Na dadantech mám míru 39x30 a 39x15, po 11-ti plástech na studenou stavbu.
Sestavu na zimu mám:
NN - zásoby na zimu
VN - plodištní nástavek
NN - tzv. polštář, chcete-li
DNO
Všude se píše, že 39x30 je pro plodiště malý rámek, že se do něj všechno nevejde.
Začínám přicházet na to, že to asi bude pravda.
V té sestavě, kterou na zimu mám, je v tom spodním NN dost pylu.
Přes zimu je tento NN včelami neobsazen a z toho důvodu je pyl na jaře plesnivý a včely ho pak akorát vynášejí z úlů.
Chtěl bych v dadantech zkusit rámek delší.
Buď Optimal nebo Langstroth.
Raději ale spíše Optimal, protože Langstroth mi na čtvercovém půdorysu přijde už až moc velký.
Slibuji si od toho, že včely na rámcích 42x35 už budou mít lepší možnost tam vše uložit.
Především mi jde o ten pyl, který na těchto větších rámcích snad dají pod zimní plodové sezení včel, ke spodní loučce, případně na rámku směrem dozadu, za plodové sedisko a nebudou ho už ukládat do podsazeného NN (42x17).
Je to ale jen můj názor, který mám v plánu vyzkoušet.
Pokud by jste k tomu někdo měl nějakou připomínku nebo třeba jestli s touto sestavou někdo již pracujete, můžete napsat, jak to tam je.
A nebo, když už budu zkoušet delší rámek, jestli přece už jenom radši nejít rovnou do Langstrothu.
Mám rámik 42X35 a v spodnom NN nadstavku pod plodiskom bolo v sezóne len minimum peľu,všetok peľ mi včely ukladali do vencov nad plodom a v zadnej časti rámiku smerom k spodnej latke.V tomto NN som dokonca nemal ani žiadny plod,skôr mi slúžil len pre vyvesenie lietaviek a v znáške ako dočasný priestor pre uloženie nektáru.
Ked som mal včelstvá v NN,tak tiež mi spodný nadstavok obyčajne zapratali peľom,ale nespomínam si že by som mával problém z tým,že by tento peľ býval plesnivý,možno sem tam na krajnom rámiku náznak,ale já zase mávam letáč aj počas zimy otvorený na letnú výšku.
U nízkonástavkových včelstev jsem měl v dolním nástavku plesnivý pyl vždy. Bylo to dáno tím že úly byly zaváté sněhem který vychřice nafoukala i dovniř. Na jaře včelstva už létala ,bylo teplo a přitom spodní nástavek byl ještě trochu ve sněhu a dno také mokré, pod sněhem to nevětrá. Pyl v takových podmínkách dole navlhnul a zplesnivěl, bylo to apsolutní pravydlo. V nížině nad tím nízkonástavkáři kroutili hlavou proto že to takto neznají. Nemají sníh a firt jim to větrá.
U dadantu 42x36cm skutečně ukládají pyl do masivních věnců nad plodem a nebo desky vedle plodu, ve spodním nástavku v trubčině pyl nebývá a oplesniví dole trochu jen ta trubčina což mne netrápí.
(26.01.2017 9:50)Josef K napsal(a): [ -> ]Mám takové tušení, že v časopise Včelařství nějaký včelař právě psal o tom, že má nějaké hodně vysoké plásty v plodišti, ale nevím ročník a tak to nebudu prohledávat, bylo by to na dlouho.
Nevím, jestli tam používal mřížku, ale ty plásty měl snad 39x45-50, nevím.
Myslím, že ten včelař nepoužíval jeden vysoký rámek, ale dával do jednoho velkého "rámu" dva rámky 39x24 nad sebe, a ty si podle potřeby z tohoto "velkorámku" mohl jednotlivě vyjmout a dát do medníku.
Také to ale nevím úplně přesně a nechce se mi to hledat.
(18.01.2017 21:53)Andrej napsal(a): [ -> ]I keď spravíš rámik 500x500, nikto ti nezaručí, že ti matka zakladie aj niečo v priestore nad.
To ti zaručí len kvalitná materská mriežka. Zároveň so zväčšovaním rámika ti viac medu zostane v plodišti a o to menej vytočíš (ak nebudeš vytáčať i plodište.)
Trochu jsem se díval po plástech a všiml jsem si, že při používání dvou nástavků 39x24, pro plodiště, je v tom horním vždy asi 5-ti centimetrový věnec medu (zásob).
Znamenalo by to, že kdyby se pro plodiště použil rámek velikosti 39x48(50) cm, mohl by to pro plodiště být krásný celistvý plást, nad který by se už matka snad jen tak nevypravila klást.
A ani mřížka by tady už nemusela být.
Samozřejmě, že nad tím by musely být už jen nízké medníky (39x15).
Plástů by v nástavku stačilo také max. jen tak 11.
Roztiahnutý plod aj med bol aj u mňa dôvodom na prechod z NN na Dadant. Očakávam začiatočnícke problémy. Dalším dôvodom je aj zníženie výšky úľa pri kočovaní.
Po prvej zime som mal všetky premetené včelstvá rozplodované na staršom diele v nadloženom NN po zásobach. Musel som ich preložiť dole a teraz už majú plodisko na správnom mieste, majú vložený medník a podložené NN bez plodu postupne odoberám. Neskoré vloženie medníka spôsobuje zanesenie plodiska sladinou, málo priestoru na plodovanie a vznik RN, tak sa snažím odoberať takéto plásty do odložencov.
(27.05.2017 9:10)patko79 napsal(a): [ -> ]Jozef ďakujem za Tvoj spôsob. Mne to jednoducho takto nefunguje. Jednoducho mojim matkám 10R plodisko 42x36 nestačí, furt sa tlačia hore. Máš pravdu, mriežku nepoužívam. Pri priebehu jari ako bola táto, kde mi začali nosiť už v druhej polovici apríla a potom cca 3 týždne v marci nič to bolo nádherne vidieť. Tam kde mriežka nebola, medík na začiatku vytlačili hore, v čase núdze si ho brali. Tam, ale kde mriežka bola, tak tam ten med dva týždne v apríli sáčkovali do plodiska, narazili materské bunky. Po oteplení bolo jasne vidno, ktoré sú vpredu - ie bez mriežky o jeden plný medník naviac.
Dadant by som videl vhodný na kontinuálne znášky, kde nepotrebuješ také silné včelstvá a donesú. Keď ale potrebuješ silné včelstvá, ktoré majú na agát 5 dní, musia to byť bomby. A to z tak malého plodiska mať nebudem. U mňa plodisko 3NN nie je z jari vôbec zanesené sladinou. Matky fakt plodujú na tých 24 R, dva rámiky v každom nadstavku sú vždy krycie. Všetok plod čo hodí matka do štvrtého NN ide do oddielkov. Takže v podstate o tretinu viac plodu ( väčšinou viac) sa niekde prejaviť musí.
Rozmýšľal som aj nad dvomi vysokými nadstavkami na plodisko, to je však podľa mňa už moc, hlavne keď kočujem. Ešte uvidím, ako sa dadant prejavý na lesnej znáške, tam sa chystám o 7 až 10 dní. Možno tam nevýhoda menšieho plodiska dadantu bude zrazu výhoda v podobe väčšieho medného výnosu.
Ešte by si mohol napísať, akú zostavu zimuješ, či len VN alebo VN+NN a či Ti matky neplodujú na jar v NN - mne skoro všetky.
Patko já sa zatiaľ v dadante hľadám,mám jednoducho 20 ročnú prax v NN a zrazu mi učaroval dadant.Ale som spokojný a mám pocit že pri dadante mi ide robota nejak rýchlejšie a zmenšou námahou.A výsledky nie sú vôbec zlé,jarné znášky mávam v dadante vynikajúce.Napriek menšiemu plodisku nemôžem povedať ,že by som nemal pekné včely,dorastajú objemovo do 6-7NND.Dokonca 5 rámikové včelstvá čo som chcel ešte minulý rok rušiť, ale som ich ponechal kvôli matkám mi priniesli dva plné nadstavky repkového medu,takže ten jarný rozvoj je v dadante vynikajúci.Verím tomu,že v NN by som do agátu zrejme spravil silnejšie včelstvá,tá veľkosť plodiska sa musí niekde prejaviť,ale výsledok v podobe medu by to mohlo priniesť len za predpokladu, že je nárazová silná znáška,v slabších znáškach ide množstvo plodu na úkor medu.Takže takým kompromis je u mňa dadant z ktorého je vždy čo točiť.
