale funguje jinak, tam včely mohou chodit do medníků mezi venkovním pláštěm a vlastním ohraničením plodiště, které je na rozměru 300x600mm, venek má myslím rozměry langa. Ten dvojí plášť má tedy na rozdíl od anglického dvě funkce, izolační v zimě a průchozí v době snůšky.

Příspěvek: #765

WBC je National vložený těch vnějších nástavků. Žádná izolace tam není, prostor mezi vnějším a vnitřním nástavkem je odvětrávaný přes střechu. Jde o takové tropiko, které brání přehřívání na sluníčku a zabraní průvanu.

Příspěvek: #766

Eddi jasně jsem psal , že se dá odizolovat úl, ne že je součástí. Jeho tepelné vlastnosti jsme měřily několik let a nyní v něm včelaříme a budeme vyrábět další.
Standartní WBC se dnes vyrábí v jednotné velikosti jako je lang,, a i přesto se ještě vyrábějí původní odlišné úly WBC, jsou například odlišné vnější stěnou, dnem, střechou atd.
Thorne dodává izolaci do nástavku nebo na strupek, kterou včelaři občas využívají právě na izolaci do mezer.

Příspěvek: #767

Zimná uhorková sezona.
Matematika nepustí. Tepelné straty musia včely kompenzovať z domáceho paliva - medu. Naopak, v jeseni by sme ich mali ochladzovať z dôvodu podpory plodovej prestávky. V dutom strome z 18 storočia bola stena dutiny viac ako 10 cm dreva + práchnivá izolačná vrstva + kúrenie z rozkladu dreva.
Pravdepodobne aj pozitívny vplyv húb a baktérii na kondíciu včelstva.
Také stromy už nie sú, ale máme polystyrén, minerálnu vlnu, konopu indickú, ovčiu vlnu a pod.
https://www.beeculture.com/thermal-efficiency/
Príjemnú zábavu

Příspěvek: #768

Albert zateplený úľ je na dve veci,ak ho včely uličkovo neovládajú,nemá zateplenie význam.
Ale vráťme sa k dutinám,tie boli vždy úzko vysoké a to bolo podstatné z hľadiska udržania tepla. V naších širokých úľoch sú aj včely viac na šírku,teda aj straty tepla sú väčšie. Já osobne som za zateplené úle nie kvôli jarnému rozvoju a ani nie kvôli menšej spotrebe zásob,ale hlavne preto,že zateplené úle majú podstatne menšie problémy z vodou v mede.

Příspěvek: #769

Jarný rozvoj je podstatný pre jarnú znášku. Včelstvo ploduje skôr a intenzívne a doplňa zimnú generáciu. Chladné periody v 3/4/5 zabrzdia rozvoj včelstva. Aký pomer letných dlhovekých včiel a marcových jarných včiel sa sa podieľa na jarnej znáške ?
Máme odlišné klimatické podmienky a tomu sa musí prispôsobiť harmonogram a priority. Ja potrebujem včely dostať do sily, ale dole už robíte protirojové opatrenia. Znášku z vrb preplodujú spolu so zbytkami zimných zásob, ale vy už máte znášku z repky a agátu... Každú kWh musia vyrobiť z medu a vy ju máte zo Slnka.

Příspěvek: #770

Na slnko by som sa neodvolával. Vy ho máte neskoršie a tomu zodpovedá aj stav prírody. Na jarné znášky treba včelstvá pripraviť oveľa skôr než v tom marci. Žiadna izolácia pri včelách nespraví zázrak,len trochu pomôže. Treba to zazimovať v takej sile,že môžem kedykoľvek na jar nahodiť medník ak budú nosiť,ked je plodisko plné včieľ pred zimou,tak je plné včieľ aj skoro na jar. Nechcite jarné znášky z 3 uličovkých včelstiev,také slnko ešte nebolo aby nanosili takéto včelstvá plné medníky.

Příspěvek: #771

Pred rokom 1989 včelári z Oravy kočovali vo veľkom na agát. Len tu z okolia sa presúvalo cca 500 rodín až k Dunaju na prvý agát. Na jar posilňovali plodom, aby mali včely v sile a aby sa vyrovnali dolniackym včelám. Teraz si stavajú včelnice na dolniakoch a majú včely ako dolniaci Na Orave som nevidel žiadneho kočovníka zdola. Prečo asi ? Lebo je to k nám do kopca ?
Treba si to vyskúšať, ale uznávam, že si šikovný včelár.

Příspěvek: #772

kto má na Jozefa takto silné včely ako p. Špavor? Je to o vedení včelstiev a nie o hrúbke izolácie.

Příspěvek: #773

jirko, pravda, tos pripomnel podstatnou vec, on spojuje ty oddelky s kmenovymi a pritom vlastne provadi vymenu matky. Coz ma urcite vliv na silu vcelstva do jarni snusky, prltoze mlade matky k vymene vybere takove, u kterych vidi, ze dobre kladou. Snad si pamatuji dobre, alecmyslim ze rikal, ze jen vyjimecne se mu za celou dobu stalo, ze si vcelstva vybrala starou matku pro tom spojeni.
Tudiz pri jeho metodice volba tenko/silno stenny ul asi vliv moc nema.
Leda snad v tom, ze pres tenke steny vcelstva mohou lepe citit zmeny pocasi, ale to kdyz se jim otevrou cesna, tak poznaji take, ze se dela jaro, hlavne podle svetla, delsich dni.

Příspěvek: #774

v diskusii o podnecovaní pokračujte v správnom vlákne ...
https://www.vcelarskeforum.cz/tema-Podne...#pid267976

Příspěvek: #775

(05.12.2022 12:58)Jozef 333 napsal(a):  Albert zateplený úľ je na dve veci,ak ho včely uličkovo neovládajú,nemá zateplenie význam.
Ale vráťme sa k dutinám,tie boli vždy úzko vysoké a to bolo podstatné z hľadiska udržania tepla. V naších širokých úľoch sú aj včely viac na šírku,teda aj straty tepla sú väčšie. Já osobne som za zateplené úle nie kvôli jarnému rozvoju a ani nie kvôli menšej spotrebe zásob,ale hlavne preto,že zateplené úle majú podstatne menšie problémy z vodou v mede.

Jožko trafil klinec po hlavičke. Zateplené úle majú hustejší med, skorej ho viečkujú a kvalita medu je lepšia ako z nezateplených.- prevažne zaviečkovaných riedkych medov,

Příspěvek: #776

ja mam lezany z masivu ,hrubeho 4cm ..je to tenkostenny alebo uz zatepleny ? ... a ked zazimujem v nom dve vcelstva a na jar vytiahnem prepazku co ich rozdelovala,tak mam tiez mega vcelatvo aj bez podnecovania

Příspěvek: #777

---

(06.12.2022 20:28)janR napsal(a):  

(05.12.2022 12:58)Jozef 333 napsal(a):  Albert zateplený úľ je na dve veci,ak ho včely uličkovo neovládajú,nemá zateplenie význam.
Ale vráťme sa k dutinám,tie boli vždy úzko vysoké a to bolo podstatné z hľadiska udržania tepla. V naších širokých úľoch sú aj včely viac na šírku,teda aj straty tepla sú väčšie. Já osobne som za zateplené úle nie kvôli jarnému rozvoju a ani nie kvôli menšej spotrebe zásob,ale hlavne preto,že zateplené úle majú podstatne menšie problémy z vodou v mede.

Jožko trafil klinec po hlavičke. Zateplené úle majú hustejší med, skorej ho viečkujú a kvalita medu je lepšia ako z nezateplených.- prevažne zaviečkovaných riedkych medov,

Jožko píše, že zateplený úľ je na dve veci ?? Neviem, ktoré to sú
Asi tieto:
1. problemy s vodou v mede, píše Jožko
2. zateteplené úe majú hustejší med, píše Janko
Obidvaja pozitívne o zateplených úľoch.

Příspěvek: #778

(06.12.2022 11:25)fofoja napsal(a):  kto má na Jozefa takto silné včely ako p. Špavor?

- Zdeněk Barnát a tiež má tenkostenné.

Příspěvek: #779

Tureckí vedci zistili - pozri tabuľku.
https://www.tandfonline.com/doi/full/10....19.1604088
Táto štúdia bola vykonaná na Bayburtskej univerzitnej včelárskej aplikačnej a výskumnej stanici (na 40° 17′ 13′ severnej zemepisnej šírky, 40° 56′ 13′ východnej zemepisnej dĺžky a 2137 m nadmorskej výšky) v Turecku

Škoda, že sú tam údaje až od júna. Zaujímavé by boli od februára. Rovnaká nadmorská výška je u nás niekde tu https://sk.wikipedia.org/wiki/Roh%C3%A1%...cze_a4.jpg

Příspěvek: #780

Mám zateplené aj nezateplené a ako u všetkého, tak aj tu platí, že všetko má svoje výhody aj nevýhody. Najväčšia výhoda nezateplených u mňa je ich nižšia hmotnosť, čo je v mojom veku veľká výhoda.
Teraz musím včely presťahovať a vychádza mi že časť úľov budem musieť orientovať letáčom na severnú stranu. Má s tým niekto skúsenosti? Je to problém pri celozasieťovaných dnách? Zaujímajú ma dlhodobejšie skúsenosti s touto orientáciou letáčov. Vopred ďakujem za odpovede.