Stran: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11
Zdravím.
Paletový systém prevážania včiel má veľmi dobre vyriešený včelárska farma Kolomy .Pomocou prívesu za osobné auto s hydraulikou preváža palety na 16 včelstiev.I na našej farme uvažujeme o tomto presune včiel pri kočovaní ,ako i lepšom zabezpečení úlov proti zlodejom.
Bojo
Na vzdialenosti okolo 20 - 30 km stačia aj palety, ale otočiť na vzdialenosť 250 km sedem paliet je už otročina. V agátových eldorádach býva niekoľko desiatok kočovníkov a stovky včelstiev.
(21.07.2014 18:41)Jozef Bojkovský napsal(a): [ -> ]Zdravím.
Paletový systém prevážania včiel má veľmi dobre vyriešený včelárska farma Kolomy .Pomocou prívesu za osobné auto s hydraulikou preváža palety na 16 včelstiev.I na našej farme uvažujeme o tomto presune včiel pri kočovaní ,ako i lepšom zabezpečení úlov proti zlodejom.
Bojo
Ale musíte mít k tomu takový terén jaký tam má on. Ploché a dostupné pastviny.
Zdravím.
Prevážať včely budeme pri kočovaní na veľmi krátke vdialenosti do 10 km a okolie Trnavy je veľká rovina.
Bojo.
Kolega u nás má takové stavebnice na vozejk z NSR. Na 2x8 úlů. A bylo to dost levné.
Horniaci niekedy v 80 tych rokoch minulého storočia kočovali takto:
http://nasapravda.blogspot.sk/2010/06/mo...covka.html
a ked počúvam pamätníkov, tak majú na toto obdobie viac vzrušujúcich spomienok, ako na pionierske tábory. Včelársky cirkus, alebo manévre. Vtedy ešte neboli prísne predpisy na cesty a vozidlá, med sa vykupoval na mieste za dotovanú cenu a pár fľašiek drinku vyriešilo vzťahy s miestnymi včelármi. Dnes už je to vážnejšie a veselé pózy kočovníkov stuhli pod nekompromisnou rukou trhu. Niektorí skauti ešte pokračujú so starou technikou, niektorí sa modernizovali na väčšie plošiny a hobykočovníci na prívesné vozíky. Profesionálom bude bez kočovky určite ťažko a možno sa onedlho kočovníci otočia aj opačným smerom - z dolniak na hory. A stále tu ide o stovky kilometrov dole, alebo hore. Na miestny prevoz naozaj stačí Kolomého systém.
Albert,
áno, znáškové pomery sa menia. Paletový systém určite nie je na kočovanie nad 100 km, to je totálne neefektívne. Koľko však máme lokalít, kde potrebujeme kočovať tak ďaleko? Ak nepočítam agát, tak ani na severe slovenska už na také vzdialenosti kočovať netreba. Repku som už videl pestovať aj v okolí Žiliny. Ja mám tiež paletu na 14 úľov, viac som ich však nevyrobil a ani nebudem. Potom, čo susedovi kovošrotníci pomáhali s úpravou oja som všetok kovový materiál zamietol. Okrem toho na vozík naložím bez palety o 4 úle viac
A znášky aj z hory či lipy začínajú postupne od nižších polôh k vyšším. Pravdu máš aj v tom, že postupne sa budeme musieť my "dolniaci" začať obzerať po kočovke vyššie. Nemusí to byť hneď na sever, stačí na začiatok len Poľana či Čierny Balog
U mňa totižto tiež už nie je agát tá najväčšia znáška. Ja mať peniaze tak rozhodne idem do štvorkolky Furgonu alebo niečoho podobného spolu s ramenom a za to poriadny prívesný vozík ešte. Premerané to nemám (zatiaľ na to nemám zbytočný miliónik
), ale 50+ rodín by tam malo v pohode v jednom rade vôjsť.
Momentálne kočujem lacnejšie s prívesným vozíkom a 18 úľmi za Pajerom. Nakladanie trvá samému zhruba hodinku (používam nakladací vozík tento:
http://www.vcelarskeprivesy.eu/vcelyft.php ), aj so zagurtňovaním, vykládka tak 20 minút. Rýchlejšie je to s pmocníkom, ten však nie je vždy poruke ( za 20 minút sa fičí preč ). To je zatiaľ alternatíva k veľkokapacitnému premiestňovaniu včelstiev. Výhoda je, že na stanovišti nezostáva nič kovové, čo by lákalo kovošroťákov a Pajerom to zaťahujem na miesta, kde normálne autom nemájú šancu ísť
Protože se řepka pěstuje i u nás a je z ní kulovka, tak po nějakém tom přemýšlení vidím i další důvod, proč je tady nejen z řepky ale i ze svazenky kulové.
Půda. Je to spíš písek, neudrží vláhu. Dneska už tady můžu jezdit po poli (pokud bych potřeboval) a to je tady hodně napršeno. Jinde bych zapadl po nápravy. Takže tam má kytka z čeho brát vláhu.
Takže nestačí jen koukat kde co kvete ale zda to může dávat.
KaJi súhlas, ale nemôžeš brať všetko takto jednoducho. Nie za všetkým je pôda, dôležitá vec je aj odroda. Už niekoľkokrát som sa aj ja opláchol na repke aj na slnečnici. Pôda rovnaká, vždy iná odroda. A medovanie? Od nuly až po super znášky a´la Merkuri a Scipio
Je jedno či je to Lučenec a či Žilina, aj toto treba brať do úvahy. Samozrejme môžu existovať lokality, kde nezameduje nič. Stačí však prejsť 20 30 km ďalej a nestačíš sa čudovať. To som svojim príspevkom chcel povedať, že nie vždy je vyslovene nutné kočovať 100 - 150 km
A to je to co mě od kočování poměrně odrazuje. Jak to poznat dopředu?
Kočování - tedy spíše mobilní včelaření je dobré na vyhledávání stanoviště.
Jedno jsme takto kdysi našel. Od té doby tam mám v doletu řepku i svazenku, někdy jetel na semeno.
Zemědělec pokud potřebuje opylení bere v úvahu i stanoviště pokud o nich ví když si určuje osevní plán. A vzhledem k malým rozlohám polí u nás se do kružnice o poloměru 1,5km vejde hodně polí a na les, a zelené plochy taky zbyde.
Jenže letos kulovka.
Dokonce tam někdo nakočoval s dvěma přívěsy ke svazence. Docela by mě zajímalo co zjistí. Že i za plotem je tráva stejně zelená?
(22.07.2014 10:42)patko79 napsal(a): [ -> ]To som svojim príspevkom chcel povedať, že nie vždy je vyslovene nutné kočovať 100 - 150 km
Súhlas,ale uvediem taký paradox od nás z dediny.Agát v mojej časti meduje tak o 5 dní skorej ako na opačnom konci dediny,nadmorká výška zvľadom na dĺžku našej obce robí svoje.Včelári z druhého konca dedniny agát točili,vyšlo im tých pár dní počasie a já som len paberkoval.Teraz dokvitá slnečnica,majú inú odrodu,takže zase majú plné medníky a já znova paberkujem.V minulej sezóne sme to mali presne opačne.Dve znášky nádejné tak skončili beznádejne a žena sa mi už smeje, že já viem len vypisovať na fórum a samotné včelárenie mi nejak nejde.
Mám čo vysvetlovať,no nevyšlo mi to.
..aj pre milovníkov včelárskej histórie..kočovanie na agát z Trnavy do obce Váhovce,20.5.1958..všimnite si úpravu striech na ležanoch..
![[Obrázky: image.jpg]](http://s28.postimage.org/w4lson7ah/image.jpg)
Nielen že strechy, ale aj tie kozičky vyzerajú zaujímavo
(22.07.2014 11:46)gusto napsal(a): [ -> ]..aj pre milovníkov včelárskej histórie..kočovanie na agát z Trnavy do obce Váhovce,20.5.1958..všimnite si úpravu striech na ležanoch..
Krásna fotka. A my sa sťažujme na ťažký život
Paťko, ak je chlap mladý a zdravý, môže si určiť stratégiu na dlhšie obdobie a určite to máš dobre premyslené. Repku máme aj na Liptove a Turci - 50 km, ba dokonca aj v Zubrohlave na poľskej hranici, ale počasie v týchto lokalitách nie je také priaznivé, ako o poschodie nižšie - Prievidza, Považie 130 km a agát a slnečnica nad 200 km. Okrem toho nás môžu prekvapiť okolnosti o ktorých píše Jozef. Informácie o lokalitách a znáške potom majú väčšiu hodnotu, ako dokonalé technické vybavenie.
So šroťákmi by za galonik medu možno pomohol aj miestny vajda, ak sú Indiani organizovaní. Môžem Ti poskytnúť aj genetický materiál na SBS včely. Ak nemajú peniaze na dvojitú kombinézu, tak budeš mať pokoj.
(22.07.2014 10:48)KaJi napsal(a): [ -> ]A to je to co mě od kočování poměrně odrazuje. Jak to poznat dopředu?
Vidíš a toto je chybné zmýšľanie. Kto má možnosť kočovať, môže rozložiť riziko. Ja som momentálne na štyroch miestach. Jedno nevyšlo, včely som okamžite presunul tam, kde najviac nosili. Môžem veľmi rýchlo reagovať na znášku. To na trvalom stanovišti jednoducho nikdy mať nemôžeš, je to len hop alebo trop
Dnes mi začíná vánoční volno a zároveň mě čeká práce na kočovných paletách které jsem dnes svařené přivezl domů.Je to zatím jen hromada železa na platu ale až budou natřené a stát na vlastních nohou s úly tak to bude jiné pokoukání.
Držím palce všem ať máme na jaře s čím kočovat.
To jsi na tom o něco líp, já ještě nezačal! Ale mám už 40 nových den! Zdraví R. S.
Zajímavé, ale podle mě dost nízké pro ježdění na nezpevněném povrchu. Škoda, že tam neukazují víc fotek, kde by byl vidět víc princip i pro mě netechnika.
Zajimavé rešeni. Klikni vedle obrazku na další fotky. Ten rám celou plochu zvihne a je z toho klasický vlek. Super
Stran: 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11