http://www.slpk.sk/eldo/2019/dl/97880552...219684.pdf
Krátky výcuc:
Fosfáty a nitráty, ktoré postupy konvenčnej poľnohospodárskej výroby intenzívne využívajú,
však neovplyvňujú len polia, ale aj miesta, kam z nich odteká voda. Delty riek a jazerá sa dusia
od prehnojených vodných rastlín a život z nich sa vytráca. Odstrašujúcim príkladom je takáto
zóna v ústí rieky Mississippi, ktorá svojou rozlohou zasahuje až k Mexickému zálivu.
Situáciu vážne komplikuje aj manipulácia s genómami rastlín i živočíchov, s ktorou ľudstvo
začalo v polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia. Nielenže sa nám podarilo preniesť z
jedného ekosystému do druhého exotickú flóru či faunu, ale do „operačných systémov“
jednotlivých rastlín a živočíchov sme vložili nezvyčajné gény, aby sa tam ustavične kopírovali.
Spočiatku mali geneticky modifikované organizmy (GMO) zabezpečiť, že plodiny si budú
tvoriť vlastné insekticídy či vakcíny a stanú sa odolné voči chemikáliám, ktoré majú ničiť
burinu, ktorá s nimi súťaží o pôdu, alebo sa budú jednoducho lepšie predávať (uvedené sa týka
aj živočíchov). Tento prístup skutočne umožnil zvýšiť napr. trvanlivosť rajčín a u chovných
lososov zaručil, že budú po celý rok tvoriť rastové hormóny. Kravy začali produkovať viac
mlieka, drevo komerčných borovíc opeknelo a danio pásikavé získalo fluorescenciu, ktorou sa
vyznačujú medúzovce, takže akváriové rybičky začali v tme svetielkovať.
7 Od roku 1990 sa mestské blato pokladá za priveľmi toxické a nesmie sa vyvážať do Severného mora. Namiesto
toho sa používa ako hnojivo na európskych poľnohospodárskych poliach, s výnimkou Holandska.
8 Polutanty spôsobujú fyziologické poškodenie rastlín. Toto poškodenie vzniká pôsobením cudzorodej plynnej,
tekutej či tuhej chemickej látky, ktorá je pre živý organizmus v určitých koncentráciách a pri určitej dĺžke
pôsobenia veľmi škodlivá. Polutanty môžu byť antropogénneho alebo prírodného pôvodu. Medzi typické
znečisťujúce látky patrí oxid uhoľnatý, oxid uhličitý, oxid siričitý, freóny, polyaromatické uhľovodíky alebo oxidy
dusíka. Medzi zdroje znečistenia patrí priemysel (bodové zdroje), ľudské sídla (plošné zdroje) a dopravné
prostriedky (líniové zdroje). Na mnohých miestach pôsobia spoločne a ich škodlivý účinok sa potom prejavuje
synergickým efektom. (Kůdela, 2013)
11
Ambície génových inžinierov rástli a napokon prinútili rastliny, ktorými kŕmime zvieratá, aby
dodávali nielen efektívne dorobené výživné látky ale aj antibiotiká. Geneticky modifikovali
sóju, ryžu, požlt farbiarsky (saflor), repku olejnú, lucernu siatu a cukrovú trstinu tak, že dnes
tvorí všetko, od antikoagulancií cez lieky proti rakovine až po plasty. Dokonca sme biologicky
skvalitnili zdravé potraviny a vyrábame výživové doplnky ako betakarotén či ginko
dvojlaločné. Dokážeme vypestovať pšenicu, čo toleruje soľ a drevo odolné voči suchu. Môžeme
zvýšiť či znížiť fertilitu rozličných plodín podľa toho, čo nám viac vyhovuje.
Časť vedeckej komunity9
je týmto vývojom znepokojená. Obávajú sa nášho vplyvu na
budúcnosť, konkrétne vzniku nových foriem života, ako je napr. puerária laločnatá. Trvajú na
tom, že mimoriadne nebezpečné sú najmä plodiny ako kukurica, sója či repka od firmy
Monsanto, predávané pod názvom „Roundup Ready“. Sú totiž umelo molekulárne vybavené,
aby boli necitlivé na najvýznamnejší herbicíd od tejto spoločnosti Roundap10
. Podľa kritikov
GMO sústavné používanie tohto herbicídu vyselektovalo odrody buriny odolné voči tejto látke.
Farmári, aby zabránili zaburiňovaniu polí, musia siahnuť po ďalších herbicídoch.
https://www.bayer.sk/sk/spravy/bayer-and-monsanto.php
podobne je to s humánnymi liekmi, vyrábajú sa lieky proti liekom a lieky na stabilizovanie choroby, nie na vyliečenie. Zdravých ľudí Hydra nepotrebuje