Čo sa týka pridávania medníkov,tak až v čase ked kvitne čerešna je neskoro.Já som medníky dával na silnejšie včelstvá už v čase kvitnutia vrb a skončilo v nich v priemere 6-8kg medu.Prvý medník som dával bez mriežky a až po prijatí medníkov ked som postrehol zakladenú trúdovinu pri spodných latkách,som mriežky založil.Po komorovaní som mal včelstvá zúžené na 8 plástov a tu som spravil chybu.Kedže bol prínos a nie všade som medníky mal,tak miesto toho aby som medník založil,som rozširoval plodisko na 11 plástov.Za tejto situácie je lepšie založiť medník a až po jeho osvojení postupne rozšíriť matke priestor pre plod,jednoducho včelám nedovoliť,aby nektár skončil v plodisku,ten nektár musí plod vytlačiť do medníkov a to je podstata dadantu.Potom je tu dalšia vec,podstavený NN.V tomto podstavenom nízkom som mal 6SR a 5 TR.Väčšina včelstiev sa mi krásne ťahala do medníkov,ale niektoré včelstvá zostúpili plodovať do podstaveného NN nadstavku a ako keby sa mi tieto včelstvá blokli a do medníkov som nevedel včely natiahnuť.Včely sa uzavreli vo VN a NN,medníky takmer prázdne a spustila sa rojovka.Takže som spodné NN zrušil,trúdovinu vyrezal,nasadil dva medníky a na druhý deň čo som pezeral,boli medníky okamžite prijaté a plné včieľ a včely začali okamžite nosiť.Nehovoriac o tom,že v spodných NN som našieľ aj zakladené misky,čo sťažuje celkovú prácu v dadante.A tak som vsadil na včelstvá ktoré som ponechal len vo vysokom plodisku na základni,tam sa žiadny problém nevyskytol a týmto systémom budem pokračovať.Ešte si sa pýtal v akej zostave som zimoval,no zimoval som u väčšiny včelstiev aj z podstaveným NN.Túto sezónu budem zimovať podobne,pretože podstavené NN odobrať by bolo o držku,takže ich budem odoberať až na budúcu jar ked budú bez včieľ a v sezóne bude len jedno vysoké plodisko.Po slnečnici mávam plodiská dosť napratané medom,takže do budúcna plánujem zimovať len v jednom vysokom plodisku.Ako to poriešim to ešte nemám doladené,ale niečo na spôsob aký používa Jaroš sa mi celkom pozdáva,prečítaj si odkaz...
http://www.vcelarstvijaros.cz/art/jak-za...ici-b.html
Vďaka Jozef, z tohto sa dá odpichnúť
Pred repkou a pocas som mal vo vacsine rodin nadstaveny NN ako mednik zakladene aj cca 3-5 ramikov do polovice, celkom som bol nasraty, RN jasne, niekde som urobil na zaciatku jari chybu, nestihal dom dorabat nadstavky a ramiky. Do podstaveneho NN mi nechceli vobec klast ani SR netahali. Ako Jozef pisal, nedaval som do plodiska ziaden SR, len medzisteny. Teraz na konci repky sa stiahli dole do plodiska a to skoro vsetky rodiny, tak ze su komplet prazdne nadstavene NN. 1 z 10 ostala na 2 ramikoch trosku plodovat.
Ako vypletas drotikom? Lebo mne sa niekedy aj pri Bcku stane, ze prilis plna medzistienka za hore odtrhne a zroluje dole z drotikov a to vyplietam 6 dier. Nemas s tym problem pri vysokom ramiku?
Vodorovne 6 dratikov. Radsej nech sa ohybaju bocne latky ako spodna ktora zvacsi medzeru.
(27.05.2017 18:52)Jozef 333 napsal(a): [ -> ] (27.05.2017 9:10)patko79 napsal(a): [ -> ]Jozef ďakujem za Tvoj spôsob. Mne to jednoducho takto nefunguje. Jednoducho mojim matkám 10R plodisko 42x36 nestačí, furt sa tlačia hore. Máš pravdu, mriežku nepoužívam. Pri priebehu jari ako bola táto, kde mi začali nosiť už v druhej polovici apríla a potom cca 3 týždne v marci nič to bolo nádherne vidieť. Tam kde mriežka nebola, medík na začiatku vytlačili hore, v čase núdze si ho brali. Tam, ale kde mriežka bola, tak tam ten med dva týždne v apríli sáčkovali do plodiska, narazili materské bunky. Po oteplení bolo jasne vidno, ktoré sú vpredu - ie bez mriežky o jeden plný medník naviac.
Dadant by som videl vhodný na kontinuálne znášky, kde nepotrebuješ také silné včelstvá a donesú. Keď ale potrebuješ silné včelstvá, ktoré majú na agát 5 dní, musia to byť bomby. A to z tak malého plodiska mať nebudem. U mňa plodisko 3NN nie je z jari vôbec zanesené sladinou. Matky fakt plodujú na tých 24 R, dva rámiky v každom nadstavku sú vždy krycie. Všetok plod čo hodí matka do štvrtého NN ide do oddielkov. Takže v podstate o tretinu viac plodu ( väčšinou viac) sa niekde prejaviť musí.
Rozmýšľal som aj nad dvomi vysokými nadstavkami na plodisko, to je však podľa mňa už moc, hlavne keď kočujem. Ešte uvidím, ako sa dadant prejavý na lesnej znáške, tam sa chystám o 7 až 10 dní. Možno tam nevýhoda menšieho plodiska dadantu bude zrazu výhoda v podobe väčšieho medného výnosu.
Ešte by si mohol napísať, akú zostavu zimuješ, či len VN alebo VN+NN a či Ti matky neplodujú na jar v NN - mne skoro všetky.
Patko já sa zatiaľ v dadante hľadám,mám jednoducho 20 ročnú prax v NN a zrazu mi učaroval dadant.Ale som spokojný a mám pocit že pri dadante mi ide robota nejak rýchlejšie a zmenšou námahou.A výsledky nie sú vôbec zlé,jarné znášky mávam v dadante vynikajúce.Napriek menšiemu plodisku nemôžem povedať ,že by som nemal pekné včely,dorastajú objemovo do 6-7NND.Dokonca 5 rámikové včelstvá čo som chcel ešte minulý rok rušiť, ale som ich ponechal kvôli matkám mi priniesli dva plné nadstavky repkového medu,takže ten jarný rozvoj je v dadante vynikajúci.Verím tomu,že v NN by som do agátu zrejme spravil silnejšie včelstvá,tá veľkosť plodiska sa musí niekde prejaviť,ale výsledok v podobe medu by to mohlo priniesť len za predpokladu, že je nárazová silná znáška,v slabších znáškach ide množstvo plodu na úkor medu.Takže takým kompromis je u mňa dadant z ktorého je vždy čo točiť.
Čo sa týka pridávania medníkov,tak až v čase ked kvitne čerešna je neskoro.Já som medníky dával na silnejšie včelstvá už v čase kvitnutia vrb a skončilo v nich v priemere 6-8kg medu.Prvý medník som dával bez mriežky a až po prijatí medníkov ked som postrehol zakladenú trúdovinu pri spodných latkách,som mriežky založil.Po komorovaní som mal včelstvá zúžené na 8 plástov a tu som spravil chybu.Kedže bol prínos a nie všade som medníky mal,tak miesto toho aby som medník založil,som rozširoval plodisko na 11 plástov.Za tejto situácie je lepšie založiť medník a až po jeho osvojení postupne rozšíriť matke priestor pre plod,jednoducho včelám nedovoliť,aby nektár skončil v plodisku,ten nektár musí plod vytlačiť do medníkov a to je podstata dadantu.Potom je tu dalšia vec,podstavený NN.V tomto podstavenom nízkom som mal 6SR a 5 TR.Väčšina včelstiev sa mi krásne ťahala do medníkov,ale niektoré včelstvá zostúpili plodovať do podstaveného NN nadstavku a ako keby sa mi tieto včelstvá blokli a do medníkov som nevedel včely natiahnuť.Včely sa uzavreli vo VN a NN,medníky takmer prázdne a spustila sa rojovka.Takže som spodné NN zrušil,trúdovinu vyrezal,nasadil dva medníky a na druhý deň čo som pezeral,boli medníky okamžite prijaté a plné včieľ a včely začali okamžite nosiť.Nehovoriac o tom,že v spodných NN som našieľ aj zakladené misky,čo sťažuje celkovú prácu v dadante.A tak som vsadil na včelstvá ktoré som ponechal len vo vysokom plodisku na základni,tam sa žiadny problém nevyskytol a týmto systémom budem pokračovať.Ešte si sa pýtal v akej zostave som zimoval,no zimoval som u väčšiny včelstiev aj z podstaveným NN.Túto sezónu budem zimovať podobne,pretože podstavené NN odobrať by bolo o držku,takže ich budem odoberať až na budúcu jar ked budú bez včieľ a v sezóne bude len jedno vysoké plodisko.Po slnečnici mávam plodiská dosť napratané medom,takže do budúcna plánujem zimovať len v jednom vysokom plodisku.Ako to poriešim to ešte nemám doladené,ale niečo na spôsob aký používa Jaroš sa mi celkom pozdáva,prečítaj si odkaz... http://www.vcelarstvijaros.cz/art/jak-za...ici-b.html
Tak pár postrehov po prvom vytáčaní. Nakoniec to nie je až taká tragédia, hoci som bol na začiatku skeptický pri porovnaní Dadant - optimal. Na najlepšie optimaly sa mi dadanty zatiaľ nechytajú, chce to ale asi len vychytať "muchy". Musím dať Jozefovi zapravdu - podstavený nízky nadstavok narobil viac škody ako osohu. Matky stlačila znáška dole a med ukladali do vysokého nadstavku - takže tadiaľto cesta nevedie. Mriežka bol tiež krok mimo, tam kde nebola, medu bolo podstatne viac. Iba dve včelstvá z 20 plodovali aj v nízkom medníku.
K podstvenym N. Mne z 20 zakladli v podstavenom N len 2 aj to len trosku. Ked som rozoberal rodiny v roznom casovom horizonte koli zmene nastavkov, tak som si vsimol ze ho pouzivaju na narazovy nektar.
Co je zaujimave, ze stavebne ramiky vlozene v pocte 4-5 v 13 ramikovom skoro vobec nevytiahi ani trubcinou, tak na 2% si tam nieco zeby skusali? Zato v plodisku sa vyriadili. Zeby t bolo tou 4/3 velkostou? Neviem ci pre mna by nebolo vhodne davat do plodiska SR. Urobil som to ako Jozef pisal, ziadny SR do plodiska iba medzistienky.
To čo tu píšete dadantisti je pekné ,ale asi na nič dobré , stejne väčšina zostane na normále . A asi tá rozumnejšia väčšina čo nebude musieť riešiť podivne rojovku a obmenu diela . Ja už celkom ľutujem že som sa nadšencami dadantu nechal strhnúť , lebo sa domnievam že dadant neni tak cekom normálny úľ v zmysle prirodzený a nedá sa na ňom nič normálne komplexne naučiť ,ale to len taký praxou neoverený tušák, lebo ho mám tiež . Všetko má svoje záludnosti , každopádne veľký jeden nadstavok považujem momentálne za prekážku ktorá mi kazí rozhľad a pohľad na prirodzené cykly , som v tom sám ?
.
Nejsi sám, totéž si myslí i hodně těch co mají několik nízkých nástavků. Ta skupina co umí včelařit v čemkoli je zpravidla v menšině.
No ja ako tak čítam tak mi príde aj iná možnosť reálna , že na dadant prešli tí čo nevedeli včeláriť s jednou mierou a teraz stále riešia že ako vlastne čo robiť .Najviac sa píšeš o dadante a je to aj reklama možno neúmyselná , len neviem či vám neuniklo aj to že je to taká večná onania
. Trebars aj autor optimalu sa tu dalo dočítať prešiel s5 na NN .Mne známy povedal že to tiež skúšal, ale už to nemá . Myslím že dadant je taká vlna dáka len , dá sa na tom niečo naučiť , je to dobré na med .Mňa na to namotali za to že tam majú včely rýchly štart a nemusíš dvíhať ťažké medníky atd. bla bla , ale išiel som do toho aj z kompromisu určitého .Nechcem to , veľa zásahov .Chcem povedať len toľko, že sa do toho netreba hrnúť bezhlavo , neni to žiadny vrchol evolúcie .Ja sa idem držať filozofie strednej cesty ako aj v živote. Berte toto s nadhľadom , je to len názor trebars že sa páčiť nemusí ,ale ak to niekto berie len ako názor tak posudzovať to podľa krásy netreba . Len na zamyslenie a pobavenie .
Celý svět používá dadant systém, je škoda, že ve světě nikdo ještě nepochopil, že stojí za ho.no... To jen tak na zamyšlení
Také přihodím slovo do pranice.
Vím o čem mluvím, prošel jsem si různé úlové systémy.
Nakonec už mám jen dadanty.
Tak jednoduchá obsluha, jako je u nich, se s ostatními nedá srovnávat.
Tedy v mé lokalitě.
To jen tak na zamyšlení.
(27.12.2017 21:29)RadimŠ napsal(a): [ -> ]Celý svět používá dadant systém, je škoda, že ve světě nikdo ještě nepochopil, že stojí za ho.no... To jen tak na zamyšlení
Dal by som priestor aj iným , ale akurát mám čas .Tak. Nie som síce hlava mapa ani hlava počítač , ale odhadol by som to v % vo svete stále na víťazstvo jednakej miery , druhé miesto kombinované a až 3 miesto dadant , potom ležany a košnice . Ak máte dáku štatistiku sem s ňou . Každopádne ja som dospel ku tomu že dadant nie , maximálne možno kombinované .Je to u mňa preto že nechcem robiť obmenu plodiska brľaním sa v ňom a odsúvať staré dielo na kraje či deliť to svetlým plástom či medzistenou , premetať na medzistienky po 3 rokoch a tak podobne .Dadant je časove náročnejší úľ podľa mňa , a nieje to nič prirodzené prehadzovať plásty zo stredu ku krajom .Rovnaká miera v plodisku na viac nádstavkoch je v tomto oveľa luxusnejšia na vyradenie starého diela . Ale proti gustu žiaden dišputát sa vraví u nás .
(27.12.2017 22:16)Igor78 napsal(a): [ -> ] (27.12.2017 21:29)RadimŠ napsal(a): [ -> ]Celý svět používá dadant systém, je škoda, že ve světě nikdo ještě nepochopil, že stojí za ho.no... To jen tak na zamyšlení
Dal by som priestor aj iným , ale akurát mám čas .Tak. Nie som síce hlava mapa ani hlava počítač , ale odhadol by som to v % vo svete stále na víťazstvo jednakej miery , druhé miesto kombinované a až 3 miesto dadant , potom ležany a košnice . Ak máte dáku štatistiku sem s ňou . Každopádne ja som dospel ku tomu že dadant nie , maximálne možno kombinované .Je to u mňa preto že nechcem robiť obmenu plodiska brľaním sa v ňom a odsúvať staré dielo na kraje či deliť to svetlým plástom či medzistenou , premetať na medzistienky po 3 rokoch a tak podobne .Dadant je časove náročnejší úľ podľa mňa , a nieje to nič prirodzené prehadzovať plásty zo stredu ku krajom .Rovnaká miera v plodisku na viac nádstavkoch je v tomto oveľa luxusnejšia na vyradenie starého diela . Ale proti gustu žiaden dišputát sa vraví u nás .
Souhlasím a odhaduji, že to druhé a třetí místo je do 10% všech včelařů. Pro začátečníky metoda, jak s tím co nejdříve přestat. Prošvihnou velkou snůšku, prošvihnou vyrojení, nezvládnou obměnu díla a na stáří si připravují problém, jak s tím manipulovat.
Jestli chce někdo začínat podle receptu dadant, tak si jistě vybral cestu na Materhorn.