Příspěvek: #1901

No, já zatím zkušeností moc nemám, jako začátečník jsem to viděl zatím akorát včelařit dědu. A to už je nějakých dvacet let . Včely tedy jako takové zatím ještě nemám.

Souhlasím s tím názorem, že jen cukerný roztok není plnohodnotná náhražka medu námi odebraného, můj názor je ten, že pak se to musí projevit jinde - právě na zdravotním stavu, škůdcích a stresu. Mám chuť při zařizování stanoviště zkusit taky nějaký experimenty právě s chlorellou. Ale díky za informaci o tom rychle ubývajícím roztoku, budu na to pamatovat .

Moje představa je tudíž asi taková, že bych nechal včelkám někde poblíž si nabrat chlorellu při snůškovém období (nejspíš při jejím vrcholu) v podobě prášku rozmělněného někde na krmítku. Nebo v jiné podobě, ale ten prášek se mi líbí asi nejvíc. No a při zakrmování chlorellu taky přidat do roztoku.

Česnek je podle mě taky dobrý nápad. A stejně tak i zelený ječmen by mohl být hodně prospěšný, ale to už hodně teoretizuju.

Jen se bojím, aby trubcům při oplodňování pak netáhnul česnek z úst .

Příspěvek: #1902

Pri pareni za letu a zezadu cesnek az tak nevadi

Příspěvek: #1903

Vonku nenechávaj nič a už tobož ak to chceš miešať do cukrového roztoku. Skôr by som išiel cestou vytipovania si dákych pár včelstiev na ktorých to chceš skúšať , rovnako čo chceš tým docieliť. A všetko si zapisuj. Cesnaku sa neboj, alicín v ňom je silné prírodné antibiotikum. Pri nektorých baktériách boli údajne preukázané aj jeho silné baktericídne a baktériostatické účinky. Pri teplote okolo 25 C dochádza k relatívne stabilnej reakcií a štiepeniu alicínu, dokáže na seba viazať volné radikály. Pri nižšej teplote je reakcia spomalená a pri vyššej zase urýchlená. Inak povedané pokiaľ smrdí, účinkuje Všetko je závislé od dávky a množstva aké sa použije, ale z pravidla do dvoch dní nie je po cesnaku v úli žiaden zápach. Pretože včely ho jednak vynosia a to čo ostane do dvoch dní prekryje ovčelený vzduch z úla.

Příspěvek: #1904

Chlapi, nič v zlom, ale ešte neviete včeláriť a už chcete experimentovať v liečení? Porozmýšľajte o tom! Proti MVP je najlepšie dodržiavať hygienické zásady a hlavne obnovu včelieho diela, najlepšie v tretinovom systéme.

Příspěvek: #1905

Vojto, nic proti, ale to co píšeš je u nás krásně tradovaná a neustále omýlaná velká fáma. Neexistuje výzkum, který by dokazoval, že výměna díla má vliv na prevenci moru. I jednoroční včelaři s krásným žlutým dílem, jednoduše proto, že byli blízko ohnisku. Přemetení na mezistěny má význam při vysokém okolním tlaku. A hlavně nemíchat dílo mezi jednotlivými úly..

Příspěvek: #1906

(07.11.2016 21:24)Vojtech Langer napsal(a):  Chlapi, nič v zlom, ale ešte neviete včeláriť a už chcete experimentovať v liečení? Porozmýšľajte o tom! Proti MVP je najlepšie dodržiavať hygienické zásady a hlavne obnovu včelieho diela, najlepšie v tretinovom systéme.

Dodržiavať hyg. zásady a ako?
A to tretinové obmeny diela sú akože všetko super?
Mal si dakedy MVP alebo si robil na tom experimenty?
Vyvolal si MVP a potom si ho zatavil?
Zrejme nie a preto nič o tom podrobne nevieš.
vyvolať MVP vedia na včelnici veterináry VÚ a vedia ho aj zastaviť a krmia mozgy druhým o spalovaní, to je holí fakt.

Příspěvek: #1907

(07.11.2016 21:40)Ivík napsal(a):  Vojto, nic proti, ale to co píšeš je u nás krásně tradovaná a neustále omýlaná velká fáma. Neexistuje výzkum, který by dokazoval, že výměna díla má vliv na prevenci moru. I jednoroční včelaři s krásným žlutým dílem, jednoduše proto, že byli blízko ohnisku. Přemetení na mezistěny má význam při vysokém okolním tlaku. A hlavně nemíchat dílo mezi jednotlivými úly..

Určite lepšie ako dávať cesnak. Vlákno je o MVP. Ale experimentujete kľudne ďalej.

Příspěvek: #1908

Samozrejme, sú prípady, ktoré sa vymykajú "štandartom", ale chlapci sú začiatočníci. Včasná obmena diela má svoje opodstatnenie.
Vojto, ty si odskúšal všetko . Tak chlapcov pouč! Budeš tam pchať antibiotika? Otázne je, či by poznali aspoň zvápenatienie a nieto ešte MVP.
Ešte k novým plástom. Darmo dáš všetko medzistienky. Musíš ich aj kŕmiť! Inak rabujú po celom okolí, zvlášť, ak je veľké množstvo úlov na malej rozlohe. A to vieš, potom donesú, čo sa dá. Aj spóry MVP v takej miere, že nakoniec MVP prepukne aj na novom diele. A nemiešať dielo je jedna z hygienických zásad.

Příspěvek: #1909

Presne takéto reakcie som čakal... Pán Langer, nie som žiaden začiatočník, nevčelárim dva víkendy Cesnak sa vo včelárstve používa dlho akurát o tom nie sú žiadne publikácie. Ale to by ste vy ako skúsený a skúsenosťami ošlahaný včelár mal vedieť. Ak si všimnete nikde som nepísal že je to liek proti MPV, čo samozrejme ani nie je. Na rok chcem robiť na vybraných včelsvách pokusy, ktoré mali tento rok vysoký spád roztoča. Chcem vyskúšať či enzymatická reakcia v cesnaku ovplyvní množenie varroa, resp. nakoľko a či vôbec dokáže cesnak fungovať ako inhibítor..Napadlo ma pár vecí ktoré by som chcel vyskúšať. Ale to Vy už určite dávno takéto veci viete, nie ?

Příspěvek: #1910

Antibiotiká sú pre amaterov, je to len čisto prechovávanie moru ktorí sa nedá zdolať. Nemiešať dielo to si robíš zrejme srandu, najme pri vytáčaní. Čisté panenské dielo ktoré vystavil pozitívne včelstvá môžeš dať aj do včielstiev iných, na tom ti MVP neprepukne a tomu na 100% môžeš veriť.
Poznám aj takého chovateľa VM čo mal vo voze 90% včelstiev z MVP v poriadnom štádiu. A komu prepukol MVP čo im predal matky?

Příspěvek: #1911

(08.11.2016 9:05)marek120 napsal(a):  Presne takéto reakcie som čakal... Pán Langer, nie som žiaden začiatočník, nevčelárim dva víkendy Cesnak sa vo včelárstve používa dlho akurát o tom nie sú žiadne publikácie. Ale to by ste vy ako skúsený a skúsenosťami ošlahaný včelár mal vedieť. Ak si všimnete nikde som nepísal že je to liek proti MPV, čo samozrejme ani nie je. Na rok chcem robiť na vybraných včelsvách pokusy, ktoré mali tento rok vysoký spád roztoča. Chcem vyskúšať či enzymatická reakcia v cesnaku ovplyvní množenie varroa, resp. nakoľko a či vôbec dokáže cesnak fungovať ako inhibítor..Napadlo ma pár vecí ktoré by som chcel vyskúšať. Ale to Vy už určite dávno takéto veci viete, nie ?

Presne takúto reakciu som čakal!
1. O používaní cesnaku vo včelárstve viem, aj som tým prešiel
2. Skús sa pozrieť na vrch tohto vlákna, aké má názov
š. Existuje vlákno "Varroa"
4. Proti Varroa sa používa mnoho ďaľších rastlín, napr, rajčiaky, tabak, citróny...Mimochodom, VD je tu officiálne cca od r. 1976-78

Vojto, vychádzam z toho, čo tu páni napísali. Viem, že máloktorý začiatočník chová včely na panenskom diele, zvlášť v medníku. Pri tvorbe oddelkov, posilovaní včelstiev atď. pravidelne prichádza k zámene diela. A nemáš pravdu, že panenským dielom neprenesieš mor, Stačí trochu medu, a prekročíš nákazovú mieru... Aj keď je MVP chorobou plodu, spóry roznášajú včely. Aj matka je včela. Tiež nemusíš veriť všetkému, čo mnohí "hrdinovia" narozprávajú.
HAWK!

Příspěvek: #1912

(08.11.2016 9:05)marek120 napsal(a):  Presne takéto reakcie som čakal... Pán Langer, nie som žiaden začiatočník, nevčelárim dva víkendy Cesnak sa vo včelárstve používa dlho akurát o tom nie sú žiadne publikácie. Ale to by ste vy ako skúsený a skúsenosťami ošlahaný včelár mal vedieť. Ak si všimnete nikde som nepísal že je to liek proti MPV, čo samozrejme ani nie je. Na rok chcem robiť na vybraných včelsvách pokusy, ktoré mali tento rok vysoký spád roztoča. Chcem vyskúšať či enzymatická reakcia v cesnaku ovplyvní množenie varroa, resp. nakoľko a či vôbec dokáže cesnak fungovať ako inhibítor..Napadlo ma pár vecí ktoré by som chcel vyskúšať. Ale to Vy už určite dávno takéto veci viete, nie ?

Cesnak sa používa proti Nozéme už asi od roku 1965, kedy to vyšlo v čas. včelár a halvne sa používať začal, keď sa zakáazal fumagillin. Treba čítať časopisy. Písal o tom aj môj člen, ktorý ho používal dlhodobo.
Pri príchode klieštika na SR sa okrem tabaku skúšal aj cesnak. Cesnak sa skúšal aj proti MVP a zvápenateniu. Existuje ešte jedna zelenina s názvom CIBUĹA! Tú nikto neskúšal.

Příspěvek: #1913

JAro: od 65 sa to ešte niekde spomínalo? Publikoval niekto dáku odbornú štúdiu o účinkoch na varroa? Viem o tom že dáke 3-4 roky dozadu, niekto robil dáke prednášky v tomto smere, ale nespomínam si kde.. Ak máš prosím k dispozícií ten článok svojho kolegu a nebude mu to vadiť, prepošli mi to do Skúkromnej správy. Čo sa týka cibule, asi 10 rokov dozadu som sa len raz pokúsil dostať do jedného včelstva nakrájané kolečká cibule. To čo nasledovalo potom si vieš asi predstaviť. Aj hore kopcom mi bolo dole kopcom

Příspěvek: #1914

Môj kolega, p. Ilenin z KE, na základe článku v starom čas. Včelár (asi z r. 1965), kde bolo písané o používaní cesnaku v krmive pre včely, začal používať cesnak a používal ho až do teraz (už je starý, ročník 1934). Čiže vyše 30 rokov. Davajú ho aj do CMC. AJ ja som ho používal - do poslednej dávky krmiva - vylisovaná šťava z cesnaku - proti nozéme. Ale ja nozému nemám, tak to nepoužívam.
p. Ilenim má niekoľko článkov v čas. Včelár, kde pravdaže spomína aj ten cesnak , bol to článok s názvom:"Čo mi dal časopis Včelár". Nehnevaj sa hľadať ten článok nebudem.
Keď sa objavil klieštika na SR, skúšalo sa všetko možné. Chodilo sa na východ SR a na dohovorených včelniciach sa skúšali rôzne preparáty a rôzne spôsoby použitia. A bol tam aj cesnak. Však ešte som v styku s tými ľuďmi, ktorí chodili robiť tieto pokusy.

Takže pokusy sú urobené ale nie je na škodu si ich zopakovať

Ale Marek, vráť sa ku téme, miešame tu jablká s hruškami.
Tak sa ťa opýtam: Akým spôsobom chceš vyskúšať cesnak proti MVP?

Příspěvek: #1915

Jasné, rozumiem nebudem to tu ďalej miešať reakciami mimo tému. Čo sa týka tej poslednej otázky.
Nikdy som nesledoval účinky cesnaku na včelstvo so spórami alebo klinikou MVP. Doposiaľ som nemal /na šťastie/ diagnostikované spôry a už tobôž nie kliniku. Labák nemám, vypestovať si to neviem , zatiaľ Osobne by som /TEORETICKY / vyskúšal klinické včelstvo nespáliť. Spraviť zmetenca, staré dielo aj s úlom spáliť. Nechať vyhladovať v prenoske 2 -3 dni a následne zakŕmiť s cukrovo/cesnakovým roztokom/ poprípade neinfikovaným medom s veľkým množstvom cesnaku, po dobu niekoľkých dní takto prikrmovať.. PO 3 dňoch pridať 2-3 súše aj s nabitým peľom a sledovať plod. Všetko to robiť v uzavretej miestnosti, ľahko dezinfikovateľnej, primeranej teploty aby matka začala ihneď klásť. Lenže mojou snahou nie je dokázať účinnosť cesnaku na MVP ale chcem vyskúšať natierať zaviečkovaný trúdi plod cesnakom. Tá enzymatická reakcia je údajne taká silná že teoreticky by dokázala ovplivniť správanie samíc pod zaviečkovaným plodom. Varroa nemá oči ani uši, no jeden z tých čelných párov "nôh" funguje ako veľmi citlivý senzor. Vďaka týmto končatinám dokážu tieto potvory v zaviečkovanom plode nájsť svoje odkalisko, kde sa chodia vyprázdňovať. A ja by som chcel im v tom minimálne zabrániť. Údajne je dokázané že všetky roztoče v bunke sa chodia vyprázdňovať inštinktívne na jedno spoločné miesto. A mňa len zaujíma čo sa stane ak tie špiny dezorientujem tak že im bude zabránené dostať sa na toto miesto? Uhynú, alebo obmedzia svoju reprodukciu?

Příspěvek: #1916

Byl jsem na té prednašce taky a jednu věc si určitě odnáším. A to tuhle. Je dokazáno , ze VŠICHNI máme ve svych úlech bakterie moru ne spory , ale bakterie a všichni tam máme i bakterie ktere se detekuji pri hnilobě.

Příspěvek: #1917

Odbočujeme trochu od tématu - možná k přesunutí, ale zatím ti odpovím tady.
To, že jsou bakterie a viry přítomny vždy v nějakém téměř nedetekovatelném množství vím. Nechápu ale, že tam nejsou spóry když tam už jsou ty bakterie.
Prostě vše záleží na té resp. těch imunitách a ty jsou jiné u každé linie, včelstva i jednotlivé včely a nejslabší článek způsobí vytvoření dírky v hrázi, kterou se buď ještě podaří u dobře živených včelstev zalepit, ale u těch nakopnutých nějakým stresem (hlad, jiná infekce, léčiva, pesticidy, nevhodný pyl, loupež, vyrušování, nevhodný zásah ) prostě se už nepodaří zalepit a dirka v přehradě se začne šířit až se hráz prothne úplně.

Příspěvek: #1918

Citace:J. Marx napsal: Byl jsem na té prednašce taky a jednu věc si určitě odnáším. A to tuhle. Je dokazáno , ze VŠICHNI máme ve svych úlech bakterie moru ne spory , ale bakterie a všichni tam máme i bakterie ktere se detekuji pri hnilobě.

Neumím si pak vysvětlit, že v některých oblastech, i dost velkých, se mor včelího plodu nikdy neobjevil.

Příspěvek: #1919

Je to o úrovni - tedy množství na nějakou objemovou jednotku, a dále o adaptaci místní včely na místně se vyskytující kmen té baktérie.
Může být, že přivezená kraňka nebo BF, která se nikdy s místním kmenem bakterie nesetkala, tak podlehne stejně jak ti Indiáni v americe na evropany zataženými nemocemi. Stejně tak ale to může způsobit nějaký stres, který nabourá imunitu byť již přizpůsobených místních včelstev. Tim mohou být nové postřiky, invaze modemy C. , přehnané dávky léčiv, hlad a jejich různé kombinace.
Je to jako u lidí - nemoci spíše podlehne ten, co je již postižen jinou nemocí, jí jednosložkovou stravu, hladoví, dýchá smog a podobně.
Prostě hráz musí být tak silná a nepoškozená, aby udržela hladinu (nákazy), která je v daném místě běžná. A pokud na hráz vystřelíte děly nebo tam na hrázi havaruje cisterna s kyselinou, tak hrozí takové narušení, že ten tlak co je na ní vyvíjen tou přirozenou hladinou prostě nevydrží.

Příspěvek: #1920

Nezdá se mi to příliš pravděpodobné, odkud se tam ty bakterie mohou dostat? Stres včelstva může vzniknout v oblasti bez včelího moru tak i v oblasti
s morem. S větší imunitou dlouhodobě adaptovaných místních včelstev bych souhlasil, ale v těchto místech neonemocní ani včelstva dovezená